Návrhárka svadobných šiat z Yoora studio Zuzana Kedroňová: Svadobné šaty dokážeme ušiť aj za mesiac, robím to však nerada

Pracujeme s prírodnými certifikovanými materiálmi, ktoré sú maximálne ekologické a udržateľné. Navyše sa v nich človek cíti príjemne počas celého svadobného dňa. Najzaujímavejší materiál je určite mierumilovný hodváb, ktorého výroba je „cruelty-free“ – teda pri nej nie je ublížené žiadnej húseničke, v tomto prípade priadke morušovej. 

Okrem toho využívame aj bambusovú viskózu, biobavlnu či ľan. Veľmi zaujímavé boli aj ananásové listy, z ktorých sme v rámci jednej vydarenej spolupráce vyrábali svadobné topánky.

Aký je rozdiel medzi klasickým a mierumilovným hodvábom?Rozdiel je v tom, že klasický hodváb vzniká z húsenice priadky morušovej, ktorá sa zakuklí do zámotku. Tieto zámotky sa neskôr dajú do kade s horúcou vodou, húseničky priadky morušovej sa usmrtia a zoberú sa vlákna, ktoré sa rozmotajú do nite a potom sa spriadajú do tkaniny hodvábnej látky. Pri mierumilovnom hodvábe sa však húsenice nechajú vyhrýzť, teda prirodzene vyjdú zo zámotku – ten sa potom už prázdny zozbiera a spracuje.

Je náročné zohnať tieto materiály?

Priznám sa, že rok predtým, ako som založila značku, som zháňala len materiály. Hodváb máme napríklad z Ázie, z Litvy berieme ľan, z Nemecka zase čipku. 

Zaujímavé na tvojej tvorbe je, že svadobné šaty dokážeš neskôr pretvoriť na bežne nositeľný model. 

Presne tak. Po svadbe dokážeme šaty prerobiť na bežne nositeľné. Podľa mňa by udržateľnosť nemala byť len v zmysle materiálov, ale aj v zmysle využiteľnosti. V cene svadobných šiat nie je zahrnutá táto zmena, no je spoplatnená minimálne – nacení sa len práca krajčírky.

Kde sa začal tvoj príbeh návrhárky a prečo práve svadobné šaty?

Ja mám vlastne vyštudované odevné návrhárstvo. Po škole som rozmýšľala, čo s načatým životom, a začala som pracovať pre Bepon (slovenská značka pančuchových nohavíc – pozn. red.) ako návrhárka. Neskôr som v Salzburgu a Düsseldorfe pracovala pre Tommyho Hillfigera a Calvina Kleina, kde som mala na starosti výber modelov na slovensko-český trh.

Kľúčová však bola moja brigáda v svadobnom salóne. Práve tam som zistila, že ma veľmi baví práca s nevestou a navrhovanie svadobných šiat. V tom čase som začala spontánne tvoriť a začali za mnou chodiť prvé dievčatá. Reklama bola taká, že „kamarátka povedala kamarátke“, a postupne to šlo. Ešte predtým, ako som oficiálne založila značku, som mala v prvom roku 10 –15 neviest. Vtedy som si povedala, že je čas to celé zhmotniť, dať tomu názov, urobiť si web. V priebehu jedného roka sa mi podarilo založiť značku a vlastný ateliér.

Nevesta je veľmi špecifický zákazník, ale mňa to s ňou vyslovene baví. Navzájom sa energicky dopĺňame. S klientkami máme veľmi pekné prirodzené vzťahy a ono je to naozaj vidieť aj na výsledku šiat. Podľa mňa musia ísť návrhy zo srdca.

Si zakladateľkou značky, jej majiteľkou a návrhárkou. Čo všetko je v ateliéri v „tvojich rukách“ a čo nechávaš na svoj tím?

Keď sa to tak globálne vezme, robím všetko a dohliadam na všetko. V úplných začiatkoch som navrhovala aj šila, no momentálne sa to snažím delegovať. Máme dve krajčírky na plný úväzok plus dve brigádničky, jedna slečna mi pomáha so sociálnymi sieťami. Momentálne už menej šijem, čo mi dáva viac priestoru na stretnutia s nevestami a na to, aby som ich do hĺbky spoznala. Vďaka tomu dokážem vytvoriť model na mieru – ktorý sedí tak na postavu, ako aj osobnosť.

Kedy by sa nevesta mala objednať na prvú konzultáciu?

Veľmi oceňujem, keď si dievčatá nenechávajú celý tento proces na poslednú chvíľu – avšak stáva sa nám to počas celého roka. Takže áno, aj v priebehu mesiaca sme schopní vytvoriť svadobné šaty. Robím to však nerada, pretože je to pod veľkým tlakom nielen pre mňa, ale aj pre nevestu. Taký ideálny čas je pol roka až deväť mesiacov. Úplne dokonalý je celý rok. Všetky šaty šijem na mieru, takže si veľmi potrpím na detaily.

Treba tri až päť skúšok, záleží však na komplikovanosti modelu.

Keďže je každý tvoj model robený na mieru, zaujímalo by nás, čo všetko zahŕňa proces tvorby.

Na prvom stretnutí dávam skúšať nevestám rôzne typy šiat, aby sme odhadli ich štýl. Ako som už spomínala, dôležitý je najmä súlad s vyžarovaním. Hľadáme dovtedy, kým nenájdeme to práve orechové. Vtedy je ten moment, keď si povieme, že už ďalej netreba skúšať. Slečna mi, samozrejme, povie, akú veľkú majú svadbu, v akom štýle, či na vidieku alebo na zámku, alebo v mestskej reštaurácii. Aj tomuto sa prispôsobujeme.

Svadobné šaty musia byť láska na prvý pohľad.

Keď zoberiem miery, vytvoríme skúšobný model z bavlneného plátna a potom... špendlím, kreslím, strihám priamo na neveste. Až keď je to ono, začneme šiť z finálneho materiálu. 

Kým na začiatku si tvorila okolo desať modelov za rok, dnes je to už okolo stovky. Ako vnímaš svoj osobný posun od čias založenia značky Yoora studio? 

Podľa mňa som sa utvrdila v tom, že som na správnej ceste, a dnes pracujem s väčšou ľahkosťou. Predtým som riešila existenčný tlak, napríklad, že som musela mať určitý počet modelov, aby ma to uživilo a mohla som zotrvať. Vedela som skrátka, že sa nechcem vrátiť do klasickej roboty, a o to väčšia bola moja motivácia. Teraz je to už veľmi príjemné. Čo sa týka dizajnu, stále si držím ten istý štýl. 

Dnes už viem aj oddychovať. Inak, to je podľa mňa veľká vec pre každého, kto robí niečo vlastné. Dovoliť si oddýchnuť je extrémny posun.

Vieš si zo všetkých vytvorených kolekcií vybrať jedny najobľúbenejšie šaty?

Stále mám jedny, volajú sa Anika a sú z prvej kolekcie. Majú stojačik, dlhé manžety, mašľu vzadu a holý chrbát. Vždy keď sa na ne pozriem, poviem si: v týchto by som sa vydala.

Aký najdrahší model si vytvorila?

Moje šaty sa väčšinou pohybujú okolo ceny 1 300 eur, ale keďže je každý model výnimočný, je to veľmi individuálne. Najdrahšie šaty boli nad 2 000 eur, keďže si vyžadovali 180 hodín ručnej práce. Cenotvorba je pre každého tvorcu, nech ide o akýkoľvek výrobok, najzložitejšia. Ohodnotiť si svoju prácu tak, aby s tým bol človek spokojný a aby zaplatil všetky výdavky – zamestnancov či priestory –, je veľmi náročné. 

Tým, že som po rokoch sebavedomejšia, nebojím sa už ceny prirodzene zdvihnúť. Vždy sa však snažím do toho vcítiť a urobiť tak, ako mi srdce vraví. Je to proces. 

Čo by si robila, keby si nenavrhovala svadobné šaty?

Dobrá otázka. Asi by som zotrvala v umení. Možno ako interiérová dizajnérka alebo fotografka. Vždy ma bavila aj psychológia a humanitné vedy, ale zrejme by zvíťazilo umenie. Človek by mal robiť to, čo ho naozaj napĺňa.

Niekedy to nie je len o snoch a tvrdej práci, ale aj o financiách a potrebnom kapitále. Ako si začínala ty? Mala si podporu z umeleckých fondov alebo od sponzorov?

Myslím, že na začiatku som mala veľký kus šťastia, keďže som do toho všetkého išla s veľmi malým rozpočtom. Mala som niečo nasporené a trochu pomohla rodina. Kapitál mi postačil na nakúpenie látok a zaplatenie svadobnej výstavy, kde som sa odprezentovala. Za relatívne krátky čas sa mi však vďaka médiám podarilo dostať do povedomia a rozbehlo sa to veľmi rýchlo. V priebehu roka som vedela, že som na správnej ceste. Neskôr som začala pracovať sama na seba a značka ma dokázala uživiť. 

Aký odkaz by si nechala ambicióznym Slovákom, ktorí majú sen začať vlastný biznis alebo vybudovať značku?

Slováci sú podľa mňa extrémne pracovitý národ. Možno sa však trochu bojíme zariskovať. Človek je vystrašený pracovať na sebe tvrdo tri roky, ale nemá problém celý život pracovať od ôsmej do osemnástej v práci, ktorá ho nebaví. 

Povedala som si, že keď nezariskujem, tak neviem, či to nevyjde. Vždy je to 50 na 50. Ono to môže vyjsť a môže to byť super. Keď to nevyjde, vždy je možnosť opravy... veď máš celý život pred sebou.

Jasné, že začiatky sú veľmi ťažké a každý môže pocítiť strach odtrhnúť sa od rutiny, prípadne sme zviazaní financiami. Ako som už spomínala, u mňa to boli špagety s kečupom párkrát do týždňa a dovolenka prvých päť rokov neprichádzala do úvahy. Vôbec mi to však neprekážalo. Niečo za niečo. Dnes som šťastná... a vlastne, aj vtedy som bola.