Lukáš servisuje veterné turbíny na mori: Špičkový technik zarobí 600 eur denne, prvú zákazku som našiel za polhodinu (Rozhovor)

Na Facebooku je mnoho pracovných skupín. Do jednej som napísal a do polhodiny sa mi ozval Slovák, že má pre mňa robotu a hneď zajtra môžem začať. Povedal som si: „Ty kokos, dobré! Ale počkať, veď ja nemám materiál.“ Požiadal som ho, nech začnem o deň neskôr. Vygooglil som si obchod a nakúpil vybavenie za 1 500 libier.

Je štandardné nájsť si prácu tak rýchlo?

V Londýne určite. Žije tu dvakrát toľko ľudí ako na Slovensku a robota je tu pre každého. Začal som ako umývač okien. Je to nekonečná robota, keďže všetky výškové budovy sú prispôsobené na umývanie okien z lávok či lana.

Zo Slovenska som mal fakt rozmanité skúsenosti a nebál som sa ani iných činností. Ľudia okolo rýchlo pochopili, že som všestranný týpek, ktorý má elán. Bol som aktívny a keď som napríklad začul, že potrebujú niekoho cez víkend na navŕtanie bleskozvodu, prihlásil som sa.

V Británii si na rozdiel od Slovenska pracoval od začiatku ako živnostník.Uvedomil som si, že mi vyhovuje väčšia sloboda, aj keď pracujem takmer každý deň. Živnosť som si cez internet založil do dvoch hodín. Dovolenkujem kedy chcem a na daňových „vratkách“ sa mi vracajú výdavky za oblečenie, obuv, postroj či karabíny. Najmä oblečenie sa pri práci veľmi rýchlo opotrebuje.

Farmy turbín sú úplne všade a s týmto džobom dokážeš precestovať celý svet. Je to lákavý biznis pre nezávislých ľudí.

 
Ako sa dnes dostávaš k zákazkám? Vytvoril si si sieť spolupracovníkov?

Začínal som tu od nuly a nemal som nijaký dôkaz o mojich skúsenostiach. V Británii funguje systém tzv. log booku, kde sa zapisujú všetky pracovné zaradenia a miesta výkonu. Ten môj bol úplne prázdny.

Začínal som však vo firme s obrovskou rotáciou a uložil si číslo takmer každého kolegu. Znie to egoisticky, ale ľudia ozaj pochopili, že sa na mňa dá spoľahnúť, a tak mi volali s konkrétnymi zákazkami. Viem robiť veľa vecí, aj keď stále nie všetko.

Čo ešte nevieš robiť?Neviem zvárať. Všetko ostatné je o praxi. „Practice makes perfect.“ 

 
Od umývania okien si si odskočil na turbíny, kde robíš druhú sezónu.

Kurz som si spravil pred rokom, keď som stihol len tri týždne práce v Škótsku. Omočil som si v práci prsty a rozhodol sa, že to chcem robiť. Je to zaujímavá a nevšedná robota. Vie to byť aj stresujúce, ale väčšinou je to pokojné. Som uprostred mora a je tu krásne ticho. Keď akurát nevisím, čítam si, počúvam hudbu, rozprávam sa s kolegom alebo ho len sledujem, ako brúsi čepeľ za niekoľko miliónov.

Práca na turbínach prebieha len sezónne. Netreba ich však udržiavať neustále?

Na britskom pobreží je v zime ozaj nepriaznivé počasie a väčšinu preventívnych zásahov musíme stihnúť od marca do novembra. Ak však nastane veľká porucha, musí sa opraviť kedykoľvek. Na iných turbínach však vieš pracovať celoročne. Ak si dobrý a spoľahlivý, firma ťa môže poslať aj do Južnej Afriky, Austrálie, Čile, Nemecka, Dánska, Holandska či Francúzska. 

Farmy turbín sú úplne všade a s týmto džobom dokážeš precestovať celý svet. Je to lákavý biznis pre nezávislých ľudí. Ak nemáš rodinu, môžeš na turbínach pracovať celý rok.

Anglický kolega raz zachraňoval spolupracovníka, ktorému pri inšpekcii na južnom pobreží padol na hlavu kus skaly. Helma mu zachránila život.

Ktoré prostredie ti viac vyhovuje, mesto alebo more?

Výhľady sú skvelé všade. V meste vidíš do bytov, na autá a Londýn máš ako na dlani. Videl som z Londýna viac ako tí, čo tu žijú celý život. Výhľady som miloval už na Slovensku. Málokto sa pozrie z výšky komína firmy US Steel na Košice alebo na Ružomberok z 200- a na Nováky z 300-metrovej perspektívy. 

Výhľad z turbíny je taktiež nádherný, aj keď tu som odlúčený od manželky. Už štyri týždne som preč a ďalšie dva ešte budem. Bola to však moja voľba, mohol som prísť len na tri týždne, no chcel som nazbierať prax. 

Spomenul si, že existujú rôzne úrovne certifikátu. Akú máš ty?Tú najvyššiu – level 3. Keď máš level 1, si v podstate „lopata“ – robotník, ktorý len začína robiť na lanách a musí byť pod kontrolou. S levelom 2 máš už väčší „skill“ a dá sa na teba spoľahnúť. S levelom 3 už dohliadaš na ostatných. Zásadný rozdiel medzi úrovňami je aj v tom, aké metódy záchrany ovládaš. Level 1 vie robiť len základné úkony, pripnúť sa k zranenému a zlaniť s ním dole. 

Ako prebieha pri tejto práci kariérny postup?

Skúšky na vyšší level môžeš absolvovať až vtedy, keď na predošlej úrovni odpracuješ minimálne tisíc hodín počas aspoň jedného roka. Overujú to na základe „log book“ knižočky, kde sú zapísané všetky práce, ktoré si kedy urobil. Ja som ako level 2 počas troch rokov odpracoval vyše päťtisíc hodín.

Ak by som šiel na skúšky po roku a so slabým počtom hodín, dali by mi to pocítiť. V knižke môžeš mať teoreticky napísané čokoľvek. Všetko však vidieť v teréne a tréner po chvíli na lane vie, či si „full of bullshit“ a máš nepravé zápisky.

Byť na lane však nie je práca sama o sebe. Je to len metóda, ako prácu vykonávať. Aj keď máš kurz IRATA, automaticky ťa nezamestnajú. Musíš vedieť niečo navyše: umývať okná, vŕtať, škárovať alebo skrutkovať.

Strach som nikdy nemal. Od prvého dňa až dodnes mám však veľký rešpekt. Ak ho stratíš, začína to byť nebezpečné. V tejto robote totiž stačí spraviť len jednu chybu a je po všetkom.

Ako level 3 teraz tráviš viac času mimo lana?

Nie je to celkom tak. Našťastie ma tá robota stále baví. Pri niektorých džoboch som však už naozaj skôr manažér. Mám zodpovednosť aj za siedmich ľudí, testujem materiál a dávam pozor, aby to nešlo do „sračiek“. Ako level 3 musím začiatočníkom vysvetliť, ako postupovať bezpečne a efektívne. 

Už si niekoho musel pri práci zachraňovať?

(Zaklope si na hlavu) Za dvanásť rokov sa mi nič nestalo a nemusel som ani nikoho zachraňovať. Kolega si síce ešte na Slovensku zarezal do ruky karbobrúskou, bol to však úplný týpek, ofačoval si ranu páskou a dokončil robotu.

Anglický kolega raz zachraňoval spolupracovníka, ktorému pri inšpekcii na južnom pobreží padol na hlavu kus skaly. Helma mu zachránila život.

Sú štandardy bezpečnosti na Slovensku a v Británii porovnateľné?

Keď som začínal na Slovensku, boli určite nižšie. Tu mám dnes naopak pocit, že niektoré sú prestrelené. Kotviace body musíme napríklad testovať každých šesť mesiacov. Je to pritom kus železa navŕtaného v betóne, ktorému sa pri správnej inštalácii ani za rok nemôže nič stať.

Rozumiem tomu z legislatívneho hľadiska, ale zdá sa mi to trocha prestrelené. Viem, o čom hovorím, mám kvalifikáciu na inšpekciu a kvalifikáciu kotviacich bodov.

Každý kotviaci bod je označený plastovým štítkom. Keď ho odfúkne vietor, zoberie straka či odkopne umývač okien, pol dňa riešiš, či to bolo certifikované, aj keď vieš, že tam môžeš v pohode zavesiť autobus. 

Mal si pri práci niekedy strach?

Strach som nikdy nemal. Od prvého dňa až dodnes mám však veľký rešpekt. Ak ho stratíš, začína to byť nebezpečné. V tejto robote totiž stačí spraviť len jednu chybu a je po všetkom.

Ako veľmi tvoju prácu ovplyvňuje počasie?

Na mori je to dôležitý faktor. Na turbínach používame chemikálie, ktoré sú náročné na teplotu, vlhkosť aj zrážky. Práve robíme na najstarších turbínach v Británii, ktoré na správne natočenie čepele potrebujú vietor.

Keď však fúka príliš, je to takisto problém. Bezpečnostný limit je dvanásť metrov za sekundu. Ak fúka viac, vieme, že z toho nič nebude, roztiahneme si hamak a oddychujeme.

V Londýne sa robí za každého počasia?

Áno, aj keď sa snažím vyhýbať umývaniu okien v daždi. Manažérom musím niekedy vysvetľovať, že je to zbytočné. Občas mi povedia, že legálne to môžeme robiť, ja ich však legálne môžem poslať kade-ľahšie. Keď robím v zime a daždi, som za chvíľu celkom mokrý. Keď do toho ešte fúka, môžem rýchlo ochorieť. Musím myslieť na zdravie, radšej umyjem o osem okien menej a ostanem fit. 

Ako zaručíte, aby vám zhora niečo nepadlo?

Všetko máme priviazané na lane či paracord šnúre s nosnosťou tristo kíl. Priestor pod zásahom je navyše vždy ohradený. Pred pár rokmi padlo chlapíkovi zo 165-metrového mrakodrapu náradie a odvtedy musia mať všetci všetko priviazané. Čoraz viac firiem používa pod plošinou niečo ako nosidlá či záchrannú sieť na zachytenie padajúcich predmetov.

Za dvanásť rokov mi padli asi tri veci, nikoho som však neohrozil. Raz to bol tmel z pištole. Nemohol som s tým nič robiť. Pri práci sa snažíme pádu vecí zabraňovať. Pri inšpekcii starej zanedbanej budovy v najbohatšej časti Londýna Mayfair som odstránil päťkilový kus betónu, ktorý len tak visel. Máme so sebou batoh, kde tieto veci ukladáme. 

 
Ako vyzerá tvoj pracovný deň na turbíne?

Pracovný deň na mori má dvanásť hodín. Každý večer dostaneme tzv. manifest s časmi aj destináciou plavby. Ráno si spravím raňajky a obed a asi o 7.00 h vyplníme v prístave papierovačky. Počas plavby oddychujem, spravím si kávu a zjem raňajky. Prístav je v zátoke, a tak sa čas odchodu určuje podľa výšky vody.

Jeden tím pracuje na jednej turbíne zväčša niekoľko dní. Okrem brúsenia čepelí a natierania veže vykonávame aj revízie a kompletnú dokumentáciu stavu turbíny. Technik zastaví čepele, ja si ich zlaním, zdokumentujem a správu odovzdám inžinierom.

Všetci musíme byť neustále v kontakte. Máme štyri vysielačky a vďaka neustálej komunikácii sme nedávno na mori zachránili 13-ročného chlapca, ktorého na nafukovačke odfúklo štyri kilometre od pobrežia. 

Ide na tejto turbíne všetko bez problémov?  Ako sa to vezme. Prišli sme na to, že máme v čepeli dieru. Vyzeralo to ako malá trhlina, no bude to oprava asi na päť dní. Inžinier na základe inšpekcie dronom určil, že na opravu tejto turbíny budeme potrebovať šestnásť dní. Zdá sa, že to stihneme.

S takýmto problémom som sa doteraz stretol len na kurze, no kolega s tým má našťastie skúsenosti. Ja by som to opravoval dvakrát tak dlho. Je to ako zubárska práca na šesťdesiatmetrovej čepeli. Všetky vrstvy sú zo sklolaminátu a všetko, čo dáš preč, musíš dať naspäť. Vyzerá to masívne, ale opravy musia byť milimetrovo detailné. Keď zatlačíš prihlboko, spravíš škodu za tisíce libier. Musíš mať skvelý odhad. 

Ste počas pobytu na turbíne neustále v kontakte s pevninou?

Všetci musíme byť neustále v kontakte. Máme štyri vysielačky a vďaka neustálej komunikácii sme nedávno na mori zachránili 13-ročného chlapca, ktorého na nafukovačke odfúklo štyri kilometre od pobrežia.

 
Je prostredie turbíny komfortné? Musel si už v nej niekedy pri zlom počasí prespať?Ešte nie. Máme tu však núdzové porcie jedla pre troch ľudí na tri dni. Asi to nie je úplný šmak, ale prežili by sme. Všetci máme navyše hamaky. Tie sa zídu, aj keď práve nevisíš. Niektorí v nich spia, aj keď ich kolega pracuje, ja ho však radšej pozorujem a snažím sa niečo naučiť. 

Ešte stále nie som „approved technician“, takže zarábam „len“ 300 libier za deň a pracujem asi dvadsať dní za mesiac. Ak je nepriaznivé počasie, vyhlásia tzv. „weather day“, za ktorý si zarobím 160 libier.

Kam chodíte na turbíne na záchod?

Staré turbíny nemajú záchod, a tak to riešime priamo do mora. Spočiatku to bolo zvláštne, ale po pár dňoch som si zvykol. V meste visíš málokedy viac ako dve hodiny, tak si to vieš načasovať.

S koľkými ľuďmi si už v Británii spolupracoval a myslíš, že máte niečo spoločné?

Všetci sme tak trochu blázni. Nikto nie je úplne normálny. Spoznal som ľudí, čo sedeli v base či pašovali kokaín, ale aj horolezcov, ktorí sú závislí od pobytu vo výške. Všetkých do jedného nás baví jedno: pracovať vonku. Majú rôzny background. Niekto robil slackline na skalách, niekto je horolezec.

Aj národnostne je to neskutočne pestré: robil som s Poliakmi, Britmi, Rumunmi, Brazílčanmi, Španielmi, Talianmi, Argentínčanmi… Keď si do mobilu ukladám nových ľudí, dopíšem si aj skratku ich krajiny. Už ich tam mám asi dvesto. Stopäťdesiatim z nich by som zavolal, keby som potreboval robotu či záskok.

Koľko z tých dvesto kontaktov sú ženy?

Štyri. Ešte stále to nie je celkom bežné, ale postupne sa diverzifikujeme. Nie všetky aspekty práce na lane sú pre ženy vhodné. Ak napríklad nemáš kotviaci bod, musíš si ho priniesť. Nemôžeme však očakávať, že 55-kilová žena vynesie na šieste poschodie päťdesiat kíl železa. Ja som stokilový a takmer dvojmetrový chlap, no ani pre mňa to nie je jednoduché.

 
Poďme k otázke, ktorá všetkých zaujíma. Koľko si vieš touto prácou zarobiť?

Všetko záleží na tom, aký si dobrý a aký máš level. Level 1 zarobí oveľa menej ako level 3. Ešte stále nie som „approved technician“, takže zarábam „len“ 300 libier za deň a pracujem asi dvadsať dní za mesiac. Ak je nepriaznivé počasie, vyhlásia tzv. „weather day“, za ktorý si zarobím 160 libier.

Poliak, s ktorým som robil, patrí k najskúsenejším expertom a prezývame ho „Blade God“, si za deň zarobí 500 libier. Pôsobil v Nemecku, Dánsku, Austrálii aj Južnej Afrike. Môžeš sa na neho vždy a so všetkým obrátiť.

Koľko si zarobia pracovníci levelu 1 napríklad pri umývaní okien?

Odmeny v Londýne dnes začínajú od 100 do 160 libier denne, v závislosti od tvojej kvality. Ja som začínal na 120 librách. Keď som prišiel zo Slovenska a dozvedel som sa to, povedal som si „Ty kokos, čo ti šibe!? Veď to je kopec peňazí!“

Potom som si odpočítal náklady na nájom a cestovanie a zistil, že to nie je až také brutálne. Aj tak som si však úplne na začiatku vedel za dva týždne zarobiť toľko, ako na Slovensku za mesiac.

Aké vysoké náklady máš na život teraz? 

Pri práci na turbínach nám náklady na ubytovanie aj dodávku platí firma. Životné náklady v Londýne však nie sú zanedbateľné. Len nájom je vyše tisíc libier. Potraviny však nie sú drahšie ako na Slovensku a viem sa stravovať za desať až pätnásť libier za deň. Na ubytovaní si navyše varíme navzájom, takže varím len každý štvrtý deň. 

 
Čo robíš, keď máte „Weather Day“?

Ak je zlé počasie niekoľko dní po sebe, môžu nás demobilizovať. Ak však ostaneme, snažíme sa užiť si deň naplno. Bývame vo Walese a chodíme na túry do neďalekého národného parku Snowdonia. Počas štandardného pracovného dňa na to nemáme vôbec čas. Po práci sa len najeme, vypijeme pár pív a ideme spať.