Bol som na kolonoskopii: Hoci sa to nezdá, vypiť liter a pol preháňadla je nepríjemnejšie ako samotný úkon (Reportáž)

Keď som vrecúško otvoril a vysypal do pohára, zistil som, že sa v ňom nachádza kryštalický prášok s o málo väčšími zrnkami, než sú zrnká cukru. Pomerne jednoducho som ho miešaním rozpustil v požadovanom množstve vody. O mnoho náročnejšie som ho dostával dole krkom.

Nápoj, ktorý som musel nasilu vypiť, mal trpkú, slanú a extrémne horkú, až neznesiteľnú chuť. So zadržaným dychom som ho ledva dokázal stiahnuť celý. Len čo som tak spravil, cítil som, ako tekutina klokoce v mojom žalúdku. Po pár minútach ma niekoľkokrát veľmi agresívne a intenzívne prehnalo. Na toaletu som každú štvrťhodinu chodil po zvyšok večera, až kým som nezaspal.

Ďalší deň ráno – deň pred vyšetrením, nezačínal o nič slnečnejšie. Na raňajky som mohol zjesť len jogurt, výživu, alebo puding. Keďže mám laktózovú intoleranciu, ostala mi len výživa. Prázdny žalúdok a črevá nijako nezasýtila a mal som pocit, že ma vlastné telo od hladu požiera zvnútra. Nevedel som sa dočkať obeda.

Klamem, ani obed nebol pre mňa žiadnou útechou v „hladovom utrpení“, keďže som mohol zjesť len vyvarený bujón – bez slížov a zeleniny. Urazí a nepoteší. O to viac, keď vieš, že hladuješ od predchádzajúceho večera a o hlade budeš do nasledujúceho obeda.

Večer som už, samozrejme, nemohol zjesť nič. Čakalo ma však ďalšie preháňadlo s názvom Plenvu. Keď som tentokrát obsah vrecúška s podobnou kryštalickou látkou nasypal do pollitrového pohára (rozpustený mal byť v pol litri vody), tak mi skoro vypadli oči z jamiek. Obrovský pohár sa do polovice naplnil obsahom vrecka. Po zaliatí som ho miešal takmer osem minút, kým sa rozpustil. Po prvom glgu tohto „sajrajtu“ som vedel, že je zle.

Údajne malo ísť o nápoj s príchuťou manga, ale okolo manga ani nechodil. Bol ešte slanší, trpkejší a nechutnejší ako FX Passage. Zatiaľ čo som ho pil, som prežíval peklo. Potil som sa, napínalo ma, dávilo a pociťoval som kŕče. Čo bolo najhoršie, mal natoľko hustú konzistenciu, že som mal pocit, že si do krku lejem horkoslané blato. Keď som s ním asi na päťkrát dobojoval, zostalo mi nevoľno.

Na plný žalúdok na vode som však musel do pol hodiny vypiť minimálne ďalší liter až liter a pol tekutín, aby som zabránil dehydratácii tela. Samozrejme, nie hocičoho. Povolená bola voda, minerálka, čaj, riedený džús bez dužiny – nesmel som mlieko ani kávu.

Plenvu približne do pol hodiny splnilo svoj účel a prehnalo ma ešte intenzívnejšie než deň predtým. Na toalete som strávil takmer celé nasledujúce štyri hodiny, až som úplne vyčerpaný a zničený padol do postele.

V deň kolonoskopie som musel vstať o štvrtej hodine ráno, aby som vypil ďalšiu dávku Plenvu. Rovnako som ju rozpustil, rovnako som sa ňou trápil pol hodiny, po čom prišla rovnaká nevoľnosť. Tentokrát to však už môj prázdny žalúdok nevydržal a nechutná hustá tekutina zo mňa vyšla inou stranou, než to bolo plánované – cez ústa.

Opäť som však nepodcenil pitný režim, ktorý som dodržiaval až do siedmej hodiny ráno – o deviatej ma totiž čakalo vyšetrenie a dve hodiny pred ním nesmie pacient prijímať žiadne tekutiny.

„Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“

Keď som sa dostavil úplne vyprázdnený na vyšetrenie, v čakárni som strávil len minimum času. V deň, keď sa v ambulancii robia kolonoskopie, je totiž všetko naplánované presne podľa striktného časového harmonogramu.

Len čo ma prijala sestrička, spýtala sa ma, či som poctivo dodržal prípravu. Súhlasne som prikývol. Následne ma informovala o možnosti sedatívnej injekcie proti strachu a bolesti. Keďže som mal pred vyšetrením naozaj veľké obavy, rozhodol som sa si za ňu priplatiť. Ešte predtým sa však sestrička uistila, že mám so sebou sprievod a nebudem viesť motorové vozidlo.

Keď som podpísal niekoľko súhlasov so spracovaním osobných údajov a s vykonaním vyšetrenia, zobrala ma do vedľajšej miestnosti, kde mi dala do rúk jednorazové nohavice s vyrezaným otvorom na zadku. „Tričko si môžete nechať na sebe. Zavriem Vás, nech sa môžete prezliecť a potom choďte do dverí vpravo,“ ozrejmila mi.

Ako mi kázala, prezlečený som sa pobral do miestnosti, kde som zbadal veľké ležadlo, kolonoskop a obrovskú obrazovku. Do ruky mi sestrička zaviedla kanylu a pichla prvú injekciu – na uvoľnenie čriev. Napichla mi aj druhú, sedatívnu, tú však nestlačila. Povedala mi, že mám pokojne ležať a o chvíľku príde lekárka.

Po asi desiatich minútach sa vo dverách opäť objavila sestrička aj s lekárkou. Kázali mi, aby som si ľahol na bok, a zrazu som len cítil, ako môj análny otvor pláva v istej lubrikačnej látke. Potom prišiel rýchly nepríjemný pocit, ktorý som si ani nestihol uvedomiť – lebo trval len sekundy, a videl som na kamere svoje črevá zvnútra.

„Keď Vás niečo bude bolieť, povedzte. Odfúkneme vzduch, alebo počkáme,“ povedala mi lekárka a postupne sondovala moje črevá. Keď som sa začal sťažovať na bolesť, tak, ako mi sľúbila, vždy prestala a dokonca mi strekla do žíl sedatívnu látku. Vždy keď na niečo v črevách narazila, vysvetlila mi, na čo sa práve pozeráme. Omámený som však len čiastočne vnímal informácie. Sedatíva mi zabrali natoľko, že som si ani nestihol uvedomiť, že prešlo pätnásť minút a už mám po.

Predbežné výsledky a cesta domov „pod vplyvom“

Keď som sa postavil zo stola, točila sa mi hlava, ako keby som bol na mol opitý. S ťažkosťami som sa obliekol a opäť som vošiel do dvier, kde ma sestrička prijímala. Keď sa ma spýtala, či som v poriadku a nič ma nebolí, poslala ma ďalej za lekárkou.

Gastroenterologička mi v krátkosti vysvetlila diagnózu, ktorú však veľmi podrobne rozpísala aj do lekárskej správy. Bola si totiž vedomá toho, že moje vnímanie je do značnej miery ovplyvnené sedatívami a len ťažko sa sústredím na to, čo hovorí. S lekárskou správou a pokynmi ma nakoniec sestrička vyprevadila až k môjmu sprievodu v čakárni. Cestu autom domov zo zdravotníckeho zariadenia si pamätám len matne.

Väčší „strašiak“ medzi ľuďmi než v realite

Po absolvovaní vyšetrenia môžem zhodnotiť, že som sa ho omnoho viac bál, než bolo potrebné. Áno, je to nepríjemné a možno aj trochu chúlostivé, ale určite to stojí za záchranu života či predčasné diagnostikovanie rakoviny alebo inej vážnej choroby.

Horšie než samotné vyšetrenie vnímam potrebnú prípravu, ktorú pred ním musíš absolvovať. S väčším sebazaprením však každý z nás zvládne vypiť liter nechutnej tekutiny. Keď raz budeš musieť absolvovať kolonoskopiu a toto zvládneš, už ti zostáva len jedno: nepodceniť situáciu a naozaj prísť na vyšetrenie v sprievode. Vďaka sedatívam totiž bude takmer bezbolestná, ale niekoľko hodín tvoja myseľ nebude vedieť správne fungovať.

Ak máš v rodine pacienta s rakovinou čriev, neriskuj a daj sa vyšetriť

Podľa slov gastroenterológa Juraja Ďurinu sa kolonoskopické vyšetrenie vykonáva z viacerých dôvodov. „Kolonoskopiu podstupujú pacienti pri pozitívnom teste zo stolice na skryté krvácanie, pri diagnostike dlhotrvajúcich tráviacich ťažkostí sprevádzajúcich ochorenia dolného tráviaceho traktu, pri nejasnej príčine málokrvnosti a krvácaní, alebo aj preventívne,“ dodáva s tým, že okrem iného sa vyšetrenie využíva aj ako liečebná metóda pri odstraňovaní polypov a zastavovaní krvácania z tráviaceho traktu.

Preventívne by mala kolonoskopické vyšetrenie absolvovať väčšina populácie pri dovŕšení veku päťdesiat rokov. V prípade vysoko rizikových pacientov pre rakovinu hrubého čreva na základe údajov výskytu nádoru v rodine či prípadného genetického vyšetrenia sa realizuje aj skôr.

„Ak majú pacienti obavy pred vyšetrením, odporúča sa vykonať aspoň test zo stolice na skryté krvácanie. V prípade negatívneho testu pacient nemusí absolvovať kolonoskopické vyšetrenie, ak nemá tráviace ťažkosti. Odporúča sa tento test zopakovať každé dva roky cestou obvodného lekára,“ priblížil odborník.

Podľa jeho slov, bohužiaľ, nateraz neexistuje alternatíva, ktorá by mohla kolonoskopiu plne nahradiť. Ako pomocné vyšetrenia sa niekedy používa CT kolonografia, pričom v niektorých krajinách majú lekári k dispozícii i kapsulovú endoskopiu na hrubé črevo.

„CT kolonografiou je pacient vystavený röntgenovému žiareniu a diagnostická výťažnosť nie je porovnateľná s kolonoskopiou. Ďalšou nevýhodou je nemožnosť odberu vzoriek z patologického tkaniva, prípadne realizovania polypektómie (odstránenia nezhubných výrastkov na čreve, pozn. red. ),“ dodáva s tým, že pri kolonoskopickom vyšetrení sa komplikácie vyskytujú len zriedka, približne pri 0,1 percenta kolonoskopií.