Rytmus: Keby niekoho zdissujem, iba mu boostnem kariéru. Len raz som spomenul Salátovú a dostala titulky v médiách (Rozhovor)

Áno, môj. Ja som k tejto pani začal chodiť sám ešte pred zhruba šiestimi rokmi. Neskôr sme z toho urobili párovú terapiu. Myslím si, že keď chce mať niekto pekný život, mal by konzultovať svoje problémy a pocity s odborníkom. Človek sa musí o seba starať aj po tejto stránke.

Keď si raper v období svojich najväčších úspechov, máš obrovské ego a nepripúšťaš si, že by si mal nejaký blok a už tobôž nie, že by si mal zájsť k nejakému terapeutovi.

V čom konkrétne ti terapie najviac pomohli?

Dozvedel som sa o sebe veci od odborníka, ktoré by som si inak nikdy v živote neuvedomil. Človek vďaka terapii spozná svoje bloky, zistí, odkiaľ pochádzajú, ale aj to, ako ich treba vyriešiť. Spoznáš samého seba a uvedomíš si, čo robíš zle, lebo keď sa niekde zasekneš po 40-tke a nezapracuješ na tom, bude sa to niesť s tebou už celý život.

Keď spoznáš seba, získaš nový pohľad aj na partnerské vzťahy. Pochádzam z nefunkčnej rodiny a nieslo sa to so mnou veľmi dlho. Odrazilo sa to na všetkých mojich minulých vzťahoch. Vždy som mal na prvom mieste rap a kariéru, a potom tie vzťahy tak aj tak vyzerali. Zrazu som však všetko v kariére dosiahol a povedal som si, že sa o seba musím starať aj po tejto stránke, aby som nezostal zaseknutý. Príde mi to byť úplne normálne. Tak ako má človek trénera na šport, aby sa udržiaval zdravý a v kondícii, rovnako by si mal nájsť „trénera“ aj na tieto veci.

Na terapiách sa otvorene rozprávaš a ideš veľmi do hĺbky, rozoberáš zážitky z každého tvojho životného obdobia. Môžeš sa vďaka tomu veľa naučiť, napríklad aj to, ako pristupovať k výchove detí.

Vieš, keď si raper v období svojich najväčších úspechov, máš obrovské ego a nepripúšťaš si, že by si mal nejaký blok a už tobôž nie, že by si mal zájsť k nejakému terapeutovi. Ľudia si to možno neuvedomujú, ale mne už ťahá na 50-tku. V ich očiach som stále ten istý Rytmus z albumu Kral. Vidia to, ako sa prezentujem na sociálnych sieťach a potom si myslia, že som rovnaký aj doma vo svojom súkromí. Pre mňa to je však práca a maska, ktorú predávam.

Čím je človek starší, tým je prirodzenejší a zahadzuje všetky masky. Už nechcem žiť len kariérou. Samozrejme, mám nejakú kariéru aj teraz, ale nie až tak intenzívnu. Dospel som do bodu, kedy mám na prvom mieste rodinu a až potom rap a všetko ostatné.

Keď už sme pri tej kariére, dávnejšie si povedal, že by si mal v budúcnosti ambície stať sa ministrom kultúry. Čo podľa teba slovenskej kultúre najviac chýba a čo by si sa pokúsil zmeniť, keby si ťa raz ľudia zvolili?

V súčasnosti nad tým aktívne nepremýšľam, čiže by som túto tému ešte takto do hĺbky neriešil. Keď však niekto celý život robí nejakú službu pre spoločnosť ako napríklad ja hudbu, má prečítaných ľudí a vybudovanú základňu fanúšikov, ktorí by ho išli voliť, príde mi logické a prirodzené, že sa po skončení kariéry presunie do politiky.

Zoberme si napríklad Arnolda Schwarzeneggera. Dokázal všetko, čo mohol v športe, neskôr v herectve a potom sa dal na politiku. Tento model sa mi páči a príde mi byť úplne v poriadku.

Je pravda, že to nie je nič nevídané. Napríklad aj Conor Mcgregor plánuje kandidovať za írskeho prezidenta. I keď on zrejme nie je najlepší príklad, keďže má problémy s alkoholom a so zákonom.

Z jeho strany mi to príde ako výpad. Toto by som neporovnával. Bavme sa o ľuďoch, ktorí sú už starší, majú rodinu, odrastené dieťa a vo svojej kariére dokázali všetko, čo bolo možné. V takomto prípade si myslím, že je to logický krok.

Nehovorím s istotou, že sa zo mňa raz stane politik, ale keď sa nad tým zamyslím, tak prečo nie? Žijem na Slovensku, zažil som veľmi veľa vlád a celý čas sa snažím robiť niečo pre spoločnosť, čiže nevidím nič zlé na tom, keby to robím aj inou formou – z ministerského kresla. Ak by som sa však aj definitívne rozhodol, že pôjdem do politiky, tak budem kandidovať najskôr až za dve ďalšie volebné obdobia.

Neviem, o čom by som v nejakom disse rapoval. Môj diss môže byť akurát to, že niekomu odfotím všetky moje albumy, aby sa vyplakal.

Čo hovoríš ako spolumajiteľ organizácie Fight Night Challenge, fanúšik bojových športov a boxer na populárne organizácie ako Celebrity Combat, či Clash of the Stars?

Je to to isté, čo s hudbou. Máš rôzne formy zábavy, je to tu a treba to rešpektovať. Keď k nám prišiel fenomén rap, vznikli rôzne odnože raperov — rýchlo kvasení, takí, čo kopírovali, takí, čo niečo nové prinášali, ale aj takí, ktorí menili hru. To isté sa deje aj vo fighterskom svete medzi organizáciami.

Ja som začal s boxom ešte v čase, keď nikto neboxoval. Dal som si zápas s Marpom, čo bol dovtedy najväčší boxerský event, aký sa udial v našich končinách. Neskôr vzniklo Fight Night Challenge, začali boxovať aj ďalší raperi a dali si spolu zápasy, zatiaľ čo ja som už zápasil s profíkmi. V súčasnosti máme naplno rozbehnutý Fight Night Challenge a ja môžem hrdo povedať, že som spolumajiteľom najväčšej boxerskej organizácie v Česku a na Slovensku.

Keď sme už pri FNC, plánuješ sa v blízkej budúcnosti vrátiť do ringu? Koho by si si vedel predstaviť ako súpera? Je o tebe známe, že rád posúvaš latky, ale vieš ju v zápasení vôbec ešte niekam posunúť, keď si už v ringu čelil profi zápasníkom?

Je pravda, že rád posúvam latky, ale niekde sa to už musí zastaviť. Musíš sa na to pozerať tak, že za rok aj pol budem mať 50 rokov, dokedy ich mám posúvať? Akože dokázal by som to, ale na čo? Ďalšie zápasenie mi príde byť už zbytočné. Som spolumajiteľom tejto boxerskej organizácie a som za to veľmi rád, lebo si môžem zase pripísať ďalší gamechanging.

Úplne nevylučujem, že sa niekedy znovu postavím do ringu, ale muselo by ísť o nejaký veľmi zaujímavý zápas. V súčasnosti však nad ďalším fightom vôbec nerozmýšľam, lebo už ani netrénujem.

Netrénuješ už?

Mal som nejaké zdravotné problémy s rukou, kvôli ktorým som si dal od boxu polročnú pauzu. Nechcem to hrotiť a riskovať, že si od*ebem šľachu na ruke. Nepotrebujem pred 50-tkou riešiť ešte aj takéto p*čo*iny.

Momentálne som na tom tak, že chodím cvičiť a raz za týždeň pomaly začínam s nejakými sparingami. Uvidíme, čo prinesie život.

Súťaže sú pre tých ľudí, ktorí chcú nejakú skratku. Ja som si radšej všetko vyšliapal tŕnistou cestou, sám proti všetkým a bol som dlhé roky nepochopený.

Si známy tým, že si počas svojej kariéry nahral legendárne disstracky, ktoré rezonovali na scéne ako napríklad Ivan T z Prešova, Škola Rapu a doteraz ich ľudia počúvajú. Hovoríš však, že tvojej pozície by si už do žiadneho dissu nešiel. Znamená to, že už nikdy nenahráš žiadny disstrack ani neodpovieš na žiadny diss na teba?Nie. Dissy sú pre mladých. Neviem si predstaviť, aby človek, ktorý má na prvom mieste rodinu a ťahá mu na 50 rokov, si sadol a povedal synovi: „idem tu hovoriť niečo na takého uja“. Popravde ani neviem, o čom by ten disstrak bol? Odpoveď pre všetkých – aj keby sa proti mne spojila celá scéna, je moja kariéra. Tá hovorí za všetko. 

Povedzme si však, že aj Eminem bol lídrom scény ako ty a išiel do dissu.

Eminem nech si robí, čo chce, ja to robím inak. Eminem nemá rodinu, je rozvedený a na práškoch, tak si to asi môže dovoliť. Ja mám pekný rodinný život a nevidel som nikoho – teda okrem Eminema, kto by to takto hrotil.

Musíš si uvedomiť, že ja keď som len raz spomenul Salátovú, dostala titulky skoro vo všetkých československých médiách. Odvtedy si na mne robila content a chodila po všetkých podcastoch, ktoré sa vždy začínali tým, že „čo ty a Rytmus“.

Pozri sa, keď sa spýtaš babky v Plzni, či pozná nejakého rapera, povie, že nie. Ale keď jej povieš meno Rytmus, hneď bude vedieť, o kom je reč. Ak by som spomenul niekoho, kto nemá celoplošný fame a dal mu nejakú interakciu, iba mu pomôžem, lebo ho spoznajú všetci ľudia v Česku a na Slovensku. Toto ja však neurobím, lebo mi to za to nestojí.

A ako hovorím, ani neviem, o čom by som v nejakom disse rapoval. Môj diss môže byť akurát to, že niekomu odfotím všetky moje albumy, aby sa vyplakal. Keby sa s tým dotyčným zahadzujem z mojej pozície, iba mu dám kariérny boost do mainstreamu.

Aktuálne robíš porotcu v rapovej súťaži. Predstavme si, že by si bol na mieste súťažiaceho a mal by si minútu na to, ukázať svoj talent. Ktorý svoj track by si zarapoval?

Na to neviem odpovedať, lebo by som tam nešiel. Moja hudba nie je hodná toho, aby ju niekto posudzoval. Ani keby bol v porote Jay-Z a iné najväčšie mená z dôb, keď som začínal, nezaujímal by ma ich názor. Ja som mal odjakživa vlastnú víziu.

Súťaže sú pre tých ľudí, ktorí chcú nejakú skratku. Ja som si radšej všetko vyšliapal tŕnistou cestou, sám proti všetkým a bol som dlhé roky nepochopený. Nikdy v živote som nerobil featy, aby som sa cez niekoho dostal hore. Nie som ten typ rapera, ktorý sa vždy všade nanominoval, niekomu vycucal k*k*t a iného vykopíroval, nech sa dostane vyššie.

Dlhá cesta k úspechu je aj stálejšia. Keď niekto vystrelí len cez featy, do dvoch rokoch sa na neho väčšinou zabudne.

Minimálne je na tom zlé to, že sa prsíš, aký si frajer a pritom sa tvoja celá kariéra skladá iba z featov so slávnejšími rapermi. Na mieste takéhoto človeka by som sa cítil ako blbec.

Keď sa teda už niekto prsí, že čo všetko dokázal, poďme sa najskôr zamyslieť nad tým, či má vôbec nejaký vlastný hit, kde je sám. (smiech)

Chápem, že by si nešiel do súťaže. Určite však máš pár trackov, ktoré sú podľa teba najtechnickejšie a najlyrickejšie zo všetkých, ktoré si vydal počas svojej kariéry.

Funguje to tak, že ty musíš mať čuch na to, čo sa momentálne deje v spoločnosti. Musíš vedieť, čo dať tým ľuďom, aby si im roz*ebal systém. Mám napríklad takéto hity. Potom máme hity ako napríklad MULTIVERSE s Benom Cristovaom. Za týmto trackom si extrémne stojím, lebo som v ňom posunul rapovú techniku na nový level.

Mám toho strašne veľa, lebo mením štýly. Raz urobím funkový track, potom elektro a inokedy rapovú klasiku ako Cigánsky sen. Mega hit bol napríklad aj Príbeh s Tinou, či track Zlatokopky, ktorý je v podstate riekanka. V ňom išlo napríklad iba o melodizovanie jednoduchej linky.

Raper, ktorý len huláka a dokáže rapovať do jedného beatu, by sa pri orchestri stratil.

Hitov, ktoré si obľúbili fanúšikovia, máš veľa. Na druhej strane, to čo sa páči najviac iným ľuďom, sa nemusí najviac páčiť aj tebe.V tomto prípade už hovoríme o nejakých očakávaniach. Keď máš veľké očakávania od nejakej skladby, tak ako naschvál nebude úspešná. A toto sa mimochodom deje vo väčšine prípadov. Tiež si musíš uvedomiť, že keď si na výslní, stačí si prdnúť do mikrofónu a stane sa z toho hit.

Ideálnu pozíciu má raper na scéne vtedy, keď len začína byť na výslní. Ľudia ho žerú, má talent a môže si dovoliť čokoľvek. Môže nakladať na hocikoho a nikto mu ani nedopovie. Keď si už moc vysoko a máš za sebou dlhú kariéru, len ťažko urobíš nejaké nové hity. Ľudia ťa už nechcú, majú ťa dosť a čakajú len na to, kedy spadneš.

Úspech tvojich skladieb závisí od mnohých faktorov. V akom rozpoložení ich píšeš, koľko máš rokov, v akej fáze je tvoja kariéra, čo si už dokázal a čo ťa ešte len čaká, ako sa správaš, ako rozprávaš – či ľudia opakujú tvoje frázy atď. Vedel by som ísť ešte viac do hĺbky, ale na to nemáme čas. (smiech)

V blízkej budúcnosti ťa čaká koncert s orchestrom. Čo je pre teba väčší tlak, hrať pred vypredanou O2 arénou, alebo odohrať koncert s desiatkami študovaných hudobníkov?

Určite koncert s orchestrom. Raper, ktorý len huláka a dokáže rapovať do jedného beatu, by sa pri orchestri stratil. Musíš sa vedieť naladiť na desiatky hudobníkov, ktorí keď začnú hrať, je to niečo mohutné. Musíš ukázať svoju muzikalitu, osobnosť a potrebuješ vedieť pracovať so svojím hlasom a predať emóciu. Nemôžeš robiť chyby, lebo každá tvoja chyba sa pri orchestri znásobí.

Je to najvyššia forma hudby a na to, aby si zvládol takýto koncert, ju jednoducho musíš cítiť.