Vybrali jsme 25 nejlepších zahraničních rapových alb za rok 2015

Rekapitulací toho, co se událo v roce 2015, jsme na našem webu měli už mnoho, ale jednu specialitu jsme si nechali na konec. Tou jsou, jak praví nadpis článku, nejlepší zahraniční rapová alba. Na svět jich přišlo opravdu mnoho a mnoho z nich mělo své nesporné kvality. Proto jsme se rozhodli zapomenout na trdiční top desítku a seznam rozšířili až na 25 úspěšných projektů. Je dost možné, že na některé z desek, o kterých si níže přečteš, jsi už i zapomněl, ale aspoň si osvěžíš svoji rapovou paměť. Nyní se bez dalších zbytečných slov vydejme společně na cestu naším žebříčkem, který vznikl po delších dohadech uvnitř redakce. 

 25. Tyler, The Creator - Cherry Bomb

Stevie Wonder. Toto meno otvára našu dvadsaťpäťku najvydarenejších albumov za rok 2015, keďže práve nevidiaci americký hudobník bol inšpiráciou pre Tylera pri tvorbe jeho tretej štúdiovky. Na tej sa neobjavujú žiadni členovia Odd Future, čo môže pre byť pre niekoho prekvapivé, no bolo to odôvodnené vetou, že každý z nich je na svojom ostrovčeku. Namiesto OF tak počujeme hostí ako napríklad Kanye či Lil Wayne na songu Smuckers či Pharrell Williams na Keep Da O's. Tyler si celú dosku odprodukoval sám a istotne ňou nikoho neurazil, i keď sa nejedná o nejako prelomový projekt, nájdeme na ňom viacero príjemných skladieb, kde sa Wolf Haleyho práca so syntetizátorom dobre zliala z jeho známym hlasom. 

24. Big Boi & Phantogram - Big Grams

V našom rebríčku pokračujeme debutovým épečkom novo-vzniknutej formácie Big Grams pozostávajúcej z elektro-popovej skupiny Phantogram a rapera Big Boia, ktoré síce nie je plnohodnotným albumom svojou minutážou, napriek tomu ho považujeme za nadpriemerný a multižánrový počin, ktorý veľmi príjemne prekvapil opäť fungujúcou chémiou medzi nestarnúcim atlantským spitterom, speváčkou so zamatovým hlasom a producentom miešajúcim moderný, i staršie znejúci hip-hop s nádychom elektroniky.

Najväčší interpret na dnešnom zozname zohnal na svoj major label debut veľmi veľké producentské mená, ktoré sa postarali o to, že celá doska Mr. Wonderful naozaj zaujme jednotlivými hudobnými podkladmi. Či už 40, The Alchemist, Mark Ronson alebo ostatní producenti odviedli poctivú robotu a pripravili prvotriedne hudby pre Bronsona, ktorý sa, ako sám hovorí, pri tvorbe tohto projektu odpútal od akýchkoľvek trendov či vonkajších vplyvov. Počas 13 skladieb zo seba dostáva okrem tradičného rapového ja, ktoré počuť napríklad na Easy Rider či Actin Crazy, aj viac emočnejšie polohy, konkrétne na skladbe Baby Blue s Chance the Rapperom. Album si naozaj ide po vlastnej ceste a rôzne songy z tracklistu sú orientované rôznymi smermi, no dokopy tvoria zaujímavé dielo. 

22. G-Eazy - When It's Dark Out

Uhladený raper Gerald dokázal svojím druhým štúdiovým albumom, že patrí medzi najväčších bielych hráčov hre. Ako už napovedá názov diela, väčšina dosky sa točí okolo temných tém, a preto má množstvo skladieb depresívnejšie ladenú atmosféru. G-Eazy dokázal perfektne zliať jeho príjemný prednes so spievanými refrénmi, ktoré zabezpečili hostia ako Bebe Rexha, Chris Brown či Kehlani. Nezaostávajú ani rapové kolaborácie, napríklad One of Them s Big Seanom. Najviac však jednoznačne vyniká hymna Random a singel Me, Myself & I. Škoda, že až príliš veľa skladieb sa podobá na nejakú inú na trackliste a tým strácajú na energii a prekvapení.

Úprimne, pred začiatkom roka 2015 by asi málokto očakával, že tu nájde aj Ty Dolla $igna. Ten však rozbehol minulý rok vo veľkom štýle a okamžite nás začal pripravovať na veľké finále, debutovú štúdiovku. Už singel Blasé s Futureom a Rae Sremmurd bola obrovská vec, no a keď sa odhalili zvyšní hviezdni hostia – Kanye West, Fetty Wap, Kendrick Lamar, tento zoznam je nadlho, tak očakávania len narástli. Ty$ napokon vykladal peknú hudobnú mozaiku so slnečným zvukom Los Angeles. Hoci sa miestami ocitol v tieni featuringov (Kendrick na otváracej skladbe doručil nadpriemernú slohu), ukázal cit pre zvukové umenie či využívanie auto-tuneu a my ho musíme pochváliť.

20. Jay Rock - 90059

O tom, že Top Dawg Entertainment je jedna z popredných rapových crew sveta, nemôže nikto pochybovať a aj keď vo väčšom mainstreame prerazili zatiaľ len Kendrick Lamar a ScHoolboy Q, zoznam členov obsahuje viacero zvučných mien. Jedným z nich je aj Jay Rock, ktorý po niekoľkých odkladoch vydal druhý album nesúci názov 90059 podľa poštového smerovacieho čísla lokality v Los Angeles, kde Jay vyrastal. Pri jeho koreňoch však neostáva len pomenovanie dosky, ale vracia sa k ním aj samotným zvukom. Ten sa totiž nesie na akejsi hood vlne a viem si predstaviť, ako si ho púšťajú na ulici v LA. Jay Rock prišiel v porovnaní so svojím debutom z roku 2011 s niečím novým, odviazal sa i v prejave, čo počuť napríklad na titulnej skladbe 90059, vo veľkom predstavil jeho alter ego v podobe Lance Skiiiwalkera, no a v neposlednom rade nahral niekoľko piesní, ktoré sa veľkými písmenami zapíšu do jeho tvorby, a to pokračovanie Money Trees s titulom Money Trees Deuce či obrovský hit vo forme prvej Black Hippy kolaborácie od roku 2012, Vice City.

19. Drake & Future - What a Time to Be Alive

Málokdy se stává, že by spolu navázali spolupráci dva tak obrovští rapeři, jako tomu bylo u What a Time to Be Alive. Oba interpreti vydali neskutečně kvalitní releasy, které nemohly uniknout snad žádnému posluchači a po oznámení WATTBA den před oficiálním vydáním bylo jasné, že bude tento společný mixtape/album něčím neobvyklým. Nebudeme si nic nalhávat, 20. září (september) přišlo něco, co se nedalo nazvat ani jako zklamání, ani jako příjemné překvapení. Opravdu důrazně musíme zmínit Metro Boomina, který produkoval 7 z 11 skladeb a velkou měrou se tak podílel na zvuku celé desky. Jeho hopsavé drum patterny a vskutku precizní práce s kopáky nás bude bavit ještě hodně dlouho. Metro se s tím zkrátka nemazlí a bangery jako Big Rings nebo Jumpman mluví za vše. Nyní už konečně mohu zmínit pointu celého básnění nad produkcí – Drake mi chtě nechtě figuruje na nosiči až jako třetí osoba. Mnoho tracků zní, jako kdyby byly odňaty z tracklistingu DS2 a vloženy do WATTBA. Celkově celá deska působí jako projekt Futura a Metro Boomina s Drakeovým featuringem na 10 skladbách. Jasně, Drake doručil své klasické chytlavé hooky a zpěvné sloky, ale něco nám zkrátka chybí. Ač mohou předchozí řádky znít jako zlá kritika, je potřeba brát v potaz, že celý výtvor vznikl za 7 dní non stop strávených ve studiu, a pokud dá někdo v budoucnu něco tak zábavného dohromady za tak krátkou dobu, dejte mi vědět. WATTBA nás zkrátka baví i navzdory několika nedostatkům, a to zkrátka kvůli tomu, že i když oba rapeři nejedou na plný plyn jako u svých sólo projektů, jsou svým charismatem a osobitým stylem nad většinou toho, co předvádí zbytek světa, když se snaží na sto procent. 

18. Young Thug - Barter 6

YMCMB spor bol pre mnohých z nás v minulom roku obľúbenou telenovelou a aj keď víťaza sme sa v podstate ešte stále nedočkali, z celej situácie vyšiel najlepšie Rich Gang. Young Thug a Rich Homie Quan pod šúchajúcimi rukami Birdmana dali dokopy dvojicu kvalitných mixtejpov, na ktoré budeme ešte spomínať dlhú dobu, no úprimne, Thuggov album Barter 6 sa dostal do zoznamu len z povinnosti. Samotné LP totiž nedokázalo prekonať hype okolo predošlých projektov jedného z najkontroverznejších umelcov dnešnej doby, po lyrickej stránke sme sa dočkali opäť len klasických rapových klišé, no ak hovoríme o emóciách skladieb alebo unikátnych flowoch, Thugga stále nemá konkurencie.

17. The Game - The Documentary 2,5

Pre viacerých bolo veľmi príjemným prekvapením ohlásenie pokračovania Gameovho dnes už kultového albumu, ktorý redefinoval postmoderný west-coast zvuk. Ešte viac nás ale asi prekvapilo, že ohlasovanú kvalitu dokázal po, povedzme si úprimne, len mierne nadpriemerných albumoch ako The R.E.D. Album a Jesus Piece, dodržať a prekvapil aj kvantitatívne. Miesto jedného albumu máme dvoj-album plný, ako je to u Gamea zvykom, featuringov od najrelevantnejších mien hip-hopu, akými sú Kendrick Lamar, Dr. Dre, Ice Cube, Kanye West, Drake, Future, Nas, Lil Wayne, Snoop Dogg, či Schoolboy Q, pričom dal priestor aj vychádzajúcim talentom, či už je to Anderson .Paak na mikrofóne, alebo producent Bongo na produkciách. Pochváliť treba aj samotného Gamea, ktorý konečne troška upustil od kopírovania populárnych flowov, zoskočil z trapového bandwagonu a vydal sa vlastnou cestou, ktorá mu začiatkom druhého tisícročia tak veľmi svedčala. Či už vás baví viac jednotka, alebo dvojka The Documentary, (prípadne sa tešíte na trojdiskovú zberateľskú edíciu so 4mi bonusmi), musíte Gameovi jeho návrat ku koreňom, pracovitosť, čuch na featuringy a nezastaviteľnú energiu uznať.

16. Joey Bada$$ - B.A.D.A.S.S.

Aj keď v rámci žánru patria medzi najúspešnejších najmä interpreti orientovaní na trap a jeho odrody, ozajstný hip-hop ešte stále nezomrel. Kendrick Lamar tak postupne učí novú generáciu ceniť kvalitné texty a Joey Badass zase na druhú stranu prináša chladný boom bap z ulíc New Yorku, ktorý znie, ako keby vznikol v polovici 90-tych rokov. Líder Pro Era si vďaka trojici mixtejpov získal srdcia mnohých skalných fanúšikov čiernej muziky a jeho debutový album B4.DA.$$ tak opäť nesklamal, či už po stránke obsahu alebo vďaka produkciám, ktoré sadli ako riť na šerbeľ. Inými slovami: DJ Premier, J Dilla, The Roots a všetka tá hudobná kvalita, ktorú by si očakával od albumu zo zlatej éry hip-hopu.

15. Fetty Wap - Fetty Wap

Trap Queen bol s vyše 350 miliónom videní jednoznačne jedným z najväčších bangerov uplynulého roku a do Fattyho tvorby tak vkladali viacerí z nás veľké nádeje. Self-titled album so 17-timi skladbami a množstvom featuringov od členov Remy Boyz síce má v rebríčku Billboard Hot 100 rovno štyroch zástupcov, no len čas ukáže, či sa dokáže Fetty vysporiadať so svojim one-hit wonder osudom. Aj napriek spevavým flowom a charakteristickej polohe hlasu sa totiž počas celej dĺžky albumu nemôžeš zbaviť jeho Trap Queen nálady, ktorá by sa mu mohla ešte vypomstiť. Tak či onak, spomínaný album by si mal vypočuť každý, kto chce mať prehľad, rovnako ako aj jeho spoločný projekt Coke Zoo s Frenchom Montanom.

14. Jme - Integrity>

Momentálně trochu méně „vyhajpovaný“ bratr rodiny Adenugových vydal po pěti letech album. Album, které tak trochu reprezentuje spolu se singly Skepty a popularitou videí Stormzyho a Lady Leshurr průnik grimu do uší posluchačů z celého světa. Grime začali konečně brát ve Státech, kam začali interpreti z Britských ostrovů létat na tour a vyprodávat kluby a zároveň určitou část splnil Drake s Kanyem, když dali právě britskému rapu jakýsi svůj „seal of approval“. Pojďme ale ke třetí studiovce londýnského MC. Celkem 16 skladeb nabízí rozmanitou škálu instrumentálů, které zároveň sjednocuje striktnost a tvrdost grimu vlastní. Ač v tracklistingu nelze hledat nějakou kontinuitu nebo hlubší smysl, nemyslím si, že by to bylo účelem. Jamie zkrátka dokázal, že je stále více než relevantní (ano, víme o That's Not Me z poloviny 2014). Povedlo se mu to díky klasicky bystrému podání svých často vtipných textů plných důmyslných narážek a i tvorbou vlastních beatů (Amen, Again, Integrity). Pokud vám nevadí lehce monotónní projev a jste přeposlouchaní tvorby ze Států, Jmeho Integrity> je albem, které vás nasytí kreativními texty a údernou produkcí. A kdo ví, třeba si zamilujete trochu syrovější přednes Británii vlastní a budete netrpělivě čekat na Skeptovu Konnichiwu. Kromě Integrity> nás v roce 2015 velmi zaujalo i Money Over Everyone 2 od P Moneyho, ale to se do naší pětadvacítky bohužel nevlezlo.

13. Big Sean - Dark Sky Paradise

S poprednými hosťami a producentmi k dispozícii mal Big Sean vskutku našliapnuté nahrať jeho zatiaľ najlepší projekt, čo sa mu, koniec koncov, aj podarilo. Lyricky a i tematicky počuť na Dark Sky Paradise vyspelosť a hoci je stále na čom popracovať, Sean Don sa ani zďaleka nemá za čo hanbiť. Hity Blessings s Drakeom a Kanyem či I Dont Fuck With You s E-40 sú na doske vyvážené úprimnými spoveďami v podobe napríklad One Man Can Change the World a dokopy tak tvoria ucelený dojem. Big Sean sa naozaj konečne našiel a nasledujúca doska by mala byť jeho vrcholom.

Rodinný talent na lyriku sa nedá poprieť. Otec Earla Sweatshirta je vo svojich kruhoch pomerne známy juhoafrický básnik a jeho nadanie pre písanie rýmov sa značne prenieslo i na potomstvo. Earl je totiž vskutku nedocenený textár a priama, úprimná a ostrá výpoveď, ktorou oplýva, sa naplno prejavila aj na jeho minuloročnej doske. Tá je ešte minimalistickejšia než jej predchodca, Doris, ako produkciami či hosťovačkami, tak pravdepodobne aj celkovým soundom. S výnimkou jednej skladby si celý album odprodukoval samotný Earl, pričom vsadil na temnejšie, miestami až klaustrofobické podklady. Zvukovo môže projekt niektorým ľudom pripadať ako nudný, keďže na ňom ťažko nájdeš nejaký hit, piesne sú zväčša pomalšie, no o to obsažnejšie. Bez akýchkoľvek rukavičiek sa člen Odd Future dotýka ťažkostí jeho života ako sú napríklad drogy či smrť členov rodiny, čo vidno napríklad na tracku Grief. Na Earlovi a aj tomto albume je krásne to, že sa na nič nehrá a nikam netlačí. Ide o hip-hopový počin pre trochu komplikovanejšieho poslucháča, pričom toto tvrdenie je podčiarknuté záverečným trackom Wool s featom od Vincea Staplesa, ktorý doručil takú rýmovačku, že keby bola po slovensky, ľudom v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra by sa točili hlavy jedna radosť. 

12. DJ Premier & Royce Da 5'9'' - PRhyme

Málokomu momentálne svedčia Preemove charakteristické beaty viac, než Royceovi. Po pár rokoch a skvelých singloch nás o tomto Nickel Nine presvedčil opäť, tentokrát na albume PRhyme, kde sa DJ Premier predstavil ako rovnocenný partner, ktorý celý projekt kompletne obeatoval a pridal aj svoj rukopis v podobe scratchov. Jeden z najkonzistnejších projektov obohatili o výborné slohy elitní harcovníci ako Common, Jay Electronica, Schoolboy Q, Mac Miller, Ab-Soul, Killer Mike, či zvyšok "Royceovej skupiny" Slaughterhouse. Deluxe edícia tento jedinečný projekt navyše obohatila o ďalšie štyri skladby s hosťujúcimi rapermi Logicom, Joey Bada$$om, MF Doomom, Phontem a Black Thoughtom. Ak teda nachádzate záľubu v prepracovanej lyrike a boom-bapovom zvuku, ktorý sa nestratí ani v roku 2016, určite siahnite po PRhyme, ktorý je plný skvelej hudby.

11. Future - DS2

Jestliže Honest vyneslo Futurea do povědomí Američanů, DS2 ho rozšířilo do celého světa a potvrdilo tak jeho pověst rapera jako takového a ne jen někoho, koho si zavolá mainstreamový raper, aby mu nazpíval chytlavý hook. I když už měl v té době za sebou 7 mixtapů a jednu studiovku, stále nebyl ostatními považován za „plnohodnotného rapera“. To se ale urychleně změnilo příchodem alba Honest a naprosto potvrdilo DS 2. Jen co světlo světa spatřil klip na Fuck Up Some Commas (ač se song vyskytoval i na mixtapu Monster), všem bylo jasné, že je Futurea potřeba začít chápat jako přímého rivala tehdejších „velkých jmen“, který je dříve nebo později bude ohrožovat v žebříčcích. Naprostou většinu produkce obstaral dvorní mladík Metro Boomin spolu se Southsidem (který mimochodem neskutečně zpopularizoval sirénu z Kill Bill jako hudební element a lze ji označit jako jeho signature prvek). Celou desku provází všudypřítomná tématika drog a neskutečně úderné instrumentály, ze kterých lze vypíchnout hned dva nejsilnější, a to Groupies a I Serve The Base. Ačkoliv v albu najdete minimálně pět bangerů, které vás nenechají klidnými, hluboké rozvahy a důmyslné punchliny, nad kterými se pozastavíte, budete muset hledat jinde. To je ale kromě chvílemi až unavujícího a repetitivního přednesu jedinou nevýhodou, a pokud bychom měli vybrat jedno album roku 2015, které bez výhrad reprezentuje nový zvuk v hip-hopu, bude to právě Dirty Sprite 2 (kvůli potenciálním tahanicím se společností Sprite zkráceno na DS2). Jako jednu za všechny vybíráme píseň s jediným featuringem na celém projektu, a to Where Ya At, kde vám kromě nekončícího charisma představí Future spolu se svými 2 nejbližšími (DJ Esco & Metro Boomin) taneční pohyby z jiného vesmíru.

10. Lupe Fiasco - Tetsuo & Youth

Tetsuo & Youth by šlo hravě vystihnout dvěma slovy, a to „umělecké veledílo“. Pokud si myslíte, že přeháním, dejte mi ještě chvilku a pokusím se vás přesvědčit, protože fotit moji husí kůži ke krátké recenzi alba by bylo asi divné. I když je Tetsuo nejméně komerčně úspěšným albem Lupeho, dovolím si tvrdit, že spolu s Food & Liquor z roku 2006 patří právě album s červeným přebalem mezi jeho umělecký vrchol. Album, které pokrývá všechna čtyři roční období díky intstrumentálním vsuvkám (Summer, Fall, Winter a Spring) doslova překypuje lyrickou obratností a pro mě osobně jde o vskutku silný citový zážitek. Jako jednu skladbu za všechny nesmím nezmínit téměř 9minutový Mural. Pokud bychom sestavovali žebříček nejlepších rapových skladeb za rok 2015, vězte, že bych obětoval ledvinu, aby byl Mural na prvním místě. Je mi opět jasné, že vás pouhými slovy nepřesvědčím, a tak se bez otálení přesvědčte sami. Tetsuo dále porušuje jakási zaběhlá rapová „pravidla“, když v jednu chvíli slyšíme bendžo a v druhou zvuk zavírání klece jako plnohodnotný element v hudebním podkresu. Tetsuo & Youth je zkrátka procházkou rapovou galerií, ve které všechny obrazy kreslí právě Lupe svým mistrným slovním přednesem.

La Flameov zvuk ľudia nepochybne milujú. Rovnako tak niet pochýb o tom, že Rodeo patrilo medzi najvyhajpovanejšie dosky roku 2015 a i keď sa nedočkalo len pozitívnych reakcií, krásne odštartovalo dospelosť Travisovej kariéry. Vynikajúce melodické hudby od momentálne najtvrdšie pracujúcich producentov, Metro Boomina, Mike Deana či Allana Rittera, skombinované s Travisovym upraveným hlasom a príspevkami od hostí ako The Weeknd, Justin Bieber či Kanye West dali vzniknúť viacerým bangerom. Líder novej školy priniesol vytúženú energiu, agresivitu, inováciu, niečo by síce ešte trebalo vyšperkovať, no na Rodeo budeme spomínať prevažne v dobrom.

Kalifornský raper, ročník '93. Pro Vince byl rap jedinou únikovou cestou ze světa pouličních přestřelek, a tak se v roce 2010 upnul k Earlu Sweatshirtovi a celkově Odd Future. Po seznámení se s Mac Millerem už šlo všechno poměrně rychle. Nyní se přesuňme do května (máj) minulého roku, kdy Vince vypustil singl Señorita, což předznamenalo příchod jeho prvního studiového alba Summertime '06. Staples, silně frustrován prostředím, ve kterém vyrůstal, doručil 20skladbové dvojalbum, kterým rapovým fanouškům dokázal, že má co říct. Vinceův zvuk je charakteristický mladistvou vervou a suverénností, stejně jako vysokým hlasem plným vnitřního zklamání, ale i touhy dostat se z prostředí Long Beach. Ale právě strastiplné mládí je to, co vytváří celou jak osobní, tak hudební persónu teprve 22letého Vince. Kromě líčení svých životních příběhů je potřeba vyzdvihnout i produkci alba, o kterou se z většiny podepsal No I.D., Kanyeho mentor, u jehož labelu také album vyšlo. Ponurý, ale zároveň pestrý debutový počin Vince Staplese dokazuje, že i nová vlna má co říct, a jestliže bude kvalita jeho tvorby narůstat, jako tomu bylo doposud, nemůžeme se dočkat další desky.

7. Dr. Dre - Compton

Jednou z vecí, vďaka ktorým bol rok 2015 pre fanúšika hip-hopu úžasný, je bezpochyby film Straight Outta Compton mapujúci vznik a pôsobenie kultovej kapely NWA. Sprievodným a nemenej fantastickým javom bolo aj neočakávané vydanie albumu Compton, o ktorý sa postaral inšpiráciou nasiaknutý Dr. Dre. Už nemusíme čakať na bájny Detox, Doktor nás prekvapil bleskovým vydaním rýchlo-kvaseného projektu naplneného hudobnou prepracovanosťou, precíznosťou a rýdzou inšpiráciou. Z albumu jasne cítiť atmosféru ulíc Comptonu, rodiska mnohých hviezd, ktoré tomuto soundtracku radi prepožičali svoje hlasy. Nechýba stará, ani nová škola, dokonca ani niekoľko úplne nových tvárí, trefná straightforward lyrika a Dr. Dre, ktorý sa na mikrofóne ukázal v najlepšom svetle za posledné roky, minimálne čo sa prejavu týka. 

Bratia Swae Lee a Slim Jxmmi z Ear Drummers priniesli do roku 2015 opäť niečo nové. Obrovskú dávku energie, radosti z tvorby, drzosť, štipku jedinečnosti a talentu a v neposlednom rade niekoľko obrovských hitov, ktoré sa nakoniec usadili na ich debutovom albume SremmLife. Mike WiLL Made-It svojich chránencov vyškolil naozaj dobre, pretože okrem zaujímavých featuringov a väčšiny produkcií dohliadal aj na tracklisting, z čoho vzišiel 11-skladbový projekt, na ktorom len ťažko nenájdete klubovú hymnu. Takú dávku talentu a čuchu na hity a chytľavé melódie nemá ani množstvo známejších hviezd, ktoré sú v biznise oveľa dlhšie, než mladučké bratské duo, ich zaradenie do nášho rebríčka preto bolo samozrejmosťou rovnako, ako ich album dôkazom, že niesú (a dúfajme, že ani nebudú) len one-hit two-hit wonderom.

Catfish Billy dostal po nepodarenom albume Radioactive v roku 2015 od svojho šéfa Eminema absolútnu voľnosť, ktorú neváhal využiť, z čoho vzišiel jeho druhý album Love Story. Ten je kompletne odlišným dielom od jeho predošlého releasu a viac sa podobá na jeho street albumy a mixtapy. Prvé, čo začujete, je konzistentný zvuk využívajúci južanské country a redneck elementy, hlavne gitary, menej agresívne a viac melodické beaty, ale aj množstvo spevu. Yelawolf nie je žiadny Michael Jackson, nie každému jeho spev sadne, nám však melodické linky a flowy nevadili, naopak povyšovali celý release na niečo viac netradičné, možno aj viac osobné. Celý album je mimochodom oveľa intímnejší a introspektívny a aj keď je možno jeho minutáž zbytočne prestrelená a Yelawolf svoje najlepšie rýmy nechal niekde v minulosti, Love Story sa stále veľmi príjemne počúva a vyčnieva ako jeden z najzaujímavejších releasov roku 2015.

"This type of shit got 'em busting out the clip / In the middle of the office." Týmito dvoma riadkami zo songu Everyday by sa dalo celkom trefne opísať Rockyho druhé sólo. Na A.L.L.A. odhalil svoju muzikálnejšiu stránku, zobral nás na drogový trip do sveta rap´n´rollu s miestami naozaj archívnym zvukom. Odhliadnuc od zopár netrafených hosťovačiek nemá doska takmer žiadnu chybu a i mesiace po vydaní z nej idú krásne emócie a naozaj si ju dokážeme pustiť úplne hocikde, i uprostred kancelárie. Joe Fox, Danger Mouse, Hector Delgado a Yams. To sú štyri mená, ktoré tu treba spomenúť, pretože Flackov album najviac ovplyvnili. Prvý traja hudobne a posledný tým, čo si Rocky prežil, keď Yams umrel. V hudbe sa dokáže odzrkadliť všetko, a na A.L.L.A. je to perfektne počuť.

Ak toto čítaš a Drizzyho ústredný projekt minulého roku si ešte nepočul, tak to bež ihneď čo najrýchlejšie napraviť. Torontská megastar ho vydala vo februári na 6. výročie mixtapeu So Far Gone a v momente sa z neho stal hit obrovských rozmerov. Najlepšie predávané digitálne dielo roku 2015 bodovalo azda na všetkých rebríčkoch a Champagne Papi za to môže ďakovať najmä sebe a tomu, čo tak dlho budoval,  labelu OVO Sound. Producenti z neho mu na čele s Fortym pripravili vynikajúce podklady. O tom, ako do nich dokáže Drake položiť jeho emócie sme už niekoľkokrát písali a inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Dostali sme hymnu Toronta v podobe Know Yourself, hit Energy, no aj spevavejšie veci ako Jungle či Now and Forever a v nesposlednom rade asi vec s najlepším refrénom za uplynulých 12 mesiacov, Legend. Jej názov opisuje, na akú pozíciu sa 6 God dostane, ak bude takýmto tempom  pokračovať.

Prezident G.O.O.D. Music má pred sebou aprílový release albumu King Push, no rovnako ako v prípade LP My Name Is My Name, ktorému predchádzal mixtape Wrath of Caine si aj v minulom roku pripravil pôdu a nastavil celkový tón nadchádzajúceho projektu desiatimi skladbami pod spoločným názvom Darkest Before Dawn: The Prelude. Temný a lyricky úprimný Pusha tak konečne našiel smer, ktorý mu vyhovuje najviac a svoju pozíciu na vrchole hudobného a zároveň i drogového priemyslu tak vysvetlil všetkým nezainteresovaným pomocou 22 minút dlhej snímky Darkest Before Dawn. Terrence dokázal na albume skĺbiť ozajstný zvuk hip-hopu bez novodobých melódií, ktorý dopĺňajú jeho lyrické zručnosti a zároveň aj fakt, že na tomto projekte spolupracovala speváčka Jill Scott, P. Diddy, Kanye, A$AP Rocky, Hudson Mohawke, Boi-1da, Metro Boomin, Q-Tip alebo Timbaland.

Dúfame, že nikto nečakal na prvom mieste nikoho iného, než nekorunovaného lyrického kráľa Kendricka Lamara, ktorý v roku 2015 doručil nadčasovú hudobnú mini-revolúciu v podobe albumu To Pimp A Butterfly. Projekt jedinečný nielen svojím coverom, ale aj zvukom a samozrejme konceptom nám opäť ukázal K-Dotovu schopnosť spájať aktuálne s historickým, špinavú pouličnosť s jagavou smotánkovosťou a priamočiaru jednoduchosť s metaforami a prepracovanosťou, či už čo sa týka verbálneho prejavu, alebo hudobnej stránky. V roku, kedy bol trap a stále viac elektronický hip-hop na vrchole (alebo možno už aj trochu po dobe spotreby), prišiel Kendrick Lamar s albumom nasiaknutým soulom, jazzom, samplami, muzikálnosťou, nespútanosťou, veľkými myšlienkami, malými detailmi, výpravami do minulosti, víziami budúcnosti, všestrannosťou a hudobnou genialitou. Jednoznačne je pre nás albumom roka a už teraz sa nevieme dočkať, kedy a ako nás tento lyrický virtuóz a najväčší talent dekády prekvapí nabudúce.

Ospravedlňujeme sa za chybu s albumom PRhyme, namiesto ktorého bol dosadený Tyler, The Creator a jeho Cherry Bomb.

Pro více informací ze světa rapu sleduj Raporter