Slovenka rieši trestné činy zamestnancov OSN. Najhoršie sú prípady sexuálneho zneužívania, korupcia, podvody a krádeže (Rozhovor)

Je to veľmi rôznorodé. Treba si uvedomiť, že OSN netvorí len centrála v New Yorku, ale sú to aj mierové misie, agentúry OSN, fondy a programy. Okrem New Yorku má OSN sídla aj vo Viedni, Ženeve a v Nairobi. Hovoríme o obrovskom poli pôsobnosti nielen zemepisne, ale aj obsahovo. Najhoršie sú prípady sexuálneho zneužívania. Potom sú to korupcia, podvody, krádeže. 

Aké konkrétne prípady podvodov myslíš?

Ako príklady by som uviedla odčerpávanie paliva z vozidiel OSN, falšovanie faktúr a dokladov, alebo podvody pri čerpaní príspevkov na členov rodiny. Zamestnanci OSN pracujú so zraniteľnými skupinami osôb, a preto by mali vykonávať svoje funkcie v súlade s najvyššími normami morálnej integrity, tak ako to vyžaduje Charta OSN. 

Ak k týmto trestným činom dôjde, ako sa riešia ďalej?

V rámci OSN fungujú interné tímy vyšetrovateľov a k nám sa dostane finálna vyšetrovacia správa. Na našom právnom oddelení naštudujeme doručený spis, a ak ide o závažné a preukázané obvinenia, kontaktujeme členské štáty, aby začali trestné stíhanie. 

Žiaľ, OSN nie je ani prokurátor, ani policajt, a strata zamestnania nie je dostatočnou sankciou. Potrebujeme spolupracovať s členskými štátmi, aby vinníci nezostali nepotrestaní.

Od žien požadovali sexuálne služby, za ktoré ich „odmeňovali“ jedlom, či peniazmi. Keď otehotneli, sľubovali im, že sa o ne postarajú, no potom odišli z misie domov.

Objavil sa výskum, podľa ktorého ľudia z misie OSN na Haiti zneužívali miestne ženy a nadväzovali vzťahy. Haiťanky hovoria o sexuálnom zneužívaní a vykorisťovaní. Aj takéto zločiny  sa vyšetrujú?

Je pravdou, že Mierová misia OSN na Haiti zanechala za sebou desiatky detí, ktoré sa narodili v ťažko skúšanej krajine. V piatok, 17. januára 2020 sa konala v OSN pietna spomienka na ničivé zemetrasenie, ktoré zasiahlo Haiti v roku 2010, pri ktorom prišlo o život viac ako 200 000 Haiťanov, a 102 členov misie OSN.

Netreba zabúdať na následnú epidémiu cholery. Dodnes prevláda názor, že ju tam doniesli mierové jednotky. Nedávno sa naše právne oddelenie podieľalo na príprave a zbere dát na predstavenie nového rámca na pomoc obetiam.

Ten sa predloží členským štátom na prerokovanie a následné prijatie. Určenie otcovstva ako aj vyživovacia povinnosť sa riadi vnútroštátnymi predpismi jednotlivých členských štátov. Napriek tomu sa OSN snaží podporovať tieto procesy, aby bola vyvodená individuálna zodpovednosť.

Problém spočíva v tom, že OSN nemá legitimáciu na uplatnenie nároku, a v praxi niektoré členské štáty na žiadosti OSN nereagujú. Sú to práve vlády jednotlivých štátov, ktoré musia priviesť svoje jednotky k zodpovednosti za ich činy. Najsmutnejšie je, že samotní otcovia nie sú ochotní prevziať zodpovednosť.

Ako sa organizácia stavia k takýmto zlyhaniam jednotlivcov a ako rieši dôsledky?

Organizácia takéto vzťahy zakazuje, uplatňuje politiku nulovej tolerancie, no nedokáže kontrolovať každého vojaka z členského štátu. Misia na Haiti navyše nie je jediná, kde dochádzalo k takýmto zlyhaniam, a preto je nevyhnutné vytvoriť stály projekt. 

Cez ten bude možné financovať pomoc obetiam a deťom narodeným zo sexuálneho vykorisťovania a zneužívania a to najmä na uhradenie lekárskych poplatkov, psychologickú pomoc, podporu vzdelávania pre tieto deti a podobne. Kľúčovou však aj v tomto prípade zostáva prevencia a predchádzanie takýmto situáciám.

Odkedy tu pracujem, tak vidím pozitíve zmeny v nahlasovaní sexuálneho zneužívania aj zvyšovanie povedomia o tejto problematike.

Ako sa tebe pozerá na to, že členovia misie, ktorí prišli do chudobnej krajiny pomáhať, vlastne zneužívali tých, ktorí potrebovali pomoc?

Ako som uviedla, nejde bohužiaľ o ojedinelý prípad, niekedy dokonca registrujeme vojenskú jednotku z určitého členského štátu, kde sa problémové správanie prejavuje u viacerých vojakov.

Z čisto ľudského hľadiska si myslím, že títo ľudia zneužívajú svoje dominantné postavenie. Od žien požadovali sexuálne služby, za ktoré ich „odmeňovali“ jedlom, či peniazmi. Keď otehotneli, sľubovali im, že sa o ne postarajú, no potom odišli z misie domov. 

Ako príklad uvediem opäť Haiti, ktoré patrí medzi najchudobnejšie štáty sveta. V krátkom období tu ľudia zažili občiansku vojnu, ničivé zemetrasenie a epidémiu cholery. Ktorá žena by nechcela z takéhoto pekla odísť napríklad s vojakom, alebo s pracovníkom OSN? 

Takéto zneužívanie vo väčšine prípadov vyjde na povrch až po tom, čo skončí misia. Prečo je to tak?

Odkedy tu pracujem, tak vidím pozitíve zmeny v nahlasovaní sexuálneho zneužívania aj zvyšovanie povedomia o tejto problematike. Stále však je čo zlepšovať.

Nie som psychológ a ťažko sa mi posudzuje, ako sa obete cítia. Úmyselne som použila slovo obeť, lebo nemusí ísť len o ženy. Myslím si, že cítia strach a neistotu, alebo sa ozvú až keď zostanú sami, bez finančnej podpory. 

Či už ide o klimatickú zmenu, humanitárne katastrofy, porušovanie ľudských práv alebo vojnové konflikty, nič sa nás netýka – a to ani keď sa to deje v susednom štáte.

Myslíš, že sa to dá nejako zmeniť?

Všetci uniformovaní aj civilní zamestnanci OSN musia prejsť povinným online školiacim programom. Jeho cieľom je posilnenie odbornej prípravy v oblasti štandardov správania. Ide o preventívnu snahu, ale nemám pocit, že je to dostačujúce.

Takéto školenia by sa mali opakovať častejšie. Je nevyhnutné, aby si členovia misie uvedomovali svoju zodpovednosť a sankcie ako možné následky porušenia pravidiel OSN. Tejto téme sa treba neustále venovať, musí byt komunikovaná aj miestnym komunitám v ich materinskom jazyku, informačná kampaň musí prebiehať aj cez sociálne média.

Velitelia a manažéri musia ísť príkladom. Zamestnanci OSN a príslušníci misií si musia byť vedomí svojho postavenia a správať sa profesionálne, nesebecky, nestranne a čestne. V neposlednom rade by OSN by sa malo usilovať o lepšiu spoluprácu s členskými štátmi, aby vinníci nezostávali nepotrestaní. Dôsledné vyvodzovanie zodpovednosti je absolútne kľúčové. 

Nie je z New Yorku či zo Ženevy  do krízových oblastí príliš ďaleko? Mnohí ľudia tu u nás, ale možno aj mnohí ľudia v OSN to berú tak, že konflikty a katastrofy sa ich až tak bytostne netýkajú.

Myslím si, že to čiastočne súvisí s ľudskou povahou. Kým necítime priame ohrozenie, stále sa tvárime, že nás sa to netýka. Či už ide o klimatickú zmenu, humanitárne katastrofy, porušovanie ľudských práv alebo vojnové konflikty. Nič sa nás netýka, a to ani keď sa to deje v susednom štáte. 

Navyše absolútne zlyhávame v prevencii. Z ľudí, ktorí na tieto problémy poukazujú sa často smejeme, na miesto toho, aby sme sa zamysleli nad tým čo hovoria, prípadne urobili aspoň malé zmeny v našich životoch. Ja si však myslím, že OSN je v tomto pozitívnou výnimkou, a jej zamestnanci si veľmi dobre uvedomujú vážnosť situácie aj vo vzdialených kútoch sveta.

Čo je na tvojej práci najnáročnejšie?

Niektoré vyšetrovacie správy nie sú príjemné, najmä ak ide o sexuálne zneužívanie maloletých, či vykorisťovanie utečencov. Inak ma práca veľmi baví. Je tu skvelý medzinárodný tím odborníkov, stále sa veľa učím.

Na Slovensku si študovala si dve vysoké školy. Boli pre teba dostatočnou prípravou?

Zárukou nie je len kvalitné vzdelanie, ale treba mať aj dobrú jazykovú vybavenosť a prax. Práca pre OSN nebola mojím prvým zamestnaním. Pri obrovskej celosvetovej konkurencii musí človek naozaj urobiť maximum a naviac mať aj štipku šťastia.

Do New Yorku si sa ale nedostala náhodou. Presťahovali ste sa tam spoločne s manželom, ktorý pracuje na Zastupiteľskom úrade SR pri OSN v NY, je tak?

Áno, je to práve jeho zásluha, že v súčasnej dobe pôsobíme v New Yorku. Keď som si na začiatku hľadala prácu, manžel ma celý čas podporoval, aby som to nevzdala a posielala si nové a nové žiadosti. Skúšal ma, či som dostatočne pripravená na testy a nacvičoval so mnou ústne pohovory, ktoré sú v OSN úplne iné ako tie „štandardné slovenské“. 

Je pravdou, že som stretla už veľa prezidentov a premiérov, monacké knieža či arabského šejka.

Po niekoľkých rokoch bude musieť manžel zmeniť krajinu pôsobenia. Rátaš s tým, že sa presťahuješ s ním a tým pádom možno aj zmeníš zamestnanie?

Áno, jeho práca bude vyžadovať návrat na Slovensko a neskôr aj ďalšie vyslania do zahraničia. Diplomati sú takí novodobí „kočovníci“ a manželskí partneri to nemajú jednoduché, najmä keď si chcú budovať vlastnú kariéru. Keďže OSN má úrady po celom svete, verím, že sa mi podarí zostať v systéme OSN.

Je to veľmi inšpiratívne prostredie a núti ma neustále na sebe pracovať. Spoznala som množstvo odborníkov z rôznych častí sveta, z rôznych kultúr. OSN je príkladom, že aj pri rôznorodosti všetci pracujeme za jeden spoločný cieľ.

Si pripravená, že budeš žiť takýmto „kočovným” spôsobom života? 

Každý, kto si vyskúšal žiť v zahraničí, vie aké je to náročné byť bez rodiny, priateľov a podporného systému. Človek vlastne stále začína od nuly na novom mieste, a to dokonca aj keď sa vracia na Slovensko. Pre mňa je to však pocta, že ako mladí ľudia máme možnosť reprezentovať Slovensko.

Stretávaš sa s predstaviteľmi rôznych štátov?

Ešte pred prácou v OSN som pôsobila na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí na odbore Diplomatického protokolu. Takže je pravdou, že som stretla už veľa prezidentov a premiérov, monacké knieža, arabského šejka. 

OSN je špecifické v tom, že združuje všetky štáty sveta. New York osobitne je jediným miestom, kde má každá krajina svojich zástupcov. Vždy v septembri cestuje do New Yorku na zasadnutie Valného zhromaždenia väčšina politických lídrov z celého sveta. Máme možnosť vypočuť si ich prejavy a postoje k svetovým otázkam. 

V Charte OSN je ustanovenie, že ako zamestnanci nesmieme prijímať pokyny od nijakej vlády ani od nikoho iného, mimo Organizácie.

A čo slovenskí predstavitelia štátu? 

Pre mňa bolo zážitkom, keď náš minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák predsedal Valnému zhromaždeniu, keď v rozprave vystupovali prezident Andrej Kiska alebo prezidentka Zuzana Čaputová, alebo keď môj manžel Martin podpredsedal ľudskoprávnemu výboru OSN.

Čo sa rieši na takýchto zasadnutiach? Asi to nie sú veci úplne bežného života?

Medzinárodná politika je odlišná od tej vnútroštátnej, riešia sa tu často otázky, ktoré sú obyčajným ľudom vzdialené ako napríklad klimatická zmena, humanitárne krízy, ochrana ľudských práv, ozbrojené konflikty alebo agenda rozvojovej spolupráce. Ja som však hrdá, keď máme aj na medzinárodnej úrovni kvalitnú reprezentáciu a keď sa šíri dobré meno Slovenska v zahraničí.

Len v OSN má Slovensko - malá krajina, troch zástupcov na najvyšších manažérskych pozíciách a sudcu na Medzinárodnom súdnom dvore OSN. Často sa ma kolegovia pýtajú ako je to vôbec možné. Slováci sa zvyknú podceňovať, no pritom máme veľa šikovných a pracovitých ľudí. 

Majú zamestnanci OSN špeciálny kódex, pravidlá, ktoré musia dodržiavať? 

V Charte OSN je ustanovenie, že ako zamestnanci nesmieme prijímať pokyny od nijakej vlády ani od nikoho iného, mimo Organizácie. Musíme sa vystríhať každého konania, ktoré je nezlučiteľné s naším postavením medzinárodných úradníkov.

Takisto Charta OSN nás ako zamestnancov vyzýva, aby sme presadzovali najvyššiu úroveň efektívnosti, kompetencie a morálnej integrity. Pri prijímaní úradníkov sa prizerá aj na bezúhonnosť.

Okrem týchto podmienok sa dbá o to, aby sa úradníci Sekretariátu vyberali na čo najširšom zemepisnom základe a aby bolo zabezpečené rovnomerné zastúpenie mužov a žien. To je veľmi ťažké dosiahnuť najmä v mierových misiách.

OSN poskytuje benefity vo forme zliav na hotely, rekreačné pobyty, prenájom áut, prípadne na vstupenky na kultúrne podujatia.

Pracuje v centrále OSN viac Slovákov?

Pracuje nás tu niekoľko, číslo však nie je vyššie ako pätnásť. Celkovo nás je podľa ostatnej správy Generálneho tajomníka v systéme OSN 33. 

Plat je prispôsobený platovým pomerom v New Yorku, keďže ceny nájmu, bežných potravín a celkové životné náklady sú oveľa vyššie ako vo zvyšku sveta.

 
Aké benefity majú zamestnanci OSN?

OSN dbá o svojich zamestnancov, kto má záujem môže cez obednú prestávku navštíviť fitnescentrum v sídle OSN, ísť na hodinu jogy, tanečný alebo spevácky krúžok. OSN poskytuje aj jazykové vzdelávanie. V rámci OSN fungujú rôzne športové a záujmové kluby, ktoré organizujú voľnočasové a športové aktivity.

OSN zároveň poskytuje benefity vo forme zliav na hotely, rekreačné pobyty, prenájom áut, prípadne na vstupenky na kultúrne podujatia. Vzhľadom na rôznorodosť kultúr a náboženstiev zamestnancov OSN, si každý môže zvoliť jeden dodatočný deň pracovného pokoja, napríklad pravoslávne Vianoce, indický sviatok svetla Diwali alebo židovský Yom Kippur.

Ako sa pohybujú platy v OSN v porovnaní s našimi, keby si napríklad ostala robiť na Slovensku v podobnom obore?

Plat je prispôsobený platovým pomerom v New Yorku, keďže ceny nájmu, bežných potravín a celkové životné náklady sú oveľa vyššie ako vo zvyšku sveta. Čiže je samozrejmé, že platy v OSN sú vyššie ako v štátnej správe na Slovensku.

Na život v New Yorku si si zvykla rýchlo? 

Zatiaľ sme tu dva a pol roka, takže môžem povedať, že sme si už zvykli. Mesto je veľmi dynamické, pre mladých ľudí bez detí ako sme my, poskytuje mnohé možnosti. Niekedy som z New Yorku unavená, inokedy ma naopak nabíja úžasnou energiou.

Ja osobne zbožňujem jeho rôznorodosť a zmes kultúr. Život je však oveľa rýchlejší ako v Bratislave. Ako relax sme si našli behanie, v New Yorku je to veľmi populárny šport. Organizuje sa tu množstvo podujatí a pretekov. Momentálne trénujeme na najbližší Newyorský maratón.

Čo by si vyzdvihla na Slovensku oproti Amerike? 

Pochádzam z Banskej Bystrice, ale od 18 rokov som žila v Bratislave, kde som sa zoznámila s mojím manželom. Keďže ide o metropolu, trochu mi chýba väčší kľud a blízkosť prírody. Ak si chceme poriadne oddýchnuť, musíme na víkend vycestovať mimo mesta.

USA sú však nádherné, jednotlivé štáty sú rôznorodé, a každý má čo ponúknuť. Nedávno sme sa vrátili z cesty po národných parkoch v Utahu, Nevade, Arizone a Kalifornii. New York je skvelý, dá sa tu všetko zohnať (aj slovenská bryndza, či kyslá kapusta), ale len čo človek vykročí mimo hraníc mesta, zistí aká je „naozajstná Amerika“.

Môžem povedať, že u nás je kvalita života vyššia, nie sú také priepastné rozdiely medzi obyvateľstvom. V USA takmer absentuje sociálna pomoc štátu, ľudia si častokrát nemôžu dovoliť základnú zdravotnú starostlivosť, a mnohí ani vyššie vzdelanie.

Na Manhattane sú dva slovenské kostoly – katolícky a evanjelický, a ešte funguje facebooková skupina Slovak Professionals in New York. 

Akí sú tamojší ľudia? 

Američania sú veľmi milí, srdeční a príjemní. Je však ťažké k nim preniknúť a vybudovať si skutočný vzťah. V reštaurácii, alebo v obchode sa Vás každý opýta ako sa máte, no pritom neočakáva žiadnu odpoveď. Je to len fráza – forma pozdravu.

New York je skvelý v tom, že tu žije množstvo kultúr a národností. Na ulici bežne počujete rôzne jazyky, pričom jeho 8.5 milióna obyvateľov žije na rozlohe len 2-krát väčšej ako Bratislava. Práve pre tento kozmopolitný charakter New York milujem. 

Stretávaš sa v NY aj s komunitou Slovákov? 

Stretávame sa, no najväčšia komunita Slovákov však nie je v New Yorku, ale v New Jersey. Minulý rok sme sa zúčastnili na Krajanskom festivale v New Jersey, ktorý navštívila aj pani prezidentka Čaputová. Pravidelne chodíme na „Ples Slovákov“, ktorý organizuje Slovensko-americké kultúrne centrum.

Vždy je tam skvelá atmosféra. Na Manhattane sú dva slovenské kostoly – katolícky a evanjelický, a ešte funguje facebooková skupina „Slovak Professionals in New York.“ Pravidelne organizujú stretnutia Slovákov pôsobiacich v New Yorku.

Aj vďaka práci pre OSN som si uvedomila, aké šťastie mám, že som sa narodila práve na Slovensku. Že som mohla slobodne študovať, vybrať si svoju kariéru, manžela, že mám možnosť cestovať.

Je NY celkovo dobré mesto pre život? Niekto má možno predstavu že je príliš drahé, príliš rušné…

New York je obrovský, záleží v ktorej časti človek býva. My bývame blízko pri OSN, čo by som označila za kľudnejšiu časť Manhattanu. Kto má rád ruch a nočný život, asi by som zvolila SOHO alebo Hell‘s Kitchen.

Kto naopak nie, dá sa bývať aj mimo Manhattanu, alebo dokonca mimo mesta New York a dochádzať metrom alebo vlakom. V okolí New Yorku sú aj menšie a kľudné mestečká.

Je pravda, že New York nikdy nespí, ale práve kvôli tomu som sa tu cítila vždy bezpečne a aj preto rada chodievam peši. Pri každodenných zápchach je to najlepší spôsob dopravy.

Čo ti chýba zo Slovenska najviac?

Chýba mi rodina, babkina chalupa na Kysuciach a skvelé slovenské jedlo. Pri každej návšteve Slovenska odchádzam o pár kíl ťažšia. Na Slovensko cestujeme väčšinou raz za rok a musím povedať, že vždy vidím veľa pozitívnych zmien.

Aj vďaka práci pre OSN som si uvedomila, aké šťastie mám, že som sa narodila práve na Slovensku. Že som mohla slobodne študovať, vybrať si svoju kariéru, manžela, že mám možnosť cestovať. Tieto veci nie sú pre ženy vo svete vôbec samozrejmosťou. O to viac si to vážim a som za to veľmi vďačná.

Plánuješ návrat na Slovensko?

Po skončení vyslania môjho manžela sa plánujeme vrátiť na Slovensko, a pokiaľ budeme opäť vyslaní do zahraničia, sme pripravení vycestovať do ďalších kútov sveta a dôstojne reprezentovať Slovenskú republiku. Slovensko však bude navždy mojím domovom, nech sme kdekoľvek.