Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Peniaze boli preňho umením a svojho Warhola si tak dnes môžeš kúpiť takmer na každom rohu.
Keď 22. februára 1987 nečakane zomrel Andy Warhol, zanechal po sebe obrovskú zbierku umeleckých diel a osobných predmetov. V bežnom prípade by sa po úmrtí umelca podobného rangu stali jeho diela súčasťou dedičského konania, no Andy si stihol naplánovať svoj posmrtný život ešte predtým, než z tohto sveta odišiel.
Vo svojom závete totiž nariadil, aby po smrti všetok jeho majetok využili na založenie nadácie na podporu vizuálneho umenia. Tá vznikla hneď v roku 1987 a okrem spravovania jeho diel má podporovať neziskové organizácie zastrešujúce moderné umenie, udeľovať granty a v prvom rade chrániť slobodu umeleckého prejavu.
Ikona pop artu, ako Warhola nazývajú dodnes, sa síce narodila v Spojených štátoch. Možno si ale nevedel, že jeho rodičia pochádzali zo Slovenska, z dedinky Miková pri Stropkove. Práve na východnom Slovensku, v Medzilaborciach, je dnes aj Múzeum Andyho Warhola.
V tomto článku sa dozvieš:
Aký majetok po sebe Andy Warhol zanechal
Ako funguje spravovanie jeho dedičstva
Za koľko sa vydražil Andyho najdrahší obraz
Prečo dnes môžeme vidieť desiatky módnych kolekcií s jeho dielami
Láska k peniazom
O mnohých výtvarných umelcoch z minulosti sa hovorilo, že počas svojho života nepredali ani jeden obraz a ich diela začali naberať na hodnote až keď zomreli. Aj keď Andy mal na konte množstvo projektov, ktoré boli stratové, z tohto sveta odišiel ako bohatý muž. Peniaze patrili medzi jeho najobľúbenejšie témy a tým, že sa narodil do chudobnej rodiny, bolo jeho životným cieľom dostať sa medzi vyššie spoločenské vrstvy.
Zdroj: @SanatnTarihi@GCCLUB1/Twitter
O svojej láske k peniazom hovoril otvorene a na svojich obrazoch tak zarábal už od začiatku kariéry. V roku 1962 tak napr. vytvoril obraz s názvom 192 Dollar Bills, ktorý zobrazoval 192 jedno-dolárových bankoviek poukladaných vedľa seba a vytlačených sieťotlačou na plátno. Podobných obrazov s menším alebo väčším počtom bankoviek vytvoril hneď niekoľko a rovnakým spôsobom si tak uctieval aj samotný symbol dolára.
Přidej se do klubu Refresher+ již od 25 Kč
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Aké projekty Warhol začal, no zarábali až po jeho smrti
Prečo dával ostrihané nechty, či listy od fanúšikov do krabíc
Kto zarába milióny z výstav jeho diel a z predaja licencií
Ako je možné, že kolekcie s jeho dielami už mali Levi’s, Converse alebo adidas
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
Dielami chcel rozšíriť najmä myšlienku toho, že umenie je peniazmi, a že aj peniaze môžu byť umením. Známy je aj jeho výrok, že skôr než by mal zaplatiť $200 000 za obraz, by radšej zobral tie peniaze, zviazal ich a zavesil na stenu.
Hodnotu peňazí si dobre uvedomoval, no aj tak sa neváhal často pustiť do projektov, ktoré sa v tom čase nemohli uchytiť. Či už to bol predaj použitej spodnej bielizne filmových hviezd alebo legendárny časopis Interview. Niektoré z jeho ideí jednoducho predbehli dobu a profit priniesli až po jeho smrti.
Warhol bol známy tým, že archivoval všetky veci spojené s jeho menom a v priebehu posledných 13-tich rokov svojho života nahromadil 610 tzv. časových kapsúl. Tie obsahovali osobné zápisky, listy od fanúšikov, útržky novín ale aj homosexuálnu pornografiu či odstrihnuté nechty. Po naplnení takejto kapsuly ju Warhol očísloval, zaniesol do skladu a údajne už nikdy neotvoril. Mnohé z nich sa zachovali a dnes sú dostupné v Pittsburskom múzeu. Zaujímavosťou je aj to, že za otvorenie poslednej nedotknutej kapsuly zaplatil anonymný dražiteľ v roku 2014 zhruba 28 000 €.
Podľa Andyho závetu sa majiteľom všetkých pozostalostí stala jeho vlastná nadácia (Nadácia Andyho Warhola pre vizuálne umenie v New Yorku), ktorá funguje ako nezisková organizácia. Krátko pred Andyho smrťou sa hodnota jeho majetku odhadovala na niečo vyše 200 miliónov dolárov, no nadácia dnes inkasuje miliónové sumy z jeho diel na ročnej báze.
Rok po smrti sa napr. konal v aukčnej sieni Sotheby's 10-dňový „blší trh“ Andyho Warhola, počas ktorého sa vydražilo takmer 10 000 produktov rôzneho druhu (od porcelánu až po stoličky), a celkový zisk sa vyšplhal na 25 miliónov dolárov. Už vtedy však bolo každému jasné, že postupom času bude hodnota všetkých artefaktov spojených s jeho menom len rásť a 4 roky po jeho smrti tak bol zrazu Andyho majetok odhadovaný na 290 miliónov - a to aj napriek aukciám.
Andy a jeho strieborné štúdio Zdroj: @Garage Museum of Contemporary Art/Facebook
Historicky najdrahším obrazom, ktorý sa podarilo nadácii vydražiť, bola Nehoda strieborného vozidla z roku 1963. Obraz zo série Smrť a katastrofa, ktorý má 4 metre na šírku, polovica plátna je prázdna a na druhej časti je 15-krát zobrazená dopravná nehoda, sa v aukčnej sieni Sotheby's predal v roku 2013 za takmer 100 miliónov eur.
Andyho diela musí nadácia dražiť kvôli tomu, aby vôbec mohla fungovať, no primárne ide zisk na programy podporujúce moderné umenie. Vo forme grantov tak rozdáva nadácie státisíce dolárov ročne a ponúka aj Andyho diela na výstavy do galérií po celom svete. Niektoré obrazy dokonca nadácia v priebehu svojej existencie venovala školám a univerzitám zadarmo, ako súčasť osvetovej činnosti.
Okrem aukcií a galerijných výstav je však majetok Andyho Warhola cenný aj z hľadiska autorských práv. Tie totiž trvajú 70 rokov po smrti autora; potom sa stanú diela verejným majetkom resp. kultúrnym dedičstvom. Dedičia majú právo rozhodovať o použití diel a zároveň majú právo na autorské odmeny. Nadácia AW tak môže až do roku 2057 udeľovať licencie na použitie Andyho diel, z ktorých každoročne získava nemalé zisky.
Zdroj: @fredgatesdesign/Twitter
Na svojej oficiálnej stránke síce uvádza, že „ako predstaviteľ jedného z najvplyvnejších a najplodnejších umelcov 20. storočia berie veľmi vážne svoju zodpovednosť za podporu a zveľaďovanie Andyho dedičstva“, no v skutočnosti už licencie na použitie ikonických obrazov udelila stovkám firiem a v najväčšej miere najmä módnym značkám.
Andy mal pritom k móde stále blízko a počas svojej kariéry mal dlhodobú spoluprácu s uznávanými módnymi časopismi ako Vogue alebo Harper's Bazaar, pre ktoré tvoril ilustrácie ale aj samotné titulky.
Zdroj: Vogue, Harper's Bazaar
Tým, že značka za podobnú licenciu zaplatila a dostala ju priamo od Nadácie AW, sa dá spolupráca považovať za oficiálnu a Andymu sa tak aj 33 rokov po smrti pripisujú do portfólia mesačne desiatky projektov. Svoju kolekciu mal napr. u značky Levi’s, Converse alebo adidas a okrem toho už má aj vlastný snowboard od Burton, hodinky Seiko či ponožky Happy Socks.
Do nákupných centier dnes chodia mladí ľudia určite častejšie než do múzeí a práve vďaka podobným módnym spoluprácam sa môžu o Andyho tvorbe dozvedieť aj nové generácie. To však neospravedlňuje fakt, že Nadácia AW dá dnes licenciu každému, kto je ochotný platiť a produkty s banánom, plechovkou polievky Campbell's alebo Andyho autoportrétmi ponúkajú nonstop desiatky značiek.
Presné sumy, za ktoré tieto licencie nadácia udeľuje nie sú verejnosti známe, no vzhľadom na to, že spoluprácu s Andym už mali aj značky ako Calvin Klein, H&M alebo Uniqlo sa dá predpokladať, že sa pohybujú na úrovni stoviek tisíc eur. Jeho obrazy totiž stoja milióny a bežní ľudia sa veľmi radi nechajú zlákať ideou, že môžu vlastniť Warhola aj za 15 €.
