Zubrom sa v Poloninách darí, stretnúť ich môžete aj počas dňa. Napriek zákazu sa na nich v národnom parku aj poľuje

V októbri 2005  vypustili v Poloninách ďalšie dva zubre Cvinka a Cvolonin. Hneď sa pridali k už 6-člennej čriede zubrov. O mesiac neskôr sa k nim pripojil ďalší divožijúci býk Milan.

V roku 2013 mala črieda už 16 kusov, o rok neskôr sa ich počet zvýšil na 25. Koncom marca 2015 prešla 5-členná črieda zubrov na Slovensko a odvtedy sa zdržujú medzi obcami Osadné, Hostovice, Pčoliné.

V roku 2016 žilo v Poloninách 34, v roku 2017 už 40 kusov zubra hrivnatého. Dnes sa ich počet odhaduje na 50 kusov v dvoch čriedach.

Za sekundu sú pri vás

Veterinár Vladislav Juško sa zubrom aktívne venuje sedem rokov. V Snine prevádzkuje zvieraciu farmu a animo-terapeutické centrum. Svoj domov u neho našiel aj zranený zubrí samec Matúš.

„Celé to začalo keď som v Poloninách stretol zubra Archieho, ktorého tam doviezli zo zoologickej záhrady. Zubry boli najprv umiestnené v malej obore pri obci Ruské. Archie bol zranený, mal zlomenú panvovú kosť zadnej nohy. So zlomenou nohou fungoval tri roky. Bola to veľmi zvláštna náhoda, stretol som ho pri obci Veľká Poľana, ocitol som sa vtedy celkom blízko, asi tri metre od neho. Vtedy mal 14 rokov, bolo mi ho ľúto,“ hovorí o svojom prvom stretnutí so zubrom.

„Chceli sme ho odchytiť, ale nepodarilo sa, neskôr uhynul. Potom sa zranil ďalší zubor zo stáda – Matúš. Teraz ho máme na našej mini-farme. V októbri bude mať sedem rokov, u nás je štvrtý rok,“ vysvetľuje veterinár.

V Poloninách sú dnes dve skupiny zubrov. Menšia črieda je pri Hostoviciach, väčšie stádo nad vodnou nádržou Starina, v zátopovej v okolí opustených obcí Zvala, Ostružnica a Smolník, kde sú veľké lúky obklopené lesmi. Dá sa tam dostať len na špeciálne povolenie. Odtiaľ príležitostne prechádzajú aj do Poľska.

„Výhoda menšieho stáda pri Hostoviciach bola, že až donedávna mali všetky zubre obojky s vysielačkami. V spolupráci s Poliakmi sme ich mohli presne monitorovať a mohli sme ich aj viac pozorovať,“ hovorí Vladislav Juško.

„S obojkom tu už zostala iba jedna vedúca samica. Má ho dosť nešťastne, obojok sa jej prevliekol cez roh a môže ju škrtiť. Chceli sme sa k nej dostať a uspať ju, no je veľmi plachá. Nedovolila nám dostať sa k nej na dostrel. Akonáhle spozoruje, že máte pušku, uteká."

"K býkom sa dá dostať aj bližšie, bol som od nich aj vo vzdialenosti 15 metrov. Ak by som nerešpektoval bezpečnú vzdialenosť, dostal by som sa ešte bližšie. Zubre ale dokážu okamžite vyštartovať a neuveriteľne rýchlo bežať,"  hovorí.

„Ak idete bližšie, mali by ste si vyhliadnuť nejaký záchytný bod, strom, alebo stĺp, kde by ste sa mohli utiecť v prípade nebezpečenstva. Pretože zubor vás veľmi ľahko doženie. Býky sa síce väčšinou tvária pokojne, ale v zlomku sekundy sa to môže zmeniť. Za sekundu je zviera pri vás. Predstavte si čo sa stane, ak do vás vrazí tisíc kilový býk,“ pokračuje veterinár.

Je to nádherné a majestátne zviera, ktoré do voľnej prírody Slovenska patrí. V Poloninách sa aj úspešne rozmnožujú, samica má mladé raz za dva roky. Pre mňa sú tie zvieratá neskutočné.

Ako na dlani

„Keď máte šťastie, môžete ich pri Hostovických lúkach vidieť z auta vo vzdialenosti 30 metrov. Je to slovenský unikát. Toto nezažijete nikde inde, aby ste takéto impozantné zvieratá mohli vidieť vo voľnej prírode úplne ako na dlani. Jednoducho ako v americkom Yellowstonskom parku, kde sa bizóny tiež pasú pri ceste. V lete sa tam väčšinou pasú večer, keď už nie je tak teplo,“ hovorí.

Veterinára mrzí, že v spolupráci so správou Národného parku Poloniny, zatiaľ nedokázali nasadiť obojky ďalším zubrom. Aby sa k nim dokázali priblížiť napríklad aj so sprevádzanými turistami na koňoch.

Zimu prežívajú v Poloninách obe stáda relatívne v pohode. Problém je, že stádo pri Hostoviciach sa naučilo v zime chodiť na družstvo na siláž.

„Preto ich tu družstevníci ale ani poľovníci nemajú radi. Zubry majú veľmi dobrý čuch, vynikajúco vycítia akékoľvek kŕmenie. Okrem siláže, robia konkurenciu aj poľovníkom a znižujú im úlovok. Podľa nich by tu vôbec nemali byť," vysvetľuje Juško.

Je presvedčený, že poľovníci, hlavne na malé kusy aj strieľajú. „Minule tu pri Hostoviciach zastrelili aj dospelú samicu z obojkom a vysielačkou. Našli sme ju v potoku. V hrudnom koši mala vyrezanú dieru. Myslím, že tam niekto hľadal projektil, aby sa to nedalo dohľadať. Toto sú také smutné veci, dúfame, že sa už nebudú opakovať.“

„Je to nádherné a majestátne zviera, ktoré do voľnej prírody Slovenska patrí. Zubry nemajú ani veľmi veľké teritórium. Pomerne presne vieme kde žijú, kade chodia a ako a kde sa počas roka presúvajú. V Poloninách sa aj úspešne rozmnožujú, samica má mladé raz za dva roky,“ vysvetľuje.

„Pre mňa sú tie zvieratá neskutočné. Aj keď ich niekedy vidím päťkrát do týždňa, stále som z toho nadšený. Je to všetko o vnímaní, o vzťahu k zvieratám a k prírode. Je to tu niečo naozaj unikátne a má to zmysel. Myslím, že by sme sa o tie zvieratá mohli starať všetci, ako môžeme a ako vieme. Verte mi, že ak by to bolo niekde inde, vyzeralo by to úplne inak,“ dodáva Vladislav Juško.