Robert Mistrík: Mali by sme sa zamyslieť, či je nevyhnutné cestovať kvôli každej blbosti z jedného konca sveta na druhý (Rozhovor)

Sľubné výsledky skúšobnej vakcíny proti COVID-19 prichádzajú v posledných dňoch z Británie, Ameriky, Ruska aj Číny. Niektoré spoločnosti si na malom množstve ľudí overili, že ich vakcíny sú bezpečné a teraz smerujú do fázy, kedy budú skúšať ich účinnosť. 

Bežne trvá testovanie takýchto vakcín 10 až 15 rokov. Dokáže svet poraziť koronavírus v extrémne krátkom čase? A zmizne z našich životov naozaj natrvalo? 

Vedec Robert Mistrík založil v roku 1998 spoločnosť HighChem, ktorá sa zaoberá vývojom systémov pre hmotnostnú spektrometriu a biochémiu. V roku 2007 získal patent na identifikáciu látok, ktorý sa využíva na hľadanie nových liečiv a diagnostických markerov zákerných chorôb. Výsledky vedeckej práce pravidelne prezentuje v odborných časopisoch či na medzinárodných sympóziách.

Ako blízko je ľudstvo k objaveniu vakcíny na koronavírus?

Svetová zdravotnícka organizácia registruje viac ako 150 rôznych iniciatív na vývoj vakcíny, pribúdajú ďalšie. To je veľmi veľký počet na to, aby sme vedeli vopred povedať, ktorá z nich bude úspešná. Treba totiž zdôrazniť, že doteraz sa nepodarilo vyvinúť vakcínu na žiaden typ koronavírusu. Existujú napríklad ochorenia, na ktoré sa dodnes nepodarilo vyvinúť vakcínu – hepatitída typu C alebo HIV.

Ďalšia vec je, že za normálnych okolností takýto výskum a klinické testovanie trvajú 10 až 15 rokov, je to veľmi náročný proces. Preto, že situácia je mimoriadne urgentná, investuje sa veľa peňazí a úsilia. Ľudstvo doteraz nikdy nezažilo takúto intenzívnu aktivitu na vývoj vakcíny, ako sme svedkami dnes. Je to niečo unikátne a bezprecedentné.

Aktuálne sa vyvíjajú tri typy vakcín a niektoré z nich sa posúvajú do tretej fázy klinického testovania. Neostáva nám iné, ako dúfať, že budú úspešné.

Doporučeno

Vědci z Oxfordu jsou blízko vakcíny proti koronaviru. Velká Británie už objednala 100 milionů dávek 20. července 2020 16:34

O aké typy vakcín presne ide?

Vo všetkých troch typoch vakcín sa snažíme vyvolať imunitnú reakciu organizmu, bez toho, aby sme človeka nakazili živým vírusom Sars-Cov-2.

Pri prvom type sa využívajú neškodné vírusy ako „nosič“ – to môžu byť napríklad adenovírusy, ktoré sa modifikujú tak, aby pripomínali koronavírus. Tento typ testujú napríklad oxfordskí výskumníci.

Prioritne je dôležité zistenie, že testovaná vakcína vyvolala imunitnú reakciu organizmu, v rámci ktorej sa začali tvoriť protilátky a T-lymfocyty, teda organizmus reagoval na vonkajší podnet.

Druhý typ vakcíny je takzvaný „mŕtvy vírus“, kde sa používa len vírusový materiál, v ktorom sú však prítomné proteíny, na ktoré imunitný systém zareaguje. 

A tretí typ, ktorý testuje americká biotechnologická spoločnosť Moderna – zoberie sa časť RNA vírusu a tá spôsobí, že sa proteíny, ktoré sú podobné tým koronavírusovým, zosyntetizujú v organizme sami. Proteíny sú tie „rožky“ alebo pichliače, ktoré vidíme po stranách koronavírusu, ktorými sa vírus zachytáva na bunky. Toto je nový pokrokovejší spôsob, no zatiaľ na tomto princípe neexistuje žiadna vakcína. Takže, ak sa to podarí, bude to prelom. 

Táto tretia vakcína má oproti ostatným dvom obrovskú výhodu v tom, že sa dá veľmi ľahko a lacno vyrábať v obrovských množstvách. Spoločnosť Moderna už teraz tvrdí, že vie vyrobiť miliardu vakcín a pravdepodobne by mali skôr problém s plnením a dostatkom materiálov potrebných na finálny produkt.

Ako presne zabránia tieto vakcíny šíreniu koronavírusu v tele?

Podľa štúdie, ktorá vyšla v pondelok, keď sa podá táto „oxfordská“ vakcína, tak sa vytvoria nielen protilátky, ale aj T-lymfocyty veľmi dôležité pre imunitný systém a nie je to sprevádzané nepriaznivými vedľajšími účinkami. Takže sa predpokladá, že by to mohlo fungovať. Preto sa vedci už posúvajú do testovacej fázy 3.

To znamená čo? 

Testovanie vakcíny má dva veľmi dôležité parametre - bezpečnosť, teda že vakcína je bezpečná a v ideálnom prípade vyvoláva len veľmi minimálne vedľajšie účinky ako slabé bolesti hlavy alebo jemné príznaky ochorenia. Bezpečnosť sa testuje vo fáze 1 a 2 na relatívne malom počte ľudí.

Druhý veľmi dôležitý parameter je účinnosť, práve tá sa testuje v tretej fáze už na tisícoch poprípade desiatkach tisícoch ľudí. Je to veľmi dôležité, pretože predstavte si, že sa by sme vyvinuli hoc aj bezpečnú vakcínu, ktorou by sa zaočkovali tisíce ľudí, a ukázalo by sa, že nie je účinná. Už aj tá zvyšková dôvera vo vakcináciu by sa úplne vytratila, nehovoriac o tom, že by sa mohli nakaziť státisíce ľudí.