Robert Mistrík: Mali by sme sa zamyslieť, či je nevyhnutné cestovať kvôli každej blbosti z jedného konca sveta na druhý (Rozhovor)

Teraz je veľmi dôležité, či bude vakcína účinná, a samozrejme, ako dlho bude trvať imunita voči vírusu. Lebo vieme, že niektoré očkovania nám vydržia celý život a niektoré sa po niekoľkých rokoch musia opakovať.

Doporučeno

První vakcíny proti koronaviru fungují, úspěch hlásí z USA i Velké Británie. První očkování by mohlo být už v září 15. července 2020 v 17:15

Aké presne sú výsledky druhej fázy? V tej štúdii sa spomínajú už aj nejaké vedľajšie účinky.

Prioritne je dôležité zistenie, že testovaná vakcína vyvolala imunitnú reakciu organizmu, v rámci ktorej sa začali tvoriť protilátky a T-lymfocyty, teda organizmus reagoval na vonkajší podnet. Čo sa týka bezpečnosti, tak podanie vakcíny podľa štúdie sprevádzali ľahké a stredné nežiaduce účinky, ako horúčka, zimnica, bolesti svalov či bolesť na mieste vpichu.

Čiže sa vyslovene vytvorili protilátky, ktoré likvidujú koronavírus v tele?

Áno, dá sa to zjednodušene tak povedať. Ale biológia a biochémia človeka je veľmi komplikovaná, ani zďaleka sa nedá na základe tejto informácie povedať, že to je účinná vakcína. To sa jednoducho musí otestovať.

Každý testovaný človek musí byť sledovaný a výsledky sa následne musia vyhodnotiť, takže to môže trvať naozaj šesť a viac mesiacov. Želajme si, aby sme začiatkom budúceho roka mali prvé pozitívne výsledky.

Fungujú všetky tri typy vakcín, ktoré sú aktuálne v pokročilej fáze testovania, na rovnakom princípe boja proti koronavírusu?

Vždy je snaha vystaviť telo proteínom, ktoré majú niečo spoločné s koronavírusom. Pri prvom type sú proteíny naviazané na neškodné vírusy, pri druhom sa proteíny dodávajú s „mŕtvym“ vírusovým materiálom. Pri tretej, RNA vakcíne, si vírusový proteín syntetizuje telo samo – RNA je len nejaký návod a biochemická fabrika nášho organizmu si ho vytvorí sama. 

Následne organizmus zareaguje na tieto proteíny a ak všetko funguje podľa prestáv, vytvorí sa imunita. Buď ich vyrobíme v tele alebo ich vakcínou do tela dodáme, potom sa vytvoria protilátky a T-lymfocyty. Keď sa potom koronavírus dostane do tela, dokážu ho rozpoznať a zničiť.

Koľko by mohla táto tretia fáza testovania trvať?

Myslím, že to bude trvať minimálne pol roka, lebo nie je vôbec jednoduché logisticky a medicínsky zvládnuť testovanie na tisícoch ľudí, zvlášť pri takomto zákernom víruse. Každý testovaný človek musí byť sledovaný a výsledky sa následne musia vyhodnotiť, takže to môže trvať naozaj šesť a viac mesiacov. Želajme si, aby sme začiatkom budúceho roka mali prvé pozitívne výsledky.

Potom ale treba ešte počítať so schvaľovacím procesom. Všetky výsledky musia prejsť odbornou nezávislou komisiou, ktorá zváži, či sú skutočne také, aby sme mohli vakcínu pustiť do sveta.

Ako to podľa vás dopadne? Keď vezmeme do úvahy tie výsledky, ktoré máme už teraz.

Ťažko povedať, seriózni vedci nikdy neveštia zaručené termíny, lebo nikto z nás nemá krištáľovú guľu. Máme pred celou touto biochemickou a technologickou zložitosťou obrovský rešpekt.

Ľudský, ale aj akýkoľvek iný živý organizmus, je neuveriteľne komplikovaný, preto tam môže dôjsť k viacerým nepredvídateľným okolnostiam. Čiže ja by som skôr povedal, že prajem si, aby to v prvej polovici budúceho roka bolo na trhu. 

Keď hovoríte o prvej polovici budúceho roka, týkalo by sa to aj Slovenska?

To závisí od toho, či sa nám podarí dohodnúť sa s výrobcom. Ja si myslím, že tam príde ku konsolidovanému a organizovanému riešeniu otázky distribúcie vakcíny. Tieto firmy majú obrovskú spoločenskú zodpovednosť, preto nie je možné, aby sa vylúčila nejaká krajina len preto, že je malá.

Nemyslím si, že dôjde k nejakým „širokým lakťom“ od väčších krajín, zvlášť v dnešných dňoch, keď sa hovorí o európskej solidarite. Myslím, že príde k rozumnej dohode.

Pokiaľ viem, tak Británia si už objednala sto miliónov kusov tejto pripravovanej vakcíny, 400 miliónov kusov by malo byť k dispozícii pre Európu. Myslíte, že to bude napríklad otázka peňazí? Že kto viac dá, viac dostane? 

Prebehla určitá vlna iniciatív, že by to tieto firmy mali robiť za výrobné náklady. Predsa len, ide o mimoriadne vážnu situáciu, a toto nie je priestor na to, aby sa tu niekto šialene nabalil. 

Samozrejme, všetci vieme, že výskum je neuveriteľne drahý, takže nemôžeme očakávať, že to bude úplne zadarmo. Ale ako hovorím, rodí sa konsenzus, že toto nie je priestor na veľký biznis, navyše mnohé z tých veľkých projektov sú dotované z verejných zdrojov. 

Mali by sme si vakcínu objednať už radšej teraz?

Je otázne, ktorá z týchto vakcín bude definitívne tá pravá. Veď teraz ešte nevieme, koho máme osloviť z tých 150 a viac spoločností. 

Niektoré západoeurópske krajiny si už od veľkých výrobcov objednali značné množstvá, ale ja si myslím, že by sme mali počkať, ako sa situácia vyvinie. Sme malá krajina, takže zohnať niekoľko miliónov vakcín pre nás bude jednoduchšie, ako zohnať niekoľko desiatok miliónov pre veľké krajiny.

O akej sume za jeden kus vakcíny v takomto prípade hovoríme? Keď pôjde ozaj len o výrobné náklady?

Rôzne štáty už naliali do týchto firiem stovky miliónov eur, americká vláda dokonca dala jednej spoločnosti až dve miliardy dolárov, čiže aj tu je vidieť, že to niečo stojí a už teraz to nie je úplne zadarmo. Ale inak si myslím, že samotná vakcína bude stáť v nízkych desiatkach eur.

Spomínali ste, že by sa v tejto treťej fáze testovania mohli objaviť nejaké prekážky. Čo by sa mohlo stať?

Najväčšie riziko je, že ľudia nebudú vakcínu dobre znášať alebo že to bude mať následné nepriaznivé vedľajšie účinky. Predsa len, pri COVID-e ide o multiorgánové ochorenie, preto aj táto vakcinácia môže byť potenciálne problematická pre iné orgány, ale to sa všetko ukáže.

Druhá prekážka je opäť účinnosť. Keď sa ukáže, že je slabo účinná, tak čo s ňou? 

Vieme si ju potom teoreticky vyrábať aj sami na Slovensku? 

Teoreticky je možné všetko, firmy bežne licencujú svoje výrobky a nápady, aby ich potom iní mohli vyrábať. 

Samozrejme, závisí to aj od toho, ktorá z týchto troch typov vakcín bude najvhodnejšia. Neviem, kto na Slovensku má presne aké možnosti výroby, ale RNA vakcína je na výrobu najjednoduchšia. Tú by sme potenciálne mohli vyrábať, keby nejaká naša firma získala licenciu.

Tak, ako prišli vírusy SARS, MERS, ebola, HIV a tak ďalej, je úplne možné, že prídu ďalšie. Môže prísť aj nejaký naozaj smrtiaci vírus, to nikto nevie.

Existuje už nejaká podobná vakcína, ktorá funguje na rovnakom princípe a pravidelne si ju nechávame pichnúť?

Samozrejme, máme prvý aj druhý typ, akurát ten RNA typ vakcíny je úplná novinka. Takzvané „živé” vakcíny sú napríklad proti osýpkam, mumpsu, ružienke či kiahňam a „mŕtve” proti hepatitíde typu A, chrípke alebo detskej obrne.

Ak sa potvrdí, že vakcína funguje, mohlo by to podľa vás znamenať koniec pandémie o pol roka?

To určite nepôjde tak rýchlo, ale toto je zase veštenie z gule. Boli vírusy, ktoré úplne vykapali, a sú vírusy, ktoré tu žijú s nami doteraz. Takže ja si skôr prajem, aby s očkovacou látkou tento vírus zmizol. 

Vieme ale, aké je nastavenie časti obyvateľstva k očkovaniu, takže v tomto som trochu opatrný, či naozaj dôjde k úplnému zlikvidovaniu vírusu. A to sa netýka len Slovenska, aj inde na svete ľudia iracionálne odmietajú očkovanie, takže ťažko povedať. 

Ak by sa väčšina obyvateľov rozhodla dať sa zaočkovať, dokážeme si vybudovať kolektívnu imunitu? 

Myslím, že sa dá vybudovať dostatočná imunita, aby sa vírus nešíril masívnym spôsobom. Ale pokiaľ tu budú ľudia, ktorí nebudú zaočkovaní, stále bude existovať riziko, že sa to medzi nimi môže šíriť.

Slovensko je na tom teraz už relatívne dobre, ale sú krajiny, kde pandémia ešte len prepukla a katastrofálne naberá na obrátkach – napríklad India či krajiny v Južnej Amerike. Nie je pol roka bez vakcíny pre nich už neskoro?

Vakcína pomôže v každej fáze epidémie, či ju už zastaví alebo len spomalí. Takže, samozrejme, zmysel to bude mať a treba pripomenúť, že hoci denný prírastok nakazených je vysoký, v žiadnej z týchto krajín zatiaľ nie je situácia katastrofálna.

Čo si myslíte, že by sme si mohli z tejto pandémie zobrať ako poučenie? Poučenie je, že ľudstvo je veľmi zraniteľné. Mysleli sme si, že sme páni tohto sveta, ale nie sme. Musíme mať väčšiu úctu k planéte, k prírode, k zdraviu a nesmieme robiť niektoré veci, ktoré prispievajú k takýmto krízam ako je aktuálna koronakríza.

To ultra-masové cestovanie už bolo ozaj cez čiaru. Ja som služobne tiež veľa cestoval, ale to, čo sa odohrávalo na letiskách a v lietadlách, bolo šialené. Tie obrovské masy ľudí, ktoré sa presúvali krížom-krážom, prispeli k tomu, že epidémia sa šírila do celého sveta. Tu by sme sa asi mali zamyslieť nad tým, či je nevyhnutné cestovať kvôli každej blbosti z jedného konca sveta na druhý. 

Ja, samozrejme, nechcem nikomu brániť vidieť svet, ba naopak. Aj ja rád cestujem a doprajem každému, aby spoznal krásy a zaujímavosti planéty, ale všetko má svoju mieru. Takže to je moje poučenie z krízy.

Aká je šanca, že sa takéto pandémie a vírusy budú objavovať čoraz častejšie?

Je to možné. Tak, ako prišli vírusy SARS, MERS, ebola, HIV a tak ďalej, je úplne možné, že prídu ďalšie. Môže prísť aj nejaký naozaj smrtiaci vírus, to nikto nevie. Samozrejme, len teoreticky, nechcem strašiť, ale malá šanca tu je.