Vedátor Samuel: Keď ma zablokoval Rytmus, bolo to, ako keby mám zákaz do obchodu, ktorý som nenavštevoval (Rozhovor)

Nemyslím si, že to je typ človeka, ktorý by si nechal dohovoriť od niekoho, koho nepozná. Ani sa o to nepokúšam, mám lepšie veci na práci.

Keďže teda nesleduješ Rytmusa, možno nesleduješ ani iných raperov...

No to by si sa divil (smiech).

Aha, takže vieš napríklad o tom, aké hoaxy pravidelne zdieľa Majk Spirit?

Tak jeho konkrétne som nesledoval, ale o Majkovi Spiritovi je to dosť známe. Čo je jeden z viacerých dôvodov, pre ktoré ho nesledujem.

Neuvažuješ nad tým, že by si podobne ako pri Rytmusovi mohol viac uzpozorňovať na známe osobnosti, ktoré majú cez sociálne siete veľký dosah a šíria dezinformácie?

Ja sa to snažím robiť tak, aby to nevnímali konfliktne. Nechcem útočiť na konkrétnu osobu. Ide mi len o to, aby ľudia, ktorí ich sledujú, videli aj ten opačný pohľad na vec – opačný v zmysle vedeckejší. Nerobím to vo veľkom, ale napríklad v čase, keď mali homeopatiká veľkú promokampaň, tak som tiež spomenul jednu zo slávnych osobností. Upozornil som na to, že ľudia by nemali pri výbere liekov počúvať športovcov, ale odborníkov.

Ale opäť to nevnímam ako útok na konkrétneho človeka. Len teda chcem, aby si ľudia uvedomili, že keď je niekto dobrý športovec alebo hudobník, tak to ešte neznamená, že rozumie všetkému. Navyše na to, aby bol človek v niečom dobrý, musí tomu venovať veľa času. Takže ak je niekto odborník v jednej veci, je dobrá pravdepodobnosť, že nerozumie inej zložitej oblasti. Nedá sa skrátka do všetkého investovať dostatok času.

Keď rozoberáme hoaxy, aké máš skúsenosti s ľuďmi, ktorí veria na plochú Zem?

Myslím si, že tomu vo väčšine prípadov ani nikto neverí. Pretože aj keď som si našiel na Facebooku veľkú skupinu s názvom Flat Earth Society, do ktorej som sa pridal, tak v minimálne 90 % si z toho užívatelia iba robili srandu. Osobne nepoznám žiadneho „plochozemca“, cez istého známeho človeka však viem o jednej osobe, ktorá v to verí.

Plochá Zem mi príde ako umelo nafúknutá vec, ktorú ľudia podľa mňa šíria preto, že je veľmi príjemné mať niekoho, o kom vieme, že „je o dosť viac mimo, ako sme my“. Z tohto sa teda stalo ako keby také „dno“. Mnohí si možno povedia, že „fíha, nie som asi na tom až tak zle, keď sa nájdu ľudia, ktorí veria na plochú Zem“.

Momentálne sú azda najčastejšie hoaxy o koronavíruse. Čo vravíš na to, že poslanci z ĽSNS nazývajú pandémiu Covid projektom, rúška označujú za náhubky a dokonca vyzývajú ľudí k tomu, aby ich nenosili?

Tam sú tri možnosti. Prvá možnosť je, že sú hlúpi. Druhá je tá, že sa spoliehajú na to, že ľudia sú hlúpi. A tretia možnosť je, že platí oboje. Lebo vedome ohrozovať verejné zdravie pre vyrobenie témy na ryžovanie politických bodov, je podľa mňa vrchol zlomyseľnosti hraničiaci s trestným činom. Podľa mňa si všimli, že sa z toho v USA stala politická téma, tak si povedali, že z toho skúsia spraviť politickú tému aj na Slovensku. 

A podobnú rétoriku spustili aj iné extrémistické strany zo zahraničia, ktoré sa priživujú na nezmysloch.

Áno, ale tak to, že sa politici priživujú na nezmysloch, nie je žiadna extra novinka. Je to dlhodobý trend. Aj keď mám pocit, že hlavne v posledných rokoch vzniká trend, že časť populácie musí byť v opozícii k všetkému. Keď sa určia nejaké opatrenia, časť ľudí ako naschvál povie, že to bude robiť presne naopak.

Doporučeno

Marian Kotleba byl podle odborníka vždy neonacista, nyní to jen lépe skrývá. Jaké byly jeho začátky na politické scéně? 12. února 2020 v 16:11

Prečo podľa teba ľudia čoraz viac prestávajú rešpektovať opatrenia proti pandémii napriek tomu, že máme na Slovensku druhú vlnu?

To je v podstate dlhodobo odpozorované. Keď je človek dlhý čas pod istým negatívnym vplyvom, tak si na neho zvykne. Podobné je to aj vo vojne. Keď začne, všetci sú vytrasení. Keď už sa ale vojak nachádza dva roky v zákopoch, občas si nad situáciou aj zavtipkuje. K tvojej otázke by som však dodal, že nie je isté, či je aktuálna druhá vlna rovnako veľká ako prvá. Jeden z najnepríjemnejších aspektov koronakrízy je, že veľmi veľa vecí nevieme.

Zároveň máme na Slovensku nazbierané pomerne nekvalitné dáta. Keď bola prvá fáza, bolo veľmi málo dostupných testov. Poznali sme veľa prípadov, keď mal niekto symptómy, ale povedali mu, že nebol v kontakte s nikým zo zahraničia, tak sa nemôže otestovať.

Keďže sme mali málo testov, veľmi sa filtrovali. Toto sa však dialo všade vo svete. Tá prvá vlna bola preto pravdepodobne omnoho horšia, len sme o tom nevedeli. V momente, kedy musíme s testami šetriť, je obraz veľmi deformovaný. Keby sa mohol testovať každý, vedeli by sme presne, na čom sme.

Pozorujeme na ľuďoch hovoriacich o akejsi „koronatyranii“ príkladný Dunningov-Krugerov efekt, keďže pri minimálnych znalostiach z danej oblasti majú pocit, že rozumejú všetkému, čo sa týka pandémie?

Jasné. A platí to v rôznych oblastiach. Rovnaké sme to mali v čase, keď sa na internete vyrojilo množstvo odborníkov na Islamský štát, ktorí by na slepej mape nenašli Irak. Máme tu aj ľudí, ktorí nevedia nič o telekomunikáciách, no zároveň sú presvedčení, že 5G šíri koronavírus. Presne ako si povedal, je to očidivný Dunningov-Krugerov efekt. Keď niečomu nerozumieš, tak ani nevieš čomu všetkému vlastne nerozumieš, a preto môžeš získať falošný dojem, že to chápeš.

Ja mám na to taký svoj pojem – intelektuálna manufaktúra. Fungujeme ako spoločnosť, v ktorej nikto nevie robiť všetko. Keď chceš napríklad vyrobiť auto, jeden človek vie vyrobiť súčiastku, druhý to vie spojiť dokopy, tretí to vie dizajnovať a podobne. Každý ale robí veľmi malý celok. Aj odborníci rozumejú veľmi malej časti sveta. Virológovia rozumejú správaniu istej čeľade vírusov, epidemiológovia vedia, ako sa šíri vírus, niekto iný rozumie fyzike prúdenia v súvislosti s rúškami a podobne.

Celkový obraz si vyskladávame z takýchto veľmi presných údajov. V protiklade sú ale ľudia, ktorí si myslia, že rozumejú všetkému. Keby takí ľudia chceli postaviť auto, veľmi rýchlo by prišli na to, že to nedokážu. Ale keď má niekto napríklad pri spomínanej pandémii pocit, že všetkému rozumie, len tak ľahko tam nenastane taký konflikt s realitou. V tomto ohľade sa človek ľahšie klame. A keď už aj niečo nesedí jeho predstave, považuje to za klamstvo, podvod. Nevníma to ako svoju chybu, ale ako chybu sveta.

Prejdem teraz k oblasti vedy a výskumu na Slovensku. Na Facebooku nedávno koloval screenshot zo stránky Profesia.sk, na ktorom sa pre vedeckého pracovníka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV uvádza plat 700-900 eur v hrubom s možnosťami príplatkov. Nie je podľa teba takýto plat pre v Bratislave žijúceho vedca almužna?

Je. Už len to, že sa to musí inzerovať na Profesia.sk, je prvá podozrivá vec. Napríklad na Inštitúte v Dubline pri hľadaní človeka zavesili inzerát na celosvetové stránky. SAV by mala mať ambíciu pritiahnuť svetových vedcov. A ten plat je, samozrejme, úplný výsmech. Keď si vezmeme konkrétne túto pozíciu na Ústave etnológie a sociálnej antropológie, pripomeňme si, koľko ľudí sa bije do hrudi za slovenské tradície, ale človeku, ktorý by ich odborne skúmal, sa ponúkne v hrubom 700 eur. Otázka teda znie, čo sú tie tradície, ktoré si vážime? Naozaj je to len valaška, bryndzové halušky a kroje, alebo je to niečo viac a chceme zistiť, čo to je?

Sú takéto platy pre vedeckých pracovníkov v štátnej sfére bežné?

Toto vyzerá byť ako úplne dolná hranica, ale napriek tomu to považujem za úplne neadekvátne.

Na Bratislavu je to hlboký podpriemer.

Presne tak, a nielen na Bratislavu.

Prečo sú platy v oblasti vedy a výskumu tak nízke?

Podľa mňa je to výsledok dvoch vecí. Po prvé – mám pocit, že na Slovensku sú profesie, ktoré robia ľudia z presvedčenia, veľmi nízko ohodnotené. Nie je to len u nás, no na Slovensku je to dosť viditeľné. Máme nízko ohodnotených lekárov, sestričky, učiteľov – hlavne na základných školách. No a podľa spomínaného inzerátu máme minimálne na Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV nízko hodnotených vedcov. No napriek tomu to niektorí ľudia naďalej robia. Pretože si myslia, že to je dôležitá práca, alebo ich to zaujíma.

Druhá vec je tá, že širokej verejnosti je to v podstate jedno. Predstav si situáciu, keby v USA chceli zrušiť NASA. Úprimne dúfam, že by do mnohých ulíc vyrazili ľudia a protestovali. Pretože je to zdroj ich národnej hrdosti. A toto sa akosi na Slovensku veľmi necení. Teda nie, že len niečo vyrábame, ale aj vymýšľame. Intelektuálne bohatstvo sa u nás uznáva napríklad omnoho menej, ako úspechy športovcov.

Prečo podľa teba štát do vedy a výskumu viac neinvestuje?

Prvú vec som už spomenul – že to ľuďom nevadí. Keby im to vadilo, dá sa na tom robiť reklama. Nevravím, že sa do vedy a výskumu nedáva nič, ale je to neadekvátne málo. S tým, že vieme, že tie peniaze sa vo veľkom vracajú. Keď štát prinúti mladých, aby zostali tu, tak napríklad zakladajú IT firmy v Bratislave, a nie v Brne.

Druhá vec je, že ide o beh na dlhé trate. A naša história v politike poukazuje na to, že politici hľadia maximálne po ďalšie parlamentné voľby. Preto sa reforma školstva stále odkladá. Nie je to vec, ktorá prinesie rýchle výsledky. Tie sa začnú objavovať až potom, keď doštudujú deti, ktoré teraz nastupujú na školu. Keď to však budeme odkladať ešte dlhšie, budeme sa stále prepadať hlbšie a hlbšie vo všetkých rebríčkoch.

Spomínal si ľudí, ktorí robia prácu z presvedčenia napriek nízkym platom. Poznáš takých osobne?

Hej, poznám niekoľko skvelých učiteľov zo základných a stredných škôl, ktorí to robia napriek zlým podmienkam. A z toho, ako ich sledujem, sú naozaj výborní. Vedia, že skutočne robia niečo dôležité. Cez ruky im prejdú desiatky a stovky detí. Dobre pritom vieme, že podľa ich vzdelania na základnej a strednej škole, bude vo veľkom ovplyvnená ich budúcnosť. Keď sa opýtaš mnohých vedcov, že ako sa dostali tam, kde sú, viacerí ti povedia, že to je vďaka dobrej učiteľke zo siedmeho ročníka.

Na druhej strane ale máme učiteľov, od ktorých si žiaci vezmú len minimum.

To už je taký začarovaný kruh. Keď majú učitelia nižšie platy, sú tam aj takí, ktorí nie sú na danú prácu kvalifikovaní. Máme tam teda učiteľov, ktorí to robia z presvedčenia, a sú fakt dobrí. A potom takých, ktorí sú fakt zlí. A keď sa majú učiteľom zvýšiť platy, ľudia sa hneď ozvú, že mali hrozných učiteľov. Nerozumejú teda tomu, prečo by im mali zvýšiť platy. Pointa je ale v tom, aby zlých učiteľov nahradili dobrí učitelia, a v ideálom prípade sa o tieto pozície „bili“.

Ako to pre porovnanie funguje v Írsku?

Podľa toho, čo hovoril náš profesor, je učiteľ na základnej škole v Írsku dobre platená pozícia, ale je pomerne náročne získať ju. Človek na ňu potrebuje veľa kvalifikácií, a potom to, našťastie, tak aj vyzerá. To isté však neplatí len v školstve, ale aj v iných oblastiach, ako veda či zdravotníctvo. Zhodou okolností sú to práve tie oblasti, v ktorých Slovensko pociťuje dlhodobý problém.

Dokážu vedeckí pracovníci na Slovensku zo svojich platov normálne vyžiť alebo si privyrábajú iným spôsobom?

Nepoznám ich až tak veľa, ale podľa mňa si mnohí privyrábajú. Keď však vedecký pracovník robí prácu poriadne, vyčerpá ho to povedzme na 8 až 9 hodín denne. Ak sa k tomu ešte venuje študentom, je to tak zhruba 10 hodín. A keď má do toho robiť ešte niečo navyše, začne to byť z dlhodobého hľadiska značne neúnosné.