Martin zavesil učenie na klinec a začal s tetovaním: Za dva dni zarobím toľko, čo bežne pedagóg za mesiac (Rozhovor)

Ja teda pevne verím, že ľudia so zdravím rozumom si od nich nebudú brať príklad. Z pohľadu bývalého učiteľa mi to samozrejme nepríde korektné a je to odsúdenia hodné, že ľudia na takýchto vysokých verejných postoch získali titul práve týmto spôsobom.  Žiaľ, toto sa dialo, deje a aj sa bude diať a to aj pri ľuďoch, ktorí nie sú vo vláde, preto o tom ani nebudeme vedieť... Teda pokiaľ sa do nej nedostanú (smiech).

Ako učiteľ si musel vyštudovať vysokú školu. Neberieš tých päť rokov ako zbytočne zabitý čas, keď sa teraz venuješ niečomu na čo vysokoškolské vzdelanie nepotrebuješ?

Z toho pohľadu, že teraz robím niečo úplne iné mi tá škola bola na nič. Ale keď si to vezmem z druhej stránky, tak mi aj samotné štúdium dalo veľa do života. To isté platí aj pri rokoch, ktoré som strávil v školskom prostredí. Získal som vďaka vysokej škole kopec skúseností, ktoré možno ešte niekedy v živote využijem. Síce sa k učeniu už vrátiť neplánujem, ale život je nevyspytateľný.

„Sedenia s bývalými žiakmi prebiehali rovnako ako s hociktorými inými klientmi. Po pri tetovaní sme si však príjemne zaspomínali na staré časy, kedy som ich ešte učil."

Ako reagovali tvoji bývalí kolegovia, keď si dal výpoveď a oznámil si im, že ideš tetovať? Predsa len je to zaujímavá, priam až rapídna zmena.

Vedenie školy to vôbec nečakalo, moje rozhodnutie ich zarazilo. Musím však povedať, že viac ako kolegyne to zamrzelo mojich žiakov. V čase, keď som dal výpoveď som ešte sám nevedel, že skončím ako tatér. Mal som iné plány, ktoré však vďaka bohu nevyšli (smiech).

Kedy si sa teda rozhodol začať s tetovaním a čo ta k tomu viedlo?

S touto myšlienkou som sa v hlave pohrával už dlhšie. Vždy ma to lákalo a môžem povedať, že celý život som mal bližšie k umeleckej a kreatívnej činnosti. Ako som hovoril, nevyšli mi plány, a tak som rozmýšľal, čo so životom ďalej a toto bola jedna z možností. Tu sa však chcem hlavne poďakovať rodine a blízkym kamarátom, za to, že videli vo mne potenciál a do veľkej miery ma utvrdili a podporili v tom, že presne toto je pre mňa tá správna cesta.

Ak si porovnáš plat predtým ako vysokoškolsky vzdelaný pedagóg a teraz ako tatér na voľnej nohe je tam veľký rozdiel? Koľko si v priemere zarobil vtedy a koľko zarobíš dnes?

Konkrétne čiastky hovoriť nebudem, avšak aby si si vedel vytvoriť približný obraz, toľko čo som zarobil ako učiteľ za mesiac dnes zarobím za dva dni.

Počul som, že niektorí z tvojich bývalých žiakov k tebe zavítali aj na kérku. Ako vyzeralo toto stretnutie? Nie je ti neprirodzené tetovať svojich bývalých žiakov? Ako sa k tomu staviaš ty, oni a poprípade ich rodičia?Sedenia s bývalými žiakmi prebiehali rovnako ako s hociktorými inými klientmi. Popri tetovaní sme si však príjemne zaspomínali na staré časy, keď som ich ešte učil. Neprirodzené alebo zvláštne mi to nikdy neprišlo. Všetci z nich sú už dospelí, a to či chcú kérku je len ich rozhodnutie. Týmto by som vlastne zodpovedal aj druhú časť otázky a teda to, že reakcie ich rodičov nepoznám.

Predpokladám, že pandémia zasiahla ako samoživiteľa aj teba. Čo si robil počas prvej vlny? Neobávaš sa druhej?Počas prvej vlny pandémie som sa zameriaval na tvorbu voľných dizajnov pričom som si konečne našiel čas aj na aktivity, ktoré som kvôli práci nestíhal. OK, dobre, pozeral som Netflix (smiech). Druhej vlny sa samozrejme obávam, ale pevne dúfam v to, že nenastane zatváranie prevádzok. 

Ovplyvnila momentálna situácia aj dopyt po kerkách alebo ani nie?

Keď prišiel koronavírus,  musel som byť zatvorený. Pravdou však je, že sa ozývalo aj menej ľudí. Frustrujúce bolo najmä to, že som nevedel kedy už otvoríme, čo znamenalo, že som nemal príjem a podpora štátu mi nepokryla ani základné náklady na prevádzku štúdia. Bolo to pre mňa ťažké obdobie aj z finančného hľadiska. Po otvorení štúdia sa mi práce však nakopilo, nakoľko som riešil klientov, ktorým som bol kvôli pandémií nútení preložiť termíny. Dopyt podľa mňa teda ostal rovnaký, nakoľko po otvorení som sa vrátil do normálu.