Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Slovenská plus-size modelka tvrdí, že na hejterov si už zvykla. Jej krivky si zamiloval aj prestížny Vanity Fair.
Kristína Kúdelová je jednou z najúspešnejších slovenských plus-size modeliek. Už niekoľko rokov žije v Miláne, kde žne jeden úspech za druhým. Len pred nedávnom sa jej podarilo dostať do prestížneho a svetovo uznávaného módneho magazínu Vanity Fair, okrem toho však pravidelne fotí aj pre najznámejšie značky sveta. Predvádzala aj pre L’Oréal Paris.
Zastupuje ju množstvo európskych modelingových agentúr, no jej alma mater je Mix Model Management. „Preraziť na Slovensku ako plus-size modelka možno nie je ťažké, keďže je nás tu naozaj málo. Skôr je ťažké byť akceptovaná. Pod rozhovormi so mnou či s inými modelkami je vždy veľa urážok a naozaj hrozných komentárov. V ostatných štátoch je to naopak, ľudia sú radi, že sa konečne modelingový svet posunul na iný level,“ tvrdí v rozhovore pre Refresher.
V tomto článku sa dozvieš:
Ako modeling ovplyvnil koronavírus
Ako sa nakazila koronavírusom a aké mala príznaky
Či sú Taliani aktuálne zodpovednejší v súvislosti s koronavírusom
Ako sa dostala do prestížneho Vanity Fair
Prečo je podľa nej preraziť v plus-size modelingu na Slovensku jednoduché
Aké kritéria by mala spĺňať plus-size modelka
Či musia aj plus-size modelky tvrdo cvičiť a starať sa o postavu
Zdroj: Kristína Kúdelová archív
Rozhovor robíme v pomerne zvláštnych časoch, keď celý svet bojuje s neľahkou situáciou v súvislosti s koronavírusom a výnimkou nie je ani modeling. Ako tvoju kariéru ovplyvnil COVID-19?
Áno, máš pravdu, situácia nebola vôbec jednoduchá. Na pár mesiacov sa aj modelingový svet úplne pozastavil. Začal sa v Miláne znovu rozbiehať asi začiatkom júna, takže približne po troch mesiacoch. Ja som, samozrejme, tiež nepracovala a v Taliansku bola vlastne celoštátna karanténa od 9. marca až do 18. mája.
Taliansko bolo počas prvej vlny najpostihnutejšou krajinou koronavírusom. Ako to tam vyzerá teraz?
Aj tu momentálne opäť narastajú čísla nakazených. S tým, že na jeseň príde druhá vlna, počítali všetci. Čo sa týka opatrení, zatiaľ je tu povinnosť nosiť rúška rovnako ako vnútri tak aj vonku, zakázané sú diskotéky a všetky spoločenské podujatia, ktoré by sa mali uskutočniť v uzavretých priestoroch a návšteva v domácnosti nemôže prekročiť počet 6 ľudí.
Sú Taliani zodpovednejší a uvedomelejší ako na jar tohto roka?
Sú veľmi zodpovední. Pochopili dôležitosť rúška a odvtedy ho všetci všade povinne nosia. U nás to Slováci začali brať na ľahšiu váhu, keď prišlo teplo a otvorili sa hranice, ale v Taliansku zostali zodpovední.
Posilňovne fungujú veľmi dobre, všade sú dezinfekčné prostriedky a každý po tom, ako docvičí, vydezinfikuje svoje miesto. Ak to nespraví, bude okamžite obklopený škaredými pohľadmi. Tak isto diskotéky zostali po celý čas zatvorené a myslím si, že na Slovensku bolo toto jedna z chýb.
Zdroj: Kristína Kúdelová archív
Si Slovenka žijúca v Miláne. Bola si tam zatvorená aj počas najkritickejšej prvej vlny. Ako si to vnímala vtedy a ako teraz?
Úprimne som nevedela, čo si mám myslieť. Tak ako veľa z nás. Žijeme vo svete, kde majú médiá a sociálne siete veľmi veľkú moc. Často som nevedela, čomu veriť a čomu nie. Dokonca som sa ja aj môj priateľ koronavírusom nakazili. Zistili sme to čistou náhodou, pretože som sa mala vrátiť v lete na Slovensko a chcela som si z rešpektu k rodine a priateľom spraviť test.
Vtedy, ak si nemal príznaky, mohol si požiadať iba o krvný test. Z toho nám zistili, že sa už naše telo stretlo s koronavírusom. Potom nám spravili klasický výterový test a ten bol už negatívny. Takže nám doplo, že sme ho dostali v marci, keď sme sa vracali z dovolenky.
Takže ste nemali žiadne príznaky?
Pár dní sme necítili vôňu a chute, ale úprimne nám nenapadlo, že za to môže COVID-19. Mysleli sme si, že to bolo z toho, že sme mali za sebou asi 7 letov v priebehu jedného týždňa. A zhodili sme to vtedy na klimatizáciu a neustále zmeny tepla a zimy.
Pointa je tá, že sme to reálne ani nevedeli, žiadna teplota, bolesti či ťažkosti. Myslím si a som presvedčená, že takto je to u veľa ľudí, hlavne u mladých. Bohužiaľ, o takýchto prípadoch sa až tak veľa nepíše, možno by boli ľudia o čosi pokojnejší. Týmto, samozrejme, nechcem vyvrátiť fakt, že koronavírus môže byť smrtelným či veľmi nepríjemným vírusom.
Fotenia momentálne fungujú úplne super. Dodržujú sa všetky hygienické opatrenia. Dokonca, vizážisti používajú väčšinou už takmer všetko jednorazové.
Zdroj: Kristína Kúdelová archív
Myslíš, že súčasná pandemická situácia bude mať deštruktívne následky pre kariéru niektorých modeliek?
Úprimne si to nemyslím. Fotenia momentálne fungujú úplne super. Dodržujú sa všetky hygienické opatrenia. Dokonca, vizážisti používajú väčšinou už takmer všetko jednorazové. Veci ako štetce na maskaru a podobne, alebo pred tebou štetce vyčistia. Treba sa báť asi o iných ľudí, ktorí momentálne pracovať nemôžu.
Tebe sa darí aj v týchto zložitých časoch. Pred pár týždňami vyšlo v Taliansku októbrové číslo prestížneho módneho magazínu Vanity Fair, v ktorom sa objavila dvojstránka s tvojimi fotkami a rozhovorom. Dokonca si pre nich natočila aj video na ich oficiálny profil na Instagrame. Aký je to pocit?
Bol a aj to je úžasný pocit. Fotenie bolo veľmi rýchle a zábavné. V Taliansku sa mi vždy veľmi dobre pracuje, ľudia sú milí. Okrem toho som bola šťastná z celého nápadu, cieľom editoriálu bolo ukázať „netypickú krásu“ a v Taliansku teraz veľa značiek či časopisov preberá túto tému. Vôbec som nečakala, že interview so mnou pridajú aj na ich Instagram. Jednoducho, celé fotenie bolo jedno milé prekvapenie.
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
Oslovilo ťa priamo Vanity Fair alebo to sprostredkovala tvoja modelingová agentúra?
Neviem, či moju agentúru oslovilo Vanity Fair čisto kvôli mne. Zvyčajne to funguje tak, že klient napíše rôznym agenturám, že potrebuje takú a takú modelku a zo všetkých, ktoré im ponúknu, si potom jednu vyberú.
V minulosti som robil rozhovor so slovenskou plus-size modelkou Broňou Mišurovou, ktorá mi prezradila, že ju zastupuje množstvo agentúr po celom svete. Je to tak aj v tvojom prípade?
Áno. My máme vlastne materskú agentúru. V našom príprade je to Mix Model Management, ktorá nás objavila a ona potom pre nás hladá agentúry v zahraničí. Funguje to takto aj u klasických modelkách.
Zdroj: Kristína Kúdelová archív
Modeling je v tomto veľmi špecifický, že modelky nemajú len jeden angažmán, ale hneď niekoľko. Jednotlivým agentúram nevadí, že niekedy dáš prednosť inej?
Nemyslím si to. Vždy nájdu spoločný kompromis. Mne sa ešte nestalo, že by mi potvrdili dve agentúry z dvoch rozličných štátov job v rovnaký deň. Ono to funguje tak, že keď má o teba nejaký klient záujem, agentúra dá na tebe „opciu“, čiže akoby si ťa rezervovala, tým pádom druhá agentúra vie, že vtedy nie si free.
Plus-size modeling je u nás stále veľmi podceňovaný. Dosť ľudí si myslí, že to robím len ako hobby.
Považuješ sa za najúspešnejšiu slovenskú plus-size modelku?
Určite nepovažujem. Dokonca, kým sa ma niekto neopýta, či sa venujem modelingu, tak to sama ani nepoviem.
Prečo?
Podľa mňa je u nás plus-size modeling stále veľmi podceňovaný. Dosť ľudí si myslí, že to robím len ako hobby.
Existuje vôbec nejaká slovenská plus-size modelingová scéna? Okrem teba totiž evidujem len pár, ktorých by som spočítal aj na dvoch rukách.
Bohužiaľ, asi nie, ale pomaly sa už vytvára. Slovensko v tomto potrebuje ešte trochu času. Zlepšuje sa to, ale veľmi pomaly oproti iným štátom. Jediná slovenská agentúra, ktorá zastupuje plus-size modelky, je Mix Model Management.
Zdroj: Kristína Kúdelová archív
Pociťujete medzi sebou nejakú zdravú formu konkurencie či dokonca rivalitu?
Zatiaľ asi nie. Ja som hlavne veľmi rada, keď vídím viac a viac plus-size modeliek. V Taliansku tú rivalitu už je pomaly viac cítiť, ale ja tam nespadám. Ak si ma nejaký klient nevybral, lebo som sa mu do konceptu nehodila, alebo som sa mu nepáčila, nebudem hejtovať druhé modelky.
Preraziť na Slovensku nie je ťažké, keďže je nás tu naozaj málo, skôr je ťažké byť akceptovaná. Pod rozhovormi so mnou či s inými modelkami je vždy veľa urážok.
Aké kritéria by mala spĺňať plus-size modelka?
Výška aspoň 175 cm, konfekčná veľkosť aspoň 42. Pekná pleť a nebáť sa foťáka.
Je na Slovensku ťažké preraziť ako nekonvenčná modelka s kyprejšími tvarmi?
Preraziť možno nie je ťažké, keďže je nás tu naozaj málo, skôr je ťažké byť akceptovaná. Pod rozhovormi so mnou či s inými modelkami je vždy viac urážok a naozaj hrozných komentárov ako tých pekných. V ostatných štátoch je to naopak, ľudia sú radi, že sa konečne modelingový svet posunul na iný level.
Ty však väčšinu času pôsobíš v Miláne. Tam je však trh omnoho väčší. Je teda preraziť v Taliansku ešte náročnejšie?
Áno, v Taliansku je už ako aj v iných štátoch veľká konkurencia. Nie možno taká veľká ako v Nemecku či Anglicku, ale je. Pozitívne je, že je tu ale aj ceľkom veľký dopyt, dokonca je v Miláne jedna agentúra špecialne len pre plus-size modelky. Aj mne dali vizitku, ale ja som momentálne veľmi spokojná v agentúre, ktorú mám.
Zdroj: Kristína Kúdelová archív
Kde je podľa teba hranica medzi plus-size mierami a korpulenciou?
Neviem, nie som dietológ ani lekár. Podľa mňa je to veľmi individuálne. Určite by sa to nemalo určovať podľa váhy.
V zahraničí sú totiž plus-size modelky ako Tess Holliday, ktoré by u nás spoločnosť považovala za obézne. Aký máš na to názor ty?
Obezita rovnako ako anorexia alebo bulímia, by nemali byť vzorom pre mladé dievčatá, keďže sú to poruchy prijímania potravy. Treba si ale uvedomiť, že by tieto modelky nemali byť ani odsudzované. Nevieme, čím si prechádzali alebo prechádzajú. V Amerike je hlavne obezita skoro normálna vec a neuvedomujú si, ako veľmi je nebezpečná, hlavne pre deti a mladých ľudí.
Tess má veľmi peknú tvár a aj keď nepatrí medzi moje vzory, určite ju neodsudzujem za jej postavu. Nikto z nás nemá právo odsudzovať, každý má právo myslieť si čo chce a mať názor aký chce, ale nemôže urážať ľudí za to, ako vyzerajú.
V takýchto prípadoch sa otvárajú otázky, či to už nezachádza do propagácie nezdravého životného štýlu.
Myslím si, že naším poslaním na Zemi nie je riešiť život druhých ľudí, ale ten náš. Ako som spomínala, obezita je nebezpečná. Som toho názoru aj ja, ale nemyslím si, že napríklad Tessin Instagram je propagácia nezdravého životného režimu. Vyzerá byť šťastná.
Podľa mňa sú omnoho horšie prípady, ako napríklad toxickí ľudia a hejteri, ktorých život sa točí okolo ohovárania, kritizovania druhých či dokonca urážania a šikanovania. To je najhorší príklad, aký niekto môže mať.
Sú to neskutočne smutní ľudia, ktorí v živote nič nedokázali a nič nedokážu. Taká Tess, keď už o nej hovoríme, toho určite dokázala viac ako títo ľudia. Neodsudzujeme ľudí ktorí fajčia, ktorí pijú, ktorí drogujú, ktorí nič nejedia alebo tých, ktorí si iným spôsobom poškodzujú zdravie, ale odsudzujeme takéto dievčata. Z môjho pohľadu je to dosť pokrytectvo.
Zdroj: Kristína Kúdelová archív
Ty osobne si tiež zažila šikanu kvôli svojmu telu?
Vyslovene šikana to nebola, ale aj ja som často dostávala, a tiež aj stále dostávam, poznámky na moje telo. Nie je to nič pekné, ale, našťastie, som si na to časom zvykla. Mám veľmi silnú povahu a aj keď sa aj mňa niekedy niektoré reči dotknú, nezrútim sa z toho. V živote mám iné priority.
Často mi zasadzovanie plus-size modeliek príde veľmi nútené, akoby to niektoré značky robili iba preto, že je to “in”. Je to však lepšie, ako keby sa o tom vôbec nehovorilo.
Musia aj plnšie modelky tvrdo cvičiť, strážiť si figúru a dávať si pozor na to, čo jedia?
Teoreticky nemusia. Ja sa rada starám o svoje telo. Milujem pohyb, športy a cvičenie. Tak isto rada jem aj zdravo. Sú ľudia, ktorí nikdy nepriberajú a ľudia, ktorí priberajú veľmi rýchlo a ťažko schudnú.
Ja som práve ten druhý prípad. Čítala som komentáre na moju osobu pod jedným príspevkom, kde pani hovorila, že neverí, že ja jem niekedy niečo zdravé alebo športujem, lebo by som určite takto nevyzerala. Tak ver tomu, že to tak je. Každého telo má uplne iný metabolizmus a funguje jednoducho inak. Už by sme sa s tým mali zmieriť.
V modelingu vidieť väčšiu rôznorodosť ako kedysi. Priestor dostávajú minority, na obálkach časopisov sa stále viac objavujú plnšie ženy, LGBTI modelky či modelky rôznych kultúr a farby pletí. Nepripadá ti to občas, akoby to bolo nasilu?
Minule som nad tým akurát rozmýšľala. Na jednej strane som veľmi veľmi rada, že sa v tomto smere modelingový svet vyvinul. Ale súhlasim, často mi to príde veľmi nútené, akoby to niektoré značky robili iba preto, že je to “in”. V každom prípade, možno je to lepšie takto, ako keby sa to vôbec nestalo a keby sa o tom vôbec nehovorilo.
Na aké úspechy v modelingu si najviac hrdá?
Na všetky. Každé fotenie či prehliadka mi niečo dali a niečo ma naučili. Pre Vanity Fair som fotila hneď o týždeň na to znovu, iba nohy na editorial, ďalej pančuchy pre Calzedoniu či Intimissimi. Veril by si tomu, že to bolo najťažšie fotenie v mojom živote? Nikdy som sa tak nezapotila (smiech).
Z akého dôvodu?
Musela som pózovať ako baletka a bolo to dosť náročné. Nado mnou bola tyč, na ktorej som bola zavesená a musela som mať jednu nohu cez druhú. K tomu všetkému som sa ešte v tých pančuchách šmýkala, tak ma museli zo strán pridržiavať dvaja chalani. Okrem toho, že som bola v tejto zvláštnej póze, musela som v nej vydržať niekoľko minút bez hýbania.
Čo je snom každej plus-size modelky?
Byť akceptovaná spoločnosťou taká, aká je.
A aké sú tvoje ambície do budúcna?
Byť rovnako šťastná a hrdá sama na seba, ako som teraz.