Pridávanie predmetov do hrobov je bežné. S akými pamiatkami Slováci odprevádzajú svojich blízkych zosnulých?
Práca v pohrebníctve je psychicky extrémne náročná. Stretávať sa neustále s pozostalými či prenášať a upravovať telá zosnulých si žiada zamestnancov s veľmi odolnou psychikou. V rozhovore s riaditeľom pohrebníctva Marianum Borisom Šramkom sme sa dozvedeli, čím všetkým si pracovníci v pohrebníctve prechádzajú, ako zvládajú pohreby detí a ktoré pozície považuje riaditeľ za najnáročnejšie.
Vysvetlil nám, ako sa počas pandémie zmenilo pohrebníctvo či akým spôsobom sa zamestnanci chránia pri manipulácii s infikovanými telami obetí. Prebrali sme tiež, či existujú nejaké pravidlá pri výbere sprievodnej hudby, oblečenia zosnulého a predmetov, ktoré dávajú pozostalí do hrobu.
- Ako zamestnanci pohrebníctva pracujú s telami nakazených obetí bez toho, aby sa infikovali
- Či ľudia navštevujú cintoríny aj cez lockdown
- Prečo nemá zmysel, aby cintoríny kvôli zlodejom a vandalom kontrolovali kamerami
- Ako môže v týchto prípadoch pomôcť polícia
- Ako zamestnanci pohrebníctva zvládajú pravidelný kontakt s pozostalými a zosnulými
V čom sa zmenila práca v pohrebníctve počas pandémie koronavírusu?
Základom našej práce je stále úctivé nakladanie s telami zosnulých a vzdanie holdu ich blízkym. Nepoznanie správania sa vírusu však zo začiatku spôsobilo to, že sme boli účelovo opatrní tak, aby nedošlo k infikovaniu osôb, ktoré museli s telami nakazených zosnulých manipulovať. Od začiatku sme nenechávali veci na náhodu a komunikovali sme veci s tými najkompetentnejšími.
S kým konkrétne?
Veľmi nám v tejto veci pomohol pán doktor Palkovič, ktorý je hlavným patológom Slovenska. Od neho sme dostali skutočne tie najrelevantnejšie informácie. Vďaka nim sme vedeli zabezpečiť ochranu a bezpečnosť zamestnancov, a určiť detailné postupy manipulácie so zosnulými tým, ktorí boli v kontakte s telami nakazených.
Takže ste museli dodržiavať určité podmienky pri manipulácii s telami?
Áno, tieto špeciálne podmienky sú jasne stanovené Regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Väčšina týchto úmrtí dochádza v nemocniciach. Telo obete ide najprv na patológiu a až potom je možné odviezť ho do pohrebnej služby.
Telo je vždy vložené v dvoch patologických vakoch. Naši pracovníci patologický vak pred manipuláciou vystriekajú dezinfekčným prostriedkom, potom ho vložia do ďalšieho patologického vaku a na záver do transportnej truhly. Toto je základný postup, aby nedošlo k infikovaniu osôb, ktoré musia s telom zosnulého manipulovať.
Pracovali ste už niekedy predtým s obeťami nákazlivých chorôb?
S telami obetí nákazlivých chorôb manipulujeme štandardne a bežne. Postupy sú rovnaké aj pri ostatných infekčných chorobách. Telá obetí, ktoré zomreli na infekčnú chorobu, sú lekárom vždy označené ako infekčné a manipulácia s nimi je úplne identická ako v prípade úmrtí na Covid-19.
Takže išlo o úplne bežný a známy postup, alebo ste sa pri koronavíruse niečomu priučili?Musím povedať, že nás táto pandémia naučila byť ešte obozretnejšími, opatrnejšími a najmä robiť tieto postupy s veľkým ohľadom na bezpečnosť zamestnancov. Jednotlivé kroky museli byť špecifikované do najväčších detailov, aby pracovník vedel, ako má vykonať prácu bez ohrozenia seba samého.
Na Slovensku je obdobie dušičiek. Sú počas neho zamknuté cintoríny?
Cintoríny sú verejne prístupné priestranstvá. Vzhľadom k tomu, že stále prebiehajú pohreby, kremácie či dovozy zosnulých, sú aj naďalej otvorené. Čo bude ďalej je skôr otázkou na iné kompetentné osoby. Premiér sa však vo veci vyjadril jednoznačne. Cintorín patrí do intravilánu a nie je menovaný medzi miestami, ktoré ľudia môžu cez lockdown navštevovať.
Lockdown začal platiť už cez minulý víkend. Dodržiavali ľudia opatrenia a na cintoríny nechodili?
Áno, občania toto rozhodnutie akceptovali. Dá sa povedať, že cintoríny boli počas víkendu úplne prázdne.
Už pred lockdownom sa ale ľudia stretávali čoraz menej a zrejme sa menej zapĺňali aj cintoríny. Nepokúšajú sa situáciu s prázdnymi cintorínmi využívať zlodeji?
Všetky cintoríny, ktoré majú počas otváracích hodín dohľad správcu cintorína, sú správcami kontrolované. Čo sa týka ostatných cintorínov, nemáme zatiaľ hlásené žiadne takéto prípady.
A vandalizmus či iné ničenie priestorov na cintoríne?
Cez víkend sme mali jeden prípad vo Vrakuni, ktorý sme museli riešiť operatívne. Návštevníci dali zapálené sviečky do blízkosti tuje, ktorá začala horieť. Naši zamestnanci však oheň ešte pred príchodom hasičov zahasili a piliari tuju následne odstránili, takže sa nič vážne neudialo. Možno drobné zadymenie nejakého pomníka, ale zvládli sme to tak, aby sa oheň nerozšíril ďalej.
Sú pre tieto a iné prípady cintoríny kontrolované kamerami?
Nie. Cintoríny sú mimoriadne rozľahlé, členité a veľmi zarastené zeleňou. Rozmiestnenie kamier na týchto miestach by bolo asi veľmi drahé a kontrola by bola náročná. Naše cintoríny majú navyše veľa stromov, takže by nebolo možné kamery ani využiť.
Čo môžete spraviť, ak niekto zneuctieva cintorín?
Pokiaľ sa takéto niečo udeje na cintoríne s naším správcom, zamestnanci sú poučení, ako majú postopovať. Je potrebné, aby takúto udalosť zdokumentovali a zavolali mestskú políciu. V prípade vandalizmu zavolajú štátnu políciu.
A pokiaľ cintorín nekontroluje správca?
Ak ide o menšie cintoríny bez kontroly správcu, ktoré sa len otvárajú a zatvárajú, a funguje na nich iba drobná údržba, sú v podstate pod dohľadom verejnosti. Čiže keď ľudia zbadajú neprístojné správanie, je potrebné, aby v prípade drobného porušovania volali mestskú políciu, a v prípade vandalizmu či vážnejších prípadov štátnu políciu.
Vaši zamestnanci sa pravidelne dostávajú do styku so zosnulými. Je to pre nich psychicky vyťažujúce, alebo si časom dokážu na prácu zvyknúť?
Je to veľmi individuálne, ale samozrejme, táto práca je naozaj mimoriadne psychicky náročná. V rámci našej organizácie sa do styku s pozostalými a zosnulými dostáva 70 ľudí, ktorí pracujú na rôznych pozíciách.
Ide napríklad o vybavovateľov obradov, obradníkov, nosičov, či osádky pohrebných vozidiel, ktorí vyzdvihujú zosnulých z nemocníc alebo bytov, pripravujú ich a obliekajú. Nedávno sme zaviedli tiež službu úpravy tváre zosnulého profesionálnym maskérom, na čo máme aj veľmi pozitívny ohlas. Všetci menovaní zažívajú pri svojej práci veľkú psychickú záťaž.
Stáva sa, že to zamestnanci po určitej dobre prestanú zvládať a radšej zmenia zamestnanie?Samozrejme, sú aj ľudia, ktorí dokonca už po krátkom čase zistia, že takúto veľkú psychickú záťaž nevedia zvládnuť, a tak z tejto pozície odídu. Mali sme aj také prípady. Avšak tí, ktorí sa na takéto pozície hlásia, si zväčša uvedomujú, do čoho idú. Musia vedieť odhadnúť samých seba. Napriek tomu sa nám ale stáva, že po čase odídu, alebo v rámci pohrebníctva prejdú na inú pozíciu, ktorá im viac sedí.
Vediete so zamestnancami rozhovory o tom, ako práca vplýva na ich duševné zdravie?
O týchto témach s nimi pravidelne komunikujeme. Zároveň máme nastavený režim, pri ktorom môžu v prípade potreby využiť pomoc psychológa.
Ktoré pozície v pohrebníctve sú psychicky najnáročnejšie?
Najzaťaženejšie pozície sú vybavovateľky/vybavovatelia a obradníci/obradníčky. Vezmime si napríklad vybavovateľku pohrebov, ktorá sa hodinu po hodine stretáva s pozostalými, ktorí len včera či dnes stratou blízkej osoby utrpeli ťažkú psychickú ujmu. Je obdivuhodné, že niečo také dokážu. Obradníci už potom riešia samotný obrad priamo na mieste.
Daným pozíciám ideme od tohto roku nastaviť takzvaný systém psychickej očisty. Okrem toho, že títo zamestnanci majú štandardne o týždeň dlhšiu dovolenku, dostanú od zamestnávateľa sociálny bonus v podobe víkendového wellness pobytu ako príspevok pre udržanie psychickej rovnováhy.
Ľuďom ponúkate služby, ako prevoz a úprava zosnulého, vybavenie pohrebu a podobne. S čím netradičným či priam bizarným vás však oslovujú?
S bizarnými žiadosťami sa, pravdupovediac, nejak nestretávame. V tomto smere sme asi taká konzervatívnejšia krajina. Žiadne mimoriadne či neprístojné požiadavky nemáme zaznamenané.
Ale mali sme určité špeciálne požiadavky typu prípravy obradnej miestnosti špecifickou výzdobou, alebo audio a video technikou. A keď máme nejaký mimoriadny pohrebný obrad, v rámci dňa ho umiestňujeme na záver, aby sme mohli požiadavkám pozostalých vyjsť v maximálnej možnej miere v ústrety.
Spomeniete si na pohreb, ktorý považujete za výnimočne náročný?Pri nástupe do svojej funkcie som povedal zamestnancom – snažte sa vykonávať pohrebné obrady tak, ako keby ste vždy pochovávali prezidenta. Pretože keď sme pochovávali prvého prezidenta Slovenskej republiky pána Michala Kováča, tak tých požiadaviek bolo enormné množstvo. Napríklad sme v priebehu pár dní museli vyrobiť štyri katafalky (poznámka – podstavec na rakvu) obšité modrým zamatom.
S pánom prezidentom sa totiž rozlúčka konala na štyroch rozličných miestach a katafalk bolo nutné umiestniť na každom jednom z nich. Museli sme tiež s požiadavkami na prevoz a manipuláciu s truhlou pána prezidenta zosúladiť našich zamestnancov, čestnú stráž a čestnú hudbu. Pohreb prezidenta Michala Kováča bol teda určite jedným z najnáročnejších obradov.
Preto som našim zamestnancom povedal, že tak, ako vyzeral tento obrad, by mal vyzerať obrad každého zosnulého. A to z dôvodu, že asi pre každého je najbližšia osoba svojim spôsobom prezidentom – a teda tým najdôležitejším človekom. Či už ide o rodičov, starých rodičov, súrodencov, a žiaľ, v niektorých prípadoch aj o deti.
Bývajú pozostalí po známych osobnostiach s požiadavkami o niečo náročnejší, než radoví občania?
Možno je tam akási vyššia náročnosť, ale nejak ju nehodnotíme. Každú požiadavku klienta sa snažíme stopercentne splniť.
Nakoľko je problematické vybaviť obrad zosnulého, ktorý zomrel v zahraničí?Takýchto prípadov je veľmi veľa. Naši ľudia sú vyškolení na to, aby prevzali zosnulého kdekoľvek v Európe tak, aby bol dôstojne prevezený. Samozrejme, s potrebnými dokladmi pri prevoze zosnulého zo zahraničia. Vieme, ako to robiť, a s touto formou služby nemáme absolútne žiaden problém.
Môžu pozostalí pre zosnulého na obrad poskytnúť akékoľvek jeho obľúbené oblečenie, aj keby malo pôsobiť poburujúco, alebo musí ísť o vhodné oblečenie typu oblek/šaty?
Toto nechávame na objednávateľovi pohrebu. Oblečenie, ktoré si zvolí objednávateľ, naši zamestnanci bez výhrad oblečú zosnulému. V tejto žiadosti sa riadime výhradne klientom.
Je tiež v poriadku, ak pozostalí žiadajú ako sprievodnú hudbu veselé piesne, ktoré sa k poslednej rozlúčke príliš nehodia?
Aj v tomto prípade sme úplne ústretoví. Hudba, ktorú si klient vyberie, na pohrebnom obrade, samozrejme, zaznie. Dokonca presne v poradí a momentoch, ktoré si klient vyberie. Žiadateľ si môže doniesť nielen hudbu, ale tiež video.
Je možné na Slovensku požadovať iný spôsob pochovania ako klasický pohreb alebo kremáciu?
Áno, máme napríklad aj požiadavky od objednávateľov moslimského vierovyznania. Zosnulí moslimského vierovyznania nie sú ukladaní do zeme v truhle, ale v ich špeciálnom textilnom zabalení zosnulého. V tomto prípade je aj špeciálna požiadavka, a to tá, že zosnulého vkladajú do jamy jeho blízki príbuzní.
Je bežné, že pozostalí dávajú zosnulým do hrobu nejaké predmety, ktoré sa spájajú s ich životom?
Áno, v našich podmienkach a našej kultúre je to veľmi zaužívaný zvyk.
Aké predmety vkladajú najčastejšie?
Zväčša zosnulým dávajú do ruky ružence. Hlavne teda tým, ktorí sa často modlievali. Zvyknú sa tiež dávať modlitebné knihy či obrázky svätých. Samozrejme to bývajú aj rôzne obľúbené predmety pozostalého. Pri pohreboch detí to zvykne bývať hračka.
Ako zvládajú vaši pracovníci pohreby malých detí?
Sú to asi najťažšie pohrebné obrady. A to ako pre pozostalých, tak aj pre našich „ostrieľaných harcovníkov“. Špecificky náročné na psychiku sú tiež aj úpravy zosnulých detí.
Môžu pozostalí k zosnulému pridať akýkoľvek predmet, alebo existujú určité pravidlá?
Záleží to úplne na pozostalých. Nikoho neobmedzujeme. Objektívne ale musím povedať, že sa vôbec nestretávame so žiadnou bizarnosťou či nevhodnosťou. Myslím, že v tomto ohľade sme veľmi kultúrny národ.
Určite vám čas od času chodia aj reklamácie. Čo pozostalým najčastejšie na vašich službách prekáža?
Nie je možné, aby pri 20 až 30 pohrebných obradoch za deň neprišlo k reklamáciám. Najčastejšími reklamáciami v minulosti bývali úpravy zosnulého v truhle. A práve preto sme pristúpili k tomu, aby túto úpravu robili profesionáli. Kedysi to bolo na zamestnancoch, ktorí k tomu nemali také vysoké profesionálne školenie.
Odkedy sme ale prešli na danú službu, okrem vysoko pozitívnych hodnotení sme sa so žiadnym negatívom nestretli. To samo o sebe hovorí o veľkej profesionalite ľudí, ktorí to vykonávajú. Pozitívne ohlasy máme aj na oblečenie a úpravu tela zosnulého v truhle. Naši ľudia vedia s telom zosnulého narábať tak, aby bolo vo veľmi úctivej polohe pripravené na poslednú rozlúčku. Výnimočné však dostávame reklamácie napríklad kvôli zámene druhu kvetinovej výzdoby.
Ako tieto reklamácie vyhodnocujete?
Všetky prípady sú posudzované individuálne a vo väčšine prípadov je výzdoba plne finančne kompenzovaná žiadateľovi, pretože nedostal to, čo požadoval. Nie je to však veľmi časté, stane sa to možno dvakrát až trikrát za celý rok. I keď na to dávajú zamestnanci obrovský pozor, stále sme len ľudia, robíme chyby. Keď však takáto situácia nastane, ospravedlníme sa a hľadáme riešenia, aby sme klienta vykompenzovali.
Stretávate sa naopak aj s pozitívnou odozvou?
Pozitívna odozva je určite najčastejšou. Ľudia oceňujú najmä profesionalitu našich zamestnancov, ktorú sme posunuli na veľmi vysokú úroveň. Kedysi sme mali viac-menej zaužívané, že kto sa prihlási, toho berieme. Teraz sú to však ľudia, ktorí majú veľmi blízky vzťah k tomu, aby dobre vystupovali pred verejnosťou, a aby ich vonkajší výzor odpovedal tomu, že idú sprevádzať ľudí pri rozlúčke s blízkymi.
