Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Martina Valachová napísala knihu o tom, ako si lepšie spravovať peniaze. Prvotným motívom bola nepripravenosť Slovákov na koronakrízu – vďaka jej radám by sa ti už nemalo stať, že nebudeš mať železnú rezervu.
Martina Valachová sa na začiatku svojej kariéry venovala financiám, dnes podniká v oblasti marketingu a so svojím tímom koučov a poradcov sa venuje kariérnemu poradenstvu pre „ľudí v najlepších rokoch“, teda starších ako 40 rokov. K tej poslednej aktivite sa dostala po tom, čo sa ako takmer 50-ročná na pohovore dozvedela, že je vraj stará. Teraz pomáha takým ľuďom nájsť si prácu alebo začať podnikať.
Počas pandémie vydala knihu Kam miznú vaše peniaze, kde sa delí o finančné rady, ktoré sme akosi prestali počúvať. Hovorí, že ak netušíš, koľko máš peňazí na účte týždeň pred výplatou, tak ich máš zrejme dostatok, pretože o nich nemusíš premýšľať. Rozprávali sme sa s ňou o vzniku knihy, ale aj o praktických radách do života, aby sa už nikdy nemuselo zopakovať, že ťa nejaký koronavírus (či nebodaj iný vírus) zaskočí nepripraveného.
Zdroj: Gabriela Teplická
Pre koho je vaša kniha predovšetkým určená?
Knihu som pôvodne písala najmä pre rodiny, čiže ľudí vo veku zhruba 35 – 40 rokov, ktorí už majú vytvorené svoje rutiny. Majú už aj svoje „istoty“, teda hypotéku, lízing, deti, ktoré chodia na krúžky, a dostali sa do nejakého bludného kruhu.
Čo som však vôbec nečakala, je, že sa mi budú ozývať mladí ľudia vo veku 25 – 30 rokov, že si moju knihu kúpili. Píšu mi dievčatá na Instagrame, ktoré po knihe siahli. Dokonca sa mi ozvala mamička, ktorá sa o mojej knihe dozvedela od svojej dcéry a kúpila si ju tiež.
Zbohatne človek po jej prečítaní?
Nie. (smiech) Kníh o tom, ako byť bohatý, bolo napísaných niekoľko desiatok, ak nie až stoviek. V každej rodine, kde som bola, som nejakú knihu o tom, ako byť bohatý, našla. Napriek tomu väčšina ľudí na svete bohatá nie je. Tak asi sa niekde stala chyba.
No kniha ľuďom pomôže uvidieť možnosti, ktoré s tými peniazmi prichádzajú, a ak sú rozumní, začnú platiť najskôr sebe.
Koľko by sme si takto podľa vás mali platiť?
Najlepšie bude, keď si z každého príjmu, ktorý vám príde – a je jedno, či to je výplata, alebo zaplatená faktúra pre živnostníkov –, odložíte aspoň desať percent. Keď si vybudujete tento návyk, budete si môcť vytvoriť rezervu.
Akú veľkú rezervu odporúčate ľuďom mať?
Minimálne na šesť mesiacov života, pre živnostníkov na 9 až 12 mesiacov na pokrytie všetkých základných potrieb. Im sa môže veľmi ľahko stať, že im niekto nezaplatí, byť na voľnej nohe je riskantnejšie.
Len prechodom k inému operátorovi som ušetrila 600 eur ročne za tri paušály v rodine.
Takže budem sa mať lepšie, keď si najskôr vytvorím rezervu na pol roka až na rok. A čo potom?
Cieľom života nie je budovať nekonečnú rezervu. Ale keď si ju vybudujete a pokračujete v šetrení ďalej, z ďalšej rezervy už môžete priebežne aj míňať a v malých krokoch investovať alebo vkladať financie do tretieho piliera, aby pre vás peniaze pracovali. Každý to môže urobiť podľa seba a ideálne so svojím finančným poradcom. Kniha vás len naučí zastabilizovať sa.
Nechcem mudrovať a nikoho poučovať, nechcem ani, aby ľudia začali nemiestne šetriť. Je to skôr o tom, že sa nám často stáva, že si myslíme, čo všetko ešte v živote „potrebujeme“. Ale my si zamieňame to, čo potrebujeme, s tým, čo chceme. Potom si zháňame druhú aj tretiu prácu, aby sme to všetko dokázali zaplatiť. Výsledkom je, že ľudia vyhárajú už okolo tridsaťpäťky, lebo to nedávajú.
Zdroj: archív MV
Dobre, predstavme si, že sme teraz nakopli našich čitateľov. Chytili do ruky mobil, otvorili kalkulačku a vypočítali si, ako by mala ich životná rezerva vyzerať. Nemajú ju. Kde majú začať? Predsa len sa mnohí pozerajú na tisíce a tisíce eur, tá suma môže ľudí aj desiť.
Keď hovoríme o bežnej rodine s príjmom dohromady 2 400 eur, a nie sú to živnostníci, mesačne by si mali odkladať aspoň 240 eur. To je tých 10 %, ktoré by mali najprv zaplatiť sebe. Keď to budú robiť rok, „zarobia“ si približne na mesiac svojich výdavkov. Preto je dobré pozrieť sa na to, kde im tie peniaze odchádzajú, aby si vedeli odložiť viac ako 10 %.
Ak však nehovoríme o rodine, ale o mladších slobodných ľuďoch, možno si naozaj horko-ťažko dovolia tých desať percent.
Dôležité je začať a nepozerať sa na to tak, že „preboha, to mi bude trvať až šesť rokov?“. Ak nezačnem, nebudem tam nikdy. Najmä mladí ľudia však majú predstavu, že potrebujú všetky novinky a hneď. Veci robia často naopak, najprv si kúpia to, čo chcú, a potom sa chytajú za hlavu, ako zaplatiť to, čo potrebujú.
Môže sa stať, že v práci dostanú blbého šéfa a nebudú môcť dať výpoveď, pretože nemajú rezervu. Zdravé hospodárenie závisí od možností každého jedného človeka, no treba si zrekapitulovať svoje peniaze, aby sme zistili, kam nám utekajú.
Knihu ste neplánovane vydali uprostred pandémie. Tá okrem iného odhalila, že množstvo ľudí – podľa NBS až 80 % Slovákov – nemalo vytvorenú rezervu ani len na tri mesiace. Ako ste na tom boli vy? Mali ste dosť peňazí?
Přidej se do klubu Refresher+ již od 25 Kč
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako zvládla z finančnej stránky pandémiu
Čo robiť, ak si si minul železnú rezervu počas koronakrízy
Ako ti môžu pomôcť odborníci ušetriť ešte viac peňazí
Kam všade je možné, že ti utekajú stovky eur celkom zbytočne
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
V živote by som nebola napísala túto knihu, nebyť presne tohto odhalenia. Hoci som pracovala vo financiách a mám s tým skúsenosti, čiže nehovorím bez základov v tejto oblasti, nikdy by mi nenapadlo, že tieto moje primitívne návody, za ktoré sa mi celý život priatelia a známi smiali, raz publikujem.
Čo to znamená? Že ste vždy šetrili?
Mne napríklad nerobilo problém ísť na veľkú spoločenskú akciu v sukni zo sekáča a neprekážalo mi ani priznať to. Podľa mňa nie je zaujímavé kúpiť si niečo za veľa peňazí. Zaujímavejšie je nakombinovať si to tak, aby vás ľudia chválili, a vy ste pritom minuli len sedem eur na sukňu. Budete sa cítiť dobre a zároveň váš outfit môže vyzerať drahšie, než koľko v skutočnosti stál.
Celá tá kniha teda vznikla z mojich skúseností.
Ľuďom by som radila urobiť si kompletnú revíziu zmlúv, ktoré doma majú, vrátane poistiek.
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí aj mali rezervu, ale tú teraz počas pandémie minuli? Mali by si utiahnuť opasky a čo najrýchlejšie ju znovu vytvoriť, alebo radšej striedmo a postupne?
Treba sa na to pozrieť pragmaticky. Utiahnuť opasok sa dá vždy, ale to nie je úplne cieľ. Skúsme porozmýšľať, či si napríklad naozaj potrebujeme kúpiť nové auto. Niektorí ľudia totiž majú návyk, že každých povedzme päť rokov kupujú auto. Prešlo päť rokov, a majú nutkanie znova ho kúpiť. To isté s mobilom. Ak funguje dobre, nemusím si predsa kupovať nový.
Treba si celkovo urobiť rekapituláciu a rozdeliť to na dve kôpky: chcem a potrebujem.
Zdroj: Gabriela Teplická
Aké otázky sa máme pri tej rekapitulácii pýtať?
Pozrite sa napríklad na paušál. Koľko platím? Potrebujem taký program? Viem mať lepšie podmienky? Len prechodom k inému operátorovi som ušetrila 600 eur ročne za tri paušály v rodine.
Aké ďalšie otázky si má človek položiť, ak chce ušetriť?
Naozaj potrebujem Netflix, alebo by sa mi zišlo vzdelávanie a postačia mi napríklad online kurzy zadarmo? Viem si preniesť hypotéku inam a získať lepšie podmienky? Ľuďom by som radila urobiť si kompletnú revíziu zmlúv, ktoré doma majú, vrátane poistiek. Ja sa s poisťovňami pravidelne hrám takú „hru“ a oznámim im, že odchádzam. Vždy majú potom pre mňa nejakú ponuku, a ak je výhodnejšia, tak ostanem. Je to len otázka jedného e-mailu.
Pri ženách uvediem jednoduchý príklad. Niekedy mám pocit, že si zabudli lakovať nechty. Idú k nechtovej dizajnérke, lebo predsa všetky ich kolegyne chodia. Vždy som sa na tom smiala, ja napríklad na toto nevyhadzujem peniaze.
Rovnako ak človek používa kvalitnú kozmetiku, nemusí ísť tak často ku kozmetičke – na druhej strane, ak je to pre niekoho relax, že sa oňho raz za mesiac postarajú, je to v poriadku. V tom prípade sa rozhodnem, že nechty si budem robiť sama, ale ku kozmetičke pôjdem. Len na nechtoch predsa viete ušetriť 600 eur ročne. Za to môžete pomaly ísť na ďalšiu dovolenku.
Vždy teda hodnotím, či ide o rozmarné výdavky, alebo viem hospodáriť aj rozumnejšie. Nemusím hneď predávať byt.
V knihe často spomínate, že ľudia by si mali dať poradiť od odborníkov, napríklad v prípade šatníka. Ako to pomôže so šetrením?
Odborníci vám vedia ušetriť veľa peňazí. Stylistka vám poradí, aké strihy vám pasujú a ako kombinovať to, čo už doma máte. Povie vám aj to, čo si najbližšie pri nákupoch kúpiť, aby ste svoj šatník rozumne rozšírili. Už nebudete kupovať farby, ktoré vám nepristanú.
Ďalšia vec je, že sa treba naučiť variť doma. Slováci sa nestravujú veľmi zdravo, myslím, že majú plné bruchá, ale ich strava je často nekvalitná. Naplánovaný jedálniček vám ušetrí aj stovky eur, len sa musíte zamyslieť, kde nakúpite potraviny. Pre Slováka je dôležitý status, napríklad odfotiť sa v sobotu v určitých potravinách, len aby dal ľuďom najavo, že tam nakupuje tiež.
Vráťme sa k tomu popudu spísať rady, ktorými sa celý život riadite. Odštartovala ho priamo koronakríza?
Koncom marca 2020 mi zavolala kamarátka a opýtala sa ma, či sme v poriadku z finančnej stránky. Vraj by mi pomohli, keby bolo treba. Ja som jej povedala, že netreba, lebo mám rezervy. Nechcem hovoriť o výške, no určite by nám stačili na rok. Keď som jej to vysvetľovala, najprv mi navrhla, nech o tom napíšem článok, po troch minútach povedala, že to je na knihu. Takže vzniklo to z otázky, či máme z čoho žiť.
Nie som teda človek, ktorý vodu káže a víno pije. Kniha uvádza malé kroky, ktoré si vie zaviesť do života každý. Každý, samozrejme, žije v inej realite, a podľa toho by si človek mal roztriediť, kam jeho peniaze miznú.
Nehovorím, že treba prestať žiť alebo chodiť do reštaurácií. Ja rada pôjdem na kávičku s kamarátkami, veď som normálna. Len treba premýšľať nad tým, ako narábam s peniazmi.
A ako to bolo počas koronakrízy? Nedávali si ľudia väčší pozor? Veď zrazu sme nemali kam ísť, všetko na jar zatvorili.
Slováci v prvej vlne míňali neskutočné peniaze v e-shopoch. Veď to je podľa mňa trápne. Neviem, čo bude zajtra, ale kúpim si, ja neviem, ponožky za desať eur? Ide o priority. Ľudia sedia doma a nudia sa, tak nakupujú oblečenie. Viem to aj od svojej klientky, ktorá robí účtovníctvo niektorým e-shopom. Tržby im vzrástli niekoľkonásobne.
Predpokladám však, že sa vám ozvalo veľa ľudí, ktorí nemali úspory a koronakríza ich tvrdo zasiahla. Čo radíte človeku, ktorý nemá úspory a uvedomuje si, že môže prísť aj o prácu, a nevie, ako dlho kríza potrvá?
Nech predá všetko, čo sa dá. Často sa stane, že ľudia si v priebehu života zadovážia drahé veci. Nedávno som sa rozprávala s jedným mladým mužom, ktorý predával hodinky za 29-tisíc. Bola som prekvapená: také existujú? (smiech)
Každý si musí podľa seba pozrieť, čo má. Ak som v situácii, že nemám z čoho existovať, mám hypotéku a tak ďalej, mám účty, ktoré musím pravidelne platiť, a môj dom má 150 štvorcových metrov… tak asi pôjdem bývať do bytu. Ten rozdiel mi pokryje náročné obdobie. Ale každý má inú situáciu. Sú takí, ktorí žijú v prenájme, ale majú hodinky za 29-tisíc. Tak radšej predám hodinky, aj keď pod cenu, a môžem niekoľko mesiacov prežiť. Netreba sa upínať na rôzne výdobytky, na ktoré sme zarábali preto, lebo sme ich chceli, keď sme v situácii, že zrazu niečo nemôžeme.
Zdroj: Anton Zorad
Vo svojej knihe nehovoríte len o tom, ako riešiť vzniknutú krízu, ale aj o tom, že úsporami jej vieme predchádzať. Nie je teraz trochu zvláštne hovoriť ľuďom, aby začali šetriť?
Táto doba je práveže veľmi dobrá na to, aby si ľudia začali pestovať návyky. Teraz vylúčme kategóriu ľudí, ktorí prichádzajú o celoživotné podnikanie. Nechcem byť tá múdra, ktorá im radí, viem, že ľuďom sa teraz dejú hrozné veci. Ale ak žili rozšafne, teraz si môžu začať trénovať správne návyky.
Aké návyky môžeme začať pestovať, aby sme mali viac peňazí?
Väčšina teraz varí doma. Pred nákupom je dobré spísať si jedálniček a zostaviť podľa neho nákupný zoznam. Netreba halabala hádzať do košíka všetko. Potom prídem domov, zistím, že mám základ na sedem jedál, no ani jedno z nich neviem uvariť. (smiech)
Sme v takom dobrom štartovacom bode, aj pre ľudí, ktorí doteraz takto nerozmýšľali.
Čo je najhorším zvykom Slovákov, pokiaľ ide o peniaze?
Ekonomika všedného dňa berie ľuďom najviac peňazí. To sú neplánovane minuté peniaze: napríklad na vodu na benzínke, prípadne aj na bagetu, lebo ste nerátali so zápchou a už ste hladní. To je niečo, čo ste si doma mohli pripraviť v súhrnnej hodnote jedno euro, ale na benzínke zaplatíte aj štyri eurá. A to ste ešte len vstali a išli z domu do práce.
To isté silní kávičkári. Ja keby som bola silná kávičkárka, tak si beriem kávu z domu, lebo ju viem pripraviť doma kvalitnú a mať na ňu dobrý stroj. Nedám dve eurá na pumpe za žbrndu, ktorá mi ani nechutí. Ale nehovorím, že všetko si máme nosiť z domu a cestovať rovno s hrncami. (smiech)
Slováci majú tú zlú vlastnosť, že sa potrebujú ukázať. Keď niečo chcú, tak idú a hneď kupujú. Potom majú špajzy plné všelijakých kuchynských robotov, ktoré použili len raz. Mne sa to zdá smiešne.
V knihe hovoríte aj o spôsobe, ako ušetriť až do dvetisíc eur ročne bez toho, aby sa ľudia nejako obmedzovali. Toto sú tie príklady, ktorými sa to dá? Že si nekúpim vodu cestou do práce?
Štvorčlenná domácnosť, ktorá si kúpi len vodu každý jeden deň – bez bagety, bez žuvačky či nejakej sladkosti pre deti –, pritiahnem to za vlasy, ročne príde o 850 eur z rozpočtu. Slováci majú návyk nechávať peniaze takto na pumpách, pri preprave do práce.
Ani pri rôznych menučkách na obed sa to nevypláca. Ja doma varím odjakživa a veľa, v pondelok sme si s manželom vždy do práce zobrali svoj obed. Inak nám jedlo ostalo doma stáť a vyhodili sme ho. Už len za jeden-dva obedy týždenne, ktoré si dvaja donesú do práce z domu, vie rodina ušetriť 400 – 600 eur ročne. Nehovorím, že treba prestať žiť alebo chodiť do reštaurácií. Ja rada pôjdem na kávičku s kamarátkami, veď som normálna. (smiech) Len treba premýšľať nad tým, ako narábam s peniazmi.
Takže teoreticky máme dosť peňazí na každoročné dovolenky pri mori, len o tom nevieme?
Presne toto píšem aj v knihe, keď ide o príklad s vodou z pumpy. Hovorím, že ľudia si takto „prepijú“ týždeň v Chorvátsku. Ja tam chodím pravidelne a darí sa mi aj s rodinou stráviť pohodlne týždeň na pláži za 850 eur.
Zdroj: archív MV
Okrem takýchto rozutekaných peňazí, kde ešte Slováci podľa vás robia chybu?
Slováci majú tú zlú vlastnosť, že sa potrebujú ukázať. Keď niečo chcú, tak idú a hneď kupujú. Potom majú špajzy plné všelijakých kuchynských robotov, ktoré použili len raz. Mne sa to zdá smiešne.
Alebo autá. Ja mám teraz prechodné auto, chrobáka, a keď niekam prídem, ľudia sa usmievajú. Ale mne je to auto sympatické, jazdí veľmi dobre, žerie len 5 l nafty, stálo ma 2 500 eur. Toľko niektorí zaplatia ako štvrťročnú splátku na lízing na auto, ktoré v tomto období ani nemajú kam šoférovať, lebo trčia doma.
Vo dvojici ide všetko ľahšie. Variť pre jedného je oveľa ťažšie ako variť pre dvoch alebo rozrastajúcu sa rodinu. Spoločné kasy dnes nie sú veľmi moderné, no majú svoje opodstatnenie. Ženy na Slovensku sa často starajú o nákupy v potravinách. Keď nakúpite potraviny za 600 eur, zjete ich a potom sa na to rýchlo zabudne. Na druhej strane, chlap nakupuje „hardvér“, napríklad televízor. Ten v tom byte stojí. Potom keď sa pohádajú a rozchádzajú, tak chlap si vezme televízor, lebo „ten som kupoval ja“, a ide preč.
Odporúčam ľuďom, ktorí spolu žijú, mať spoločnú rodinnú kasu a rozhodovať sa o veciach spoločne. Je to oveľa lepšie aj pre samotný vzťah, keď vieme, že sme na všetko dvaja.
Ľudia to však zrejme vnímajú ako svoju výplatu, svoje peniaze, preto nechcú niekoho iného vpustiť do ich spravovania.
Áno, ale potom majú spoločné deti. Kvôli peniazom je veľmi veľa rozchodov a rozvodov. Ľudia o tom nekomunikujú a potom to dopadne zle. Ale ja nie som nejaký mentor, aby som ľuďom radila. Len si z vlastných skúseností myslím, že je to dobré. Môžu napríklad dávať časť peňazí do spoločnej kasy a zvyšok si nechať. To bude to „moje“ a z toho si kúpim, čo chcem.
V knihe hovoríte aj o tom, že ľudia zabudli využívať silu komunity. Ako mi moji susedia alebo kolegovia môžu pomôcť ušetriť?
Napríklad vám môže susedka postrážiť psa počas dovolenky, tak ako sa to stalo mne. V psom hoteli, kde sme ho pravidelne nechávali, už odo mňa chceli privysokú cenu – asi 100-150 € –, a keď suseda začula moje sťažovanie, ponúkla mi pomoc. Mne to roky nenapadlo, nechcela som ju otravovať. Presne toto myslenie máme v sebe zakorenené.
Pomôcť takisto môže, ak jeden dochádza do Bratislavy autom a ďalší autobusom. Môžete sa dohodnúť a podeliť si náklady na cestu autom. Rôzne odšťavovače a mixéry, ktoré použijeme len raz a potom nám doma stoja, si môžeme navzájom požičiavať. Nemusíte si ísť hneď kupovať odšťavovač, keď vás pochytil nápad na diétu.
V knihe veľa hovorím aj o medzigeneračnej pomoci. Dôchodkyňa z vášho vchodu by možno vaše dieťa vyzdvihla zo školy, dohliadla naň, kým prídete domov, a ešte by mu zrejme urobila aj palacinky. Za lacno, možno aj zadarmo. Namiesto toho si platíte nejakú paniu, ktorá to urobí. Tieto princípy sme úplne prestali používať, buď nám ani nenapadnú, alebo je nám to nepríjemné.
