Krvavé Šenky sa považujú za jedno z najdesivejších miest Slovenska. Zisťovali sme, či sú strašidelné príbehy naozaj pravdivé

Doporučeno

Mladíci zavraždili člověka, aby zkusili, jaký je to pocit poslat někoho na onen svět. O měsíc později zmizel jejich kamarád 1. března 2021 v 9:34

S malou dušičkou a poslednou nádejou sa rozhodem, že skúsim vycúvať naspäť na asfaltovú cestu – nič iné mi nezostáva. Po viacerých neúspešných pokusoch sa auto konečne rozhýbe. Zhruba štvrťhodinu sme cúvam do neznáma a modlím sa, aby som opäť neuviazol. Zázrakom sa mi to podarí. „Lukáš je opäť v hre,“ zašomrem si podnos a víťazoslávne sa usmejem.

Aj keď sa vrátim na asfaltku, stále nechytám signál. Nedokážem preto prepnúť navigáciu na inú trasu – cez Lužianky. Vtom mi príde na um myšlienka, či toto všetko nie je akési varovanie pred niečím ešte horším – povestnými Krvavými Šenkmi. Nie som poverčivý, a tak tieto dojmy rýchlo potlačím do úzadia a vydám sa opäť smerom na Nitru. Signál nabehne. Nič mi už v ceste do krvavého cieľa nebráni.

Na zlovestnom mieste

Auto sme zaparkujem v uličke nachádzajúcej sa oproti azda najviac spomínanej budovy z celých Krvavých Šenkov – chátrajúcemu obytnému domu. Chcem si objekty čo najrýchlejšie obehnúť a preskúmať, nakoľko dážď stále neprestáva a už len po vystúpení z auta sa celý trasiem od zimy.

Vietor láme stromy pred ruinou bytovky zo strany na stranu a z budovy sa ozývajú hrozivé zvuky prefukovania. Pripomínajú mi hlboký varovný krik. Musím uznať, pri pohľade, ktorý sa mi naskytol po vystúpení z auta, nebolo vôbec náročné uveriť všetkým hrozivým historkám. Napriek zlému pocitu však idem ďalej.

Keď prechádzam ruinami, nenachádzam žiadne znaky niečoho paranormálneho. Skôr mi bytovka pripadá ako obeť obyčajných chuligánov a vandalov. Ľudia z miesta pobrali, čo sa dalo. Steny sú pomaľované amatérskymi grafitmi a zem zaplnená odpadkami. Miesto pôsobí hrôzostrašným dojmom, no nie z titulu historiek o duchoch, ale ľudskej nedbanlivosti. Môj strach z nadprirodzena sa rýchlo obráti na strach, či sa mi pri silnom vetre budova nezrúti na hlavu.

Po krátkej obchádzke osady sa rozhodnem ísť naspäť do tepla auta. Premočený do poslednej nitky sa vraciam domov s pocitom sklamania. Žiadni duchovia ani prízraky. Napriek tomu nedokážem zaspať. Hlavou mi vŕta len jedno: „Odkiaľ tieto strašidelné historky pochádzajú? Je na nich aspoň štipka pravdy?“

Povery so štipkou pravdy

Dozvedám sa, že odpovedať na moje otázky v súvislosti s históriou tohto miesta bude najlepšie vedieť miestny historik a rodák z Lehoty Daniel Pavel, ktorý stojí za viacerými publikáciami venujúcimi sa práve dejinám tejto obce.

Po ceste za ním sme však ešte stihám osloviť staršiu paniu, ktorá žije v Lehote od narodenia. Keď sa jej spýtam, či verí na historky, ktoré sa tradujú o Krvavých Šenkoch, odpovedá mi, že na nich bude určite niečo pravdy.

„Už veľmi dlho sa o Šenkoch v dedine rozpráva. Ako deti sme sa tam chodili aj hrávať,“ povie mi pani s tým, že jej osobne a ani jej kamarátom sa tam v detstve nič čudné nestalo. „Ak sa tam prelievala krv, tak hrozne dávno. Ale myslím si, že na tých poverách napriek tomu niečo je,“ dodá a ponáhľala sa na autobus.

Príbeh sa začína krčmou

Podľa historického pátrania Daniela Pavela sa obec Lehota spomína v dokumentoch od roku 1437, keď ju mal v správe rod Očkajovcov. V roku 1694 sa na tomto území objavil aj ďalší šľachtický rod Uzovičovcov, ktorý vysúdil celú obec. Keďže si však na majetky nárokovali aj Očkajovci, nakoniec ich medzi oba rody rozdelil viedenský súd v roku 1771. Uzovičovci museli Očkajovcom vrátiť dve tretiny pozemkov a ostala im len jedna, tá, na ktorej území sa dnes nachádzajú Krvavé Šenky.

Práve za ich správy v roku 1772 sa začínajú objavovať prvé zmienky o hostinci, ktorý mal na tomto mieste stáť. „V historických dokladoch bolo toto miesto opísané ako krčma pri Zbežanskej, Ujilackej a Nitrianskej ceste. Čiže stála na mieste, kde sa križovali cesty,“ priblíži mi Pavel, ktorý ma rád pohostil u seba doma, aby mi zodpovedal všetky moje otázky. V roku 1781 bola krčma už uvádzaná ako krčma na Krvavej ceste.

Krvavé Šenky boli kedysi naozaj krvavé

Podľa slov miestneho historika sa krčma nachádzala na ceste medzi Nitrou a Hlohovcom, ktorá bola podľa archívnych materiálov pomenovaná ako Krvavá cesta už od 16. storočia.

„Tento názov súvisel s príchodom Tatarov, ktorí v 13. storočí pustošili Hlohovec. Keď prechádzali touto trasou, vyplienili všetko, na čo narazili. Všetky osadlosti vyzabíjali,“ objasní mi Pavel s domnienkou, že tento fakt môže zohrávať rolu aj v súčasnom názve.

Pavel je totiž názoru, že hoci mohol hostinec spočiatku slúžiť len ako krčma, spolu s neskorším nástupom odlesňovania k nej bola postupne pribudovaná aj hájovňa, kde boli ubytovaní jej zamestnanci. V historických dokumentoch sa krčma spomína ako zájazdový hostinec, ktorý mal slúžiť furmanom prechádzajúcim po tejto trase na posilnenie aj na prespanie.

„Keď ich už postihla tmavá noc, nemohli pokračovať v ceste, keďže v tej dobe nebolo žiadne osvetlenie terénu.“

Doporučeno

Night Stalker vraždil spící muže a znásilňoval jejich ženy. Na stehno stařenky nakreslil rtěnkou pentagram 27. ledna 2021 v 14:30

Skutočné vraždy

Z histórie vieme, že v tejto dobe, počas 17. a 18. storočia, sa na Slovensku rozmohlo zbojníctvo. Bolo preto bežné, že ľudia, ktorí museli chodiť po takýchto trasách, mali strach z toho, či ich niekto neprepadne. V historických materiáloch sa spomína, že aj táto krčma sa postupne stala miestom viacerých krvavých bitiek a vrážd, čo prechádzalo postupne do strašidelných legiend.

 V písomných prameňoch, keďže už aj v tej dobe fungovali súdy, sa podľa slov Pavela oficiálne spomína len jedna vražda z decembra roku 1798.

„Išlo o vraždu furmana, ktorý touto cestou prechádzal. Bol nezvestný jedenásť dní, až nakoniec našli jeho mŕtve telo hodené v studni, na pozemku krčmy,“ priblíži Pavel s tým, že sa spomína viacero vrážd, ale podložená materiálmi je len táto jedna.

Historik na základe faktov odmieta legendy o pravidelnom vraždení na tomto mieste a pripomína, že podobné udalosti sa nediali len na území Krvavých Šenkov, ale celého dnešného Slovenska.

„Pravdepodobne nešlo o pravidelnú vražednú rutinu na tomto mieste. Informácie sa ľuďom rozniesli aj vtedy, a keby to bolo bývalo tak, ako to opisujú legendy, cez tento úsek by nikto neprechádzal. Každý by sa mu vyhýbal.“

Nedávna história

Neskôr sa už tento pozemok neoznačoval len ako krčma, ale ako Huszár Major. Toto pomenovanie mu zostalo až do roku 1920. V roku 1939 ho mapy opisujú ako dvor Husár. Napriek oficiálnemu názvu však domáci stále nazývali toto územie Krvavými Šenkmi.

„Osobne si pamätám, že ako malý, keď som chodil do školy a mal som nejakých spolužiakov, ktorí dochádzali z Husára do školy, nikdy sme to nevolali tak, ale Krvavé Šenky. Ľudia si to sami takto pomenovali podľa toho, čo sa zachovalo a tradovalo,“ zaspomína si Pavel.

V nedávnej histórii boli na tomto mieste poľnohospodárske budovy a družstvá, kde žili desiatky ľudí. Tí, ktorí na družstvách pracovali, v Krvavých Šenkoch aj bývali. Za socializmu tu boli štátne družstevné podniky, v rámci ktorých pre ľudí postavili aj spomínanú bytovku.

Keď však v roku 1989 padol komunistický režim, družstvo padlo tiež, ľudia postupne usadlosť opustili a presťahovali sa do okolitých a osídlenejších miest a obcí. Dnes budovy chátrajú a v Krvavých Šenkoch žije len jedna rodina, ktorá odkúpila pozemok od štátu a venuje sa poľnohospodárstvu na vlastnú päsť.

Hľadači duchov

Voči duchárskym príbehom v Krvavých Šenkoch je skeptický aj súčasný starosta obce Lehota Radoslav Kriváček. Počas video hovoru mi prezradí, že do tejto časti obce chodí pomerne často a doposiaľ sa nestretol so žiadnou anomáliou ani s ničím, čo by potvrdilo niektorú zo známych historiek. Prizná však, že pravidelne, približne päťkrát za rok, sa mu ozývajú všelijakí hľadači duchov, ktorí chcú viesť na tomto mieste vyšetrovanie paranormálnych javov.

Potvrdí mi, že na danom území aktuálne žije len jedna rodina. „Areál v Krvavých Šenkoch, alebo teda katastrálne územie tejto obce je rozdelené na tri časti: prvá časť je táto rodina, ktorá tam má v podstate rodinný dom. Druhú časť tvorí obrovský areál starého družstva, ktoré vlastnia dvaja majitelia spolu s bytovkou na druhej strane hlavnej cesty. Tretia časť sú okolité polia, ktoré patria súkromne hospodáriacemu roľníkovi,“ dodá starosta s tým, že na jednom z tých polí momentálne vzniká prevádzka, takže je tam novostavba.

Vznik prevádzky starostu náramne teší, keďže podľa jeho slov mala obec s touto lokalitou vždy len problémy. „Chodili sem neprispôsobiví občania, ktorí tu len robili neporiadok, všetko pustošili a vynášali sem smeti. Predpokladám, že ak tu vznikne prevádzka, bude tu väčšia fluktuácia zákazníkov, a teda nebude priestor na vandalizmus,“ priblíži Kriváček.

Starosta hovorí, že Krvavé Šenky sa ako strašidelné miesto dostali do povedomia najmä snahou o rozšírenie tajomných príbehov zo strany bývalého starostu obce Ondreja Práznovského. „On sa vždy zaujímal o ľudové tradície a zvyky. Zrejme sa dostal k nejakým podkladom, kde sa dočítal o rôznych povestiach, z ktorých vychádzal,“ doplní.

Fotopasce

Starosta mi prezradí, že keďže bol v Krvavých Šenkoch často problém s neporiadkom, obec namontovala na toto územie pred dvoma rokmi fotopasce, ktoré mu priamo odosielajú MMS so zachytenou fotkou.

„Študoval som tie fotky naozaj dôsledne, niekedy ich bolo dokonca až 140 za noc, avšak na žiadnej som nenašiel nič paranormálne. Myslím si, že toto je len dôkazom toho, že historky sú vymyslené,“ dodá na záver starosta obce.