Navštívili sme záložňu, kde sa dá kúpiť rytierske brnenie, ale aj dvojmetrová socha Batmana. Ako celý biznis funguje?

Predpokladáme teda, že išlo o zákazníčky, ktoré šli tovar založiť a požičať si tak peniaze. Okrem nich sa v ten deň v záložni nachádzal aj jeden starší pán, ktorý si práve prezeral keramiku a mince v sklenenom výklade, a ďalší dvaja zákazníci, ktorým sa venovali zamestnanci prevádzky.

Podľa Juštika záložne navštevuje celé spektrum spoločnosti. Od chudobnejších ľudí cez strednú vrstvu, podnikateľov až po známe osobnosti a umelcov. „Niektorí majú mylnú predstavu, že do záložne chodia len menej majetní ľudia, ale nie je to tak. Chodia k nám aj podnikatelia, ľudia ktorí potrebujú okamžitú hotovosť bez nejakých ďalších potvrdení,“ vysvetľuje.

„Často sa stretávame s tým, že prídu veľmi majetní ľudia, ktorí potrebujú okamžite hotovosť, aby si udržali bonitu, alebo veriteľ nejaký kredit, a potrebujú peniaze na ruku čo najskôr. Výnimkou nie sú ani známe osobnosti či umelci. Mnohé celebrity chodia tovar nakupovať, iné sa zbavujú nepotrebných, no hodnotných vecí,“ hovorí Juštik.

Nie každý chodí len zakladať. Veľmi veľa ľudí chodí tovar aj kupovať. Ľudia vedia, že v záložni dokážu kúpiť používaný tovar za výrazne menej peňazí ako nový, no je v takmer rovnakom stave a spĺňa rovnaký účel.

„Všetko, čo sa u nás založí, to sa aj predá. Je to len otázka času,“ hovorí prevádzkar záložne. Niektorí zákazníci sú pravidelní, iní zas potrebujú len jednorazovú pomoc, napríklad na vyplatenie splátky v banke. Je to pre nich veľmi rýchla a diskrétna finančná pomoc.

Ako fungujú záložne?

Zamestnanci záložne posudzujú každý predmet, ktorý chce niekto založiť. Nie všetko však prijmú. Dlhodobo sledujú predajnosť tovaru a založiť sa u nich dá len to, o čom sú presvedčení, že je ďalej obchodovateľné. Napríklad oblečenie už záložňa Breva automaticky odmieta.

Dávnejšie vraj prijímali aj kožuchy či iné hodnotnejšie kúsky šatstva, no aktuálne ho už pre nízky dopyt považujú za neobchodovateľný tovar. Ako jedna z mála záložní na trhu sa orientujú aj na sklo, porcelán a krištáľ, čo sme mali možnosť vidieť aj na pultoch danej predajne v Ružinove.

Záložne disponujú analytikmi a štatistikmi, ktorí posudzujú, či sortiment je alebo nie je predajný. Nezakladajú sa u nich ani staršie smartfóny, po ktorých už nie je dopyt. Všetko to vyhodnocujú samotní zamestnanci, ktorí sú školení analyzovať a kategorizovať tovar. Pôžička však nikdy nemôže presiahnuť sumu, za ktorú vie záložňa tovar predať.

Stáva sa však aj to, že tovar zostane v predaji dlho a záložňa následne znižuje jeho cenu, niekedy dokonca aj pod hranicu sumy, za ktorú bol založený. Cenotvorbu často určujú sami zákazníci práve podľa dopytu.

Úroky rastú v závislosti od času – čím dlhšie je vec založená, tým sú vyššie. Každý klient má termín, dokedy môže svoju pôžičku splatiť. Pokiaľ ho zmešká, jeho tovar sa ponúka do predaja. Záložňa tak predajom uspokojí svoju pohľadávku.

Záložná lehota je spravidla šesť týždňov, dá sa predlžovať vyplatením úrokov. Systém je nastavený tak, aby záložňa nebola v strate, no podľa slov Juštika sú aj stratové mesiace.

Na úrokoch sa podľa neho až tak nezarába. Tie sa snažia nastaviť tak, aby boli pre zákazníkov prijateľné. „Nemá zmysel vyberať vysoké úroky, lebo zákazník sa už nevráti. My si chceme našich zákazníkov udržať,“ tvrdí Juštik.

S prevádzkovým manažérom záložne Breva sme sa rozprávali aj o takzvaných vyberačoch. Ide o osoby, ktoré do predajne elektroniky privedú bieleho koňa, zvyčajne nejakého invalida z dediny, ktorý ani netuší, čo sa deje, dajú mu na ruku 100 € a vypíše sa na neho úver 2 000 € na rôzne elektro.

Poväčšine ide o televízory a herné konzoly, ktoré špekulanti okamžite predajú pod cenu na Bazoši alebo to odnesú do záložne. Juštika sme sa pýtali, či evidujú aj takýchto prešpekulovaných zákazníkov a ako proti nim vedia zakročiť.

„Naša firma preveruje všetkých zákazníkov, ktorí u nás zakladajú. Svoju totožnosť preukazujú platnými dokladmi, ako občiansky preukaz alebo pas. Týmto predchádzame spomínanej situácii. V poslednom období neregistrujeme, že by taká situácia v našej firme nastala,“ uviedol.

V čase pandémie museli zatvoriť

Ako zasiahla pandémia koronavírusu fach záložní? Po vstupe do priestorov záložne sme videli dezinfekciu, na dverách bolo upozornenie, aby ľudia dodržiavali hygienické opatrenia a používali ochranné prvky ako respirátory a rukavice. Rovnako to platilo aj pre personál. 

Pandémia však tak, ako skoro každý biznis, ovplyvnila aj záložne. Niekoľko mesiacov museli mať povinne zatvorené a fungovali len cez e-shop. Keď chcel niekto založiť tovar, musel poslať mail s fotografiami a následne tovar poslať prostredníctvom kuriéra.

Aj napriek tomu, že si ľudia mohli kupovať tovar z pohodlia domova, služby nevyužívali vo väčšej miere ako pred pandémiou. Predpokladali sme, že ľudia teraz chodia zakladať viac, aby mali v čase koronakrízy peniaze. Prevádzkový manažér Radovan Juštik nás však vyviedol z omylu. „Nemáme vedomosť, že by ľudia začali v čase pandémie využívať naše služby viac,“ hovorí.

„Dlhý čas sme mali aj zatvorené, keďže opatrenia nám nedovolili podnikať. To nikto nečakal. Zavreli sme zo dňa na deň a na skoro pol roka. Fungovali sme len cez e-shop. Teraz máme otvorené asi mesiac, keďže sa opatrenia trochu uvoľnili,“ pokračuje.

Predaj vecí, ale hlavne zakladanie tovaru bolo podľa jeho slov v tom čase o dosť komplikovanejšie. Ľudia nemohli prísť osobne, ako boli zvyknutí. Využívali kuriérov a donáškové služby. Aj kupovať sa dalo len cez internet. „Tržby sme, samozrejme, mali nižšie. Nie každý zo zákazníkov je zbehlý v týchto veciach,“ vysvetľuje Juštik.

Podľa jeho slov majú záložne najrušnejšie obdobie v čase pred Vianocami. „Niekto sa chce zbaviť vecí, iný kúpiť. Mnohí ľudia k nám chodia nakupovať vianočné darčeky.“ Aj predchádzajúce Vianoce pociťovali väčší záujem, a to aj napriek koronavírusu. Hoci posledný rok zažíval biznis záložní bezprecedentnú situáciu, dnes sa už postupne všetko vracia do starých koľají. No aj to bude ešte nejaký čas trvať.

Zobrazit galerii

(9)