Je to psychologický efekt, tvrdí etnologička o príťažlivosti ľudí v uniformách. Ako vnímaš uniformy ty?

Letuška Janka

Janka lieta pre spoločnosť Ryanair už 4 roky. Na svoju uniformu si rýchlo zvykla. Pri nástupe do zamestnania dostala z každého kúska oblečenia rozdielny počet. „Napríklad blúzku sme dostali na každý pracovný deň jednu, čiže spolu päť, ale sukne len dve. Zimnú bundu sme si museli dokúpiť.“ A keďže je vo svojej práci neustále na očiach, žiadnu, ani tú najmenšiu časť uniformy si nemôže ani na chvíľu zložiť. Mohla by byť totiž sankcionovaná. 

K uniforme letušky neodmysliteľne patrí aj vizáž. Ako sama prezradila, nechty môžu byť ružové, červené, nude alebo francúzska manikúra. To isté platí aj pri rúžoch. Čo sa týka vlasov, letušky môžu mať jednoduchý alebo zapletaný cop. Ak sú vlasy ostrihané po ramená, letuška si ich môže nechať rozpustené.

Janky sme sa pýtali aj to, či jej v letných horúčavách nebýva teplo a, naopak, v chladných dňoch zima. „V lietadle býva väčšinou zima, takže je mi častejšie zima ako teplo, no kým sa v lete na Mallorke, kde bývam, dostanem do lietadla, tak je mi vážne teplo. Uniformu musím mať na sebe v lete aj zime. V zime si však môžem dať čižmy, no len v niektorých krajinách. V Španielsku to napríklad povolené nie je. Zimný outfit si môžem doplniť aj zimnou bundou, ktorá má zateplenú podšívku.“

Kto by sa v uniforme letušky necítil dobre? Priznáva to aj Slovenka Janka a na margo uniforiem dodáva, že človek v nej vyzerá sexy a viac dôležito. V nosení uniformy vidí veľkú výhodu, a to tú, že nemusí každé ráno stáť pred skriňou a rozmýšľať, čo si oblečie, a míňať na oblečenie do práce kopec peňazí.  

Reprezentácia istej inštitúcie, firmy či spoločnosti je podľa Janky hlavnou funkciou uniformy. Jej atraktivita je pridaná hodnota. „Sama sa otočím za ľuďmi v uniforme, vzbudzujú pozornosť. Myslím, že muži fantazírujú o ženách v uniformách a pre ženy sú muži v uniforme viac sexy ako v civilnom oblečení.“

Z tohto hľadiska sa jej najviac páči uniforma policajtov alebo vojakov. Vo všeobecnosti má však v obľube práve letuškovskú uniformu. Aj keď jej na tej jej prekáža, že sa jej blúzka vyťahuje zo sukne zakaždým, keď zdvihne ruky, nemenila by ju za vkusnejší model, pretože podľa jej slov „vkusnejšia znamená viac obtiahnutá a v takej by sa nedalo veľmi pracovať“.  Pred nedávnom do výbavy uniformy pribudli na výber nohavice a blúzky s dlhými rukávmi. S kolegyňami však bojujú za praktickejšiu verziu v podobe šiat. 

Výzor v uniforme sa dá občas aj zneužiť vo svoj prospech. Janka sa nám priznala, že v reálnom živote uniformu letušky nikdy nezneužila, no v online priestore na svojom instagramovom účte za fotku v uniforme nazbiera predsa len viac lajkov.

Pilot Martin

Hádam každý človek niekedy sníval o povolaní profesionálneho pilota. Aj Martin o uniforme letca sníval odmala. Dnes ju hrdo nosí a priznáva, že sa v nej cíti super. „Povedal by som, že sa v nej cítim ako vo vlastnej koži. Neviem si predstaviť ísť do práce bez nej.“

Na jeho pilotskej uniforme na mieru mu, pochopiteľne, neprekáža nič. Vyhovuje mu strih aj materiál, no priznáva, že ak by mal radovú uniformu, asi by sa komfortne necítil. V niektorých spoločnostiach si uniformu vyberajú sami piloti, inde ju vyberajú odborníci, no zakaždým je výsledok perfektný. Niet pochýb o tom, že aj preto pilotské uniformy patria k tým najatraktívnejším na svete.

„Piloti boli vo filmoch vždy vykresľovaní atraktívne. Čítal som článok, kde spomínali najsexy povolanie a skús si tipnúť, ktoré to bolo. Podľa mňa k tomu prispieva práve aj tá uniforma.“ Spomedzi všetkých uniforiem sa mu, samozrejme, tá jeho páči najviac.

Podľa Martina uniforma je v rôznych povolaniach vhodná hlavne kvôli rovnosti. Ľudia by mali vynikať vedomosťami a správaním. Za najdôležitejšiu funkciu pracovného odevu považuje reprezentáciu spoločnosti. Niekedy porovnáva svoju uniformu s uniformami konkurenčných pilotov a všíma si hlavne nenápadné detaily, ktoré jednak dokážu prezradiť veľa, jednak robia každú uniformu šmrncovnejšou. 

„Podľa pruhov na rukáve saka a výložkách na košeli vidíš zaradenie pilota, či je kapitán, first officer alebo pilot vo výcviku.“ Uniformy pilotov rôznych spoločností sa až tak veľmi nemenia. Záleží na spoločnosti, akú farbu kravaty a šnúrky na ID kartu zvolí, či už podľa farby loga, alebo zvolí menej výrazný variant, napríklad čiernu. 

Na otázku, či niekedy použil výzor v uniforme mimo práce, sme dostali jednoznačnú odpoveď:  nie. Martin zneužitie pilotskej uniformy mimo práce na prezentáciu samého seba považuje za neprofesionálne. „Samozrejme, že keď idem v uniforme cez terminál, ktorý je plný ľudí, a na niekoho žmurknem, tak sa odvďačí pekným úsmevom.“

Pilot Martin pracoval pre viacerých zamestnávateľov a tvrdí, že u niektorých uniformu dostal a u iných si ju musel kúpiť sám. Istú zásobu teda má a prezradil nám, že aktuálne má približne osem košieľ, ktoré strieda. „Uniformu musím mať stále na sebe. Piloti pútajú pozornosť a sú sledovaní každým a stále. Verím však, že každý pilot má svoju uniformu rád a nosí ju zaslúžene.“

Dobrovoľník Slovenského Červeného kríža Maťo

Červený kríž ako nezisková organizácia má mnoho dobrovoľníkov i aktivít. Sú to napríklad zdravotné služby, školenia prvej pomoci, nábor a odmeňovanie darcov krvi, humanitárna pomoc a kopec ďalších činností, pričom dobrovoľníkov spoznáte väčšinou podľa celočervenej uniformy so znakom Červeného kríža.

Na nosení uniformy počas pracovného výkonu dobrovoľníka Červeného kríža Maťovi neprekáža nič. Berie ju ako súčasť dobrovoľnej práce, ktorú vykonáva rád. „V uniforme sa cítim fajn, ale aj zodpovedne, keďže v nej reprezentujem najväčšiu organizáciu a jej princípy.“ 

Za najdôležitejšiu funkciu uniformy v jeho povolaní považuje ochranu nositeľa, rovnako ako identifikáciu. Zároveň by mala pracovná uniforma perfektne slúžiť pri akomkoľvek pohybe. Uniformy ako také vníma pozitívne, aj keď si myslí, že nie sú potrebné úplne v každom povolaní. Určitý pracovný odev najlepšie vynikne pri práci v teréne, kde je už vizuálne vidieť príslušnosť k jednotlivým zložkám.

Výzor svojej uniformy extra nerieši. „To, ako má uniforma vyzerať, riešia písomnosti a dizajn manuál ČK. Za posledných 15 rokov sa menia len výrobcovia uniforiem, takže rozdiel je len v strihu, inom zipse a prípadne v prídavnom znaku na stehne. Inak je uniforma stále celá červená s reflexnými prvkami, pričom na vrchnom diele je veľký znak na chrbte a menší na hrudi.“ 

Maťo ďalej dodáva, že si ešte pamätá éru sivých nohavíc v kombinácii s červeným vrchom či červených nohavíc s trakmi a vreckom na hrudníku, tzv. krtkoviek.

Jedinú nevýhodu vidí v konfekčnom číslovaní, ktoré nemusí sedieť každému. Ide o katalógovú záležitosť. Výrobca uniforiem má už strihy hotové a umiestňuje na ne len prvky podľa zadania a dizajn manuálu Červeného kríža.

V súťaži o najkrajšiu uniformu podľa Maťa jednoznačne vyhráva uniforma horskej služby. „Ako človek, ktorý sa často pohybuje v horách, určite závidím jednotlivé časti uniforiem a výbavy horským záchranárom, aj keď neviem, čo je štandard a čo majú súkromné. Mám jedny trekingové nohavice v úprave podľa štandardu ČK a práve tie používam najradšej.“

Na otázku, či sa považuje za atraktívnejšieho v uniforme, odpovedal, že to veľmi nevníma. Prezradil nám však pár vtipných príhod, keď ho počas práce ženy potľapkali po pozadí. „Je však fakt, že prvú vážnu známosť som spoznal v službe, no hádam to len uniformou nebolo. Ja ako zdravotník, ona dobrovoľníčka v neziskovke. V uniforme sme si dali aj prvú pusu. Samozrejme, po službe, asi tak tri minúty. Vydržalo nám to cca tri roky, takže aj moc uniformy je obmedzená,“ dodáva s úsmevom.

Uniforma záchranára mu pomáha nielen pri práci, ale i keď do nej cestuje. Keď sa raz vydal ako dobrovoľník na pracovnú cestu do iného mesta, navigácia ho naviedla do zákazu. Hneď nato ho zastavil policajt. „Keď uvidel uniformu, len sa usmial a povedal, že je tam zákaz odbočenia, nech si dávam nabudúce pozor, a pustil ma.“

Vo svojom pracovnom odeve dokáže bez problémov prežiť každé ročné obdobie. Priznáva však, že najviac odslúžil v uniforme, ktorá sa už nedodáva. Bunda, ktorú Maťo využíva, má vyberateľnú termovložku, čiže v zime ani v lete sa necíti nekomfortne. Dlhé nohavice sú štandardom, po bokoch však majú zipsy, vďaka ktorým Maťovi v teplejších dňoch býva príjemnejšie. V chladnejšom období si pod nohavice oblečie termobielizeň.

Počas práce musí byť dobrovoľník riadne označený znakom Červeného kríža. V lete si však dokáže z bundy odzipsovať rukávy a vznikne vesta, prípadne môže mať iba tričko či košeľu s krátkymi rukávmi s označením ČK. Pri nástupe do práce si dobrovoľník uniformu prevezme v spolku SČK.

„U nás sa uniformy nosia s hrdosťou. Vždy si ju do služby zapožičiavame, prípadne ak slúžime pravidelne, máme ju doma, ale nikdy sa nestáva naším majetkom, keďže ČK je na rozdiel od iných znakov medzinárodne chránený zákonom a veci ním označené patria Červenému krížu. Každá krajina má zákon o ČK a jeho znaku a na Slovensku je to zákon 460/2007.“

Vodič MHD Hugo

Vodič Hugo je za svoju uniformu rád, nevie si totiž predstaviť, že by každý deň chodil do práce v civilnom oblečení či teplákoch. V električke, ktorú riadi, sa každý deň premelie kopec ľudí a v situáciách, keď musí z kabíny vyjsť medzi ľudí a niečo ohlásiť, vďaka uniforme cestujúci poznajú, že je naozaj vodičom, a má tak väčší rešpekt, ako by mal napríklad v teplákovej súprave. 

Hugo si myslí, že uniforma by sa mala svojmu nositeľovi páčiť a mal by sa v nej cítiť pohodlne. Podľa jeho malého prieskumu obľúbený kúsok vodičov MHD je bledomodré pólové tričko. On a i jeho kolegovia by si však v letných horúčavách priali variant kratších podnikových nohavíc.

„Čo som však počul, chystá sa vraj vynovenie podnikovej uniformy. Zahrnuté by v nej mali byť aj kúsky, ktoré do výbavy uniformy vodiča MHD (zatiaľ) nepatria. Azda teda čoskoro dostaneme aj krátke ,kapsáče‘ na leto.“

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Dopravný podnik Bratislava (@dpbratislava)

Niektoré kusy odevu podnikovej rovnošaty by mohli byť podľa slov vodičov estetickejšie. A aj keď majú voľnosť v kombinácii jednotlivých kusov uniformy, Hugo nám s úsmevom na perách vysvetľuje, že by si napríklad nikdy neobliekol tesilové nohavice s tričkom. „Vyzerá to, ako keby si po práci šiel na svadbu, ale doobeda musíš pracovať.“ Vo všeobecnosti mu však uniforma nerobí problém a s jej nosením do práce je maximálne stotožnený. 

Oblečený v uniforme vodiča vyššiu mieru sledovania ľuďmi nezaznamenal. Sám priznáva, že jeho uniforma sa nedá porovnať napríklad s policajnou, ktorá nositeľovi v spoločnosti výrazne pridáva na atraktivite. Úplne najviac sa Hugovi páčia uniformy pilotov, z ktorých bol na ceste na dovolenku vždy unesený. 

„Aj samotný zamestnávateľ si praje, aby sme uniformy nosili radi a s rešpektom. Odev sa preto stále modernizuje a neustále dopĺňa o vylepšené kusy. Je to v záujme zamestnávateľa aj zamestnanca, aby sa Dopravný podnik Bratislava a profesia vodiča v každej situácii prezentovali dôstojne.“

Hugo sa nám priznáva, že svoju uniformu porovnával s konkurenciou v iných mestách i štátoch. Najviac zo všetkých ho očarili uniformy vodičov verejnej dopravy vo švajčiarskom Berne. V tomto meste má totiž kamaráta. „Raz pridal na Facebook fotku s trolejbusom a oblečený bol neskutočne štýlovo. Hneď som mu písal, či v práci nemusia nosiť uniformy, a on mi na to odpísal, že to je jeho uniforma. Na sebe mal vkusný rolák s nohavicami, šál s logom firmy a baretku.“ 

Čo sa týka využitia uniformy počas ročných období, funkčnosť si Hugo pochvaľuje. V lete, ak pracuje v neklimatizovanom vozidle, vidí v uniforme výhodu. Na košeli si predsa môže pár gombíkov rozopnúť a jemne sa tak schladiť oproti obyčajnému civilnému tričku.

Uniformu v práci musí mať, samozrejme, stále na sebe, no hlavne v horúcich dňoch sa čoraz viac teší na spomínané podnikové šortky. Hugo si spomína na svoj deň nástupu do terajšieho zamestnania pred ôsmimi rokmi. Dostal vtedy ešte staršiu verziu uniformy, ktorá obsahovala polokošele s dlhými rukávmi, ktoré sa dnes už nevyrábajú. Doteraz ich má odložené v skrini a priznáva sa, že ich ani nikdy nenosil. Vždy mu totiž pripomínali pyžamo a so smiechom o nich hovorí ako o zberateľských kúskoch. 

Policajt Dávid

„Uniformy vyjadrujú určitú príslušnosť. Jednotlivé zložky polície majú uniformy rozdelené podľa farieb a zároveň uniformy vzbudzujú u väčšiny ľudí rešpekt a zvyšujú dôstojnosť príslušníka Policajného zboru,“ tvrdí Dávid a priznáva, že napriek celospoločenským náladám svoju uniformu nosí rád.  

V letných horúčavách by si však prial príjemnejšiu a ľahšiu verziu oblečenia ako dlhé nohavice, bundu a kožené kanady. Oceňuje však na policajnej uniforme prieduchy na zips, ktoré dokážu príjemné ochladiť.  

Počas služby si príslušník Policajného zboru nesmie dať žiadnu súčasť uniformy dole. „Do uniformy sa musím obliecť pred začiatkom služby a dole ju môžem dať až po jej skončení, takže ju musím mať na sebe celých 12 hodín. Jediné, čo si môžem dať dole, je šiltovka a aj to iba v interiéri.“

Dávid pre Refresher prezradil, že viacerí jeho kolegovia už boli potrestaní (aj finančne) iba za to, že v exteriéri nemali na hlave šiltovku. Riadnu ustrojenosť policajtov stanovujú nariadenia a pravidelne ju kontrolujú nadriadení. Za nedodržiavanie riadneho nosenia celej uniformy pri výkone práce môže byť policajt písomne pokarhaný, môže mu byť na isté obdobie znížený plat či hodnosť alebo dokonca udelený zákaz činnosti.

Na uniforme policajt Dávid zbožňuje spomínané prieduchy na nohaviciach a vrecká, ktoré vytvárajú dostatok odkladacieho priestoru. Naopak, najviac mu prekáža „zelená polokošeľa, ktorá je z materiálu, ktorý nie je príjemný na dotyk, veľmi sa krčí a naťahuje a k zvyšku uniformy je príliš svetlá“.

Výzor policajnej uniformy sa mení každých osem až desať rokov a uniformy ako také sú zabezpečované procesom verejného obstarávania. Ministerstvo vnútra SR zapracováva opodstatnené pripomienky používateľov uniforiem do predmetu zákazky pri vyhlasovaní verejného obstarávania. Zlepšovanie funkčnosti, životnosti, používateľských vlastností a pohodlnosti uniforiem je v neustálom procese, pričom sa ministerstvo snaží zabezpečiť  najmodernejšie a najlepšie riešenie pre príslušníkov Policajného i Hasičského a záchranného zboru.

„Uniforma má niečo do seba. Už mi pár žien povedalo, že mi to v uniforme pristane. Ja osobne som však uniformu nikdy nezneužil, ale mám viacerých kolegov, ktorí to využívajú pravidelne, pretože ženy na ňu jednoducho letia.“  Dávid za najvkusnejšiu uniformu vôbec považuje uniformu pilota, no v rámci jeho profesie sa mu páčia rovnošaty amerických policajtov, pretože ich súčasťou sú košele, ktoré sú elegantnejšie a podľa jeho slov vyzerajú viac dôstojne. 

Pri nástupe do povolania dostane policajt jednu slávnostnú uniformu a jednu pracovnú. Na základe vlastnej skúsenosti však Dávid vraví, že je to dosť málo, hlavne čo sa týka pracovnej verzie. „V priebehu prvých dvoch rokov nový policajt nemá nárok na výstrojné body, za ktoré si môže dokúpiť výstrojné súčasti, a preto ak chce mať napríklad viac polokošieľ alebo ponožiek, musí si ich kupovať za vlastné peniaze.“

Vojak Peter

Slovenskú verziu uniforiem ozbrojených síl vníma Peter ako jednu z najkrajších vojenských uniforiem na svete. „V uniforme sa cítim pohodlne a nosím ju zväčša rád, dizajn, spracovanie aj materiál je kvalitný a dostatočne odolný.“ Čo však uniforme vyčíta, je nedostatočná vzdušnosť, keďže v lete je v nej podstatne viac horúco ako v civilnom oblečení, a farebná nestálosť. Už po roku uniforma stratila svoj pôvodný odtieň zelenej farby. 

S výzorom aktuálnej vojenskej uniformy je teda spokojný, prezrádza nám však, že často sa vizuál uniformy v jeho profesii ani nemení, bolo by to totiž zbytočné. Dôležitou súčasťou vojenského pracovného odevu je splynúť s prirodzeným prostredím krajiny, čo aktuálne dokonale spĺňa. „V ére samostatného Slovenska je to náš druhý dizajn, prvý bol vzor 97 a dnes sa stále využíva vzor 2007. Pred vzorom 97 sa používal vzor 85, bol to vzor Československej ľudovej armády.“

Aj Peter nám potvrdzuje dôležitosť uniforiem v povolaniach. Minimálne v takých dôležitých profesiách ako policajt, hasič, vojak či záchranár. Pre ľudí by bolo mätúce, ak by sa pri zásahoch ničím neodlišovali od ľudí v civilnom oblečení.

Jemu osobne sa najviac zo všetkých profesijných rovnošiat páči hasičská zásahová uniforma, o ktorej nám takmer básnil. A aj keď svoju vojenskú uniformu nosí rád, nemyslí si, že práve tá pridáva na atraktivite. Ľuďom sa však uniformy páčia a Peter na ňu dostáva skôr pozitívne ohlasy.

Na otázku, či niekedy zneužil výzor v uniforme vo svoj prospech, nám so smiechom prezrádza, že na to nepotrebuje uniformu. Odpoveď však dostávame zápornú: svoju profesiu berie vážne a zodpovedne.

Pokiaľ ide o nosenie pracovnej rovnošaty, aj vojaci musia dodržiavať nariadenia a riadiť sa nimi, obdobne ako policajti. Pri nástupe do zamestnania „každý vojak dostane dvakrát komplet obloženie maskáčov, jednu slávnostnú uniformu, jednu letnú a jednu zimnú obuv a mnoho ďalšieho príslušenstva a ošacovacích doplnkov a výstroja“.

Peter nám vysvetľuje systém, podľa ktorého si vojak môže zabezpečiť nový kus odevu v prípade opotrebovania či zničenia toho dostaného. „Ak si vojak potrebuje doplniť niečo z výstroja, musí na to využívať tzv. body, za ktoré si nakupuje všetko, čo potrebuje (ak tým výstrojné sklady disponujú). Vojak obdrží prvé body až po dvoch odslúžených rokoch. Ak však nemá body napríklad na nové nohavice alebo ich vo výstrojnom sklade nemajú, musí si ich zohnať na vlastné náklady a nikoho nezaujíma odkiaľ a ako.“

Doporučeno

Žaloba od motorkářů, okopírovaný design osvěžovače vzduchu, boj o barevné pásky či červené podrážky. Toto jsou top soudní spory 12. května 2021 v 14:30