Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Kliknutím na tlačítko tě přesměrujeme na news.refresher.cz
19. ledna 2022 9:30
Čas čtení 13:04
Adam Novosad

Ak Rusi napadnú Ukrajinu, čo to bude znamenať pre Slovensko? Život v pohraničí nikdy nebude ako predtým, tvrdí šéf Infosecurity.sk

REFRESHER
Uložit Uložené

Riaditeľ Infosecurity.sk a odborník na dezinformácie Matej Spišák navštívil ukrajinský región Donbas, aby na vlastné oči videl, ako tam vyzerá život na hranici frontovej línie.

„Ak za posledných tridsať rokov existovala šanca, že medzi Ruskom a Ukrajinou vypukne otvorený konflikt, aj podľa môjho názoru je dnes toto riziko najväčšie,“ hovorí šéf Infosecurity.sk a analytik Matej Spišák, ktorý sa dlhodobo venuje hybridným hrozbám a boju proti šíreniu dezinformácií.


Koncom minulého roka vymenil svoju kanceláriu za pobyt priamo v ukrajinskom regióne Donbas, kde od roku 2014 prebieha nevyhlásená vojna, dodnes tam zomierajú vojaci na frontovej línii a vybuchujú nálože.

Spišák sa rozprával s miestnymi obyvateľmi a sám hovorí, že blízkosť vojny symbolizovaná dennodennou streľbou sa odráža na živote ľudí. „Nedokázal som si pred návštevou Donbasu predstaviť, ako môže vojna vyzerať, a dnes si neviem predstaviť, že by takáto vojna prebiehala na východe Slovenska a na hraniciach by nám umierali desiatky tisíc mladých vojakov,“ vysvetľuje Spišák. 

Nás zaujímalo aj to, aké dosahy by prípadná totálna vojna medzi Ruskom a Ukrajinou mohla mať na Slovensko, či by nás zasiahla utečenecká kríza a ako veľmi by sa zmenil život v mestách na východe krajiny ako Snina či Michalovce.

Rusko
Zdroj: archív respondenta

Hrozba vojny je dnes podľa poľského ministra zahraničných vecí najväčšia za posledných tridsať rokov. Aká je podľa teba šanca, že by sa v najbližších týždňoch na Ukrajine naozaj rozpútala vojna s Ruskom?

Keď sa na súčasnú situáciu pozrieme v kontexte posledných tridsiatich rokov, tak je dnes Rusko najasertívnejšie za celé toto obdobie. V uplynulých rokoch Rusko zintenzívnilo šírenie propagandy, dezinformácií, investovalo do kybernetických útokov a neštítilo sa ani činnosti na území iných štátov. Vo Veľkej Británii má na svedomí útok jedom na bývalého agenta Sergeja Skripaľa, v Bulharsku vybuchli muničné sklady po zásahu ruských agentov.

Niet pochýb o tom, že je omnoho asertívnejšie, ako bolo v 90. rokoch. Na východe Ukrajiny na Donbase stále prebieha vojna, ktorá sa začala v roku 2014, a Rusko zároveň dodnes okupuje ukrajinský Krym.

Vidíme, že napätie momentálne rastie, Rusko zhromažďuje vojská pri ukrajinskej hranici a je ťažké im dôverovať na základe skúseností z minulosti, napriek tomu, že podľa vlastných slov nemajú záujem Ukrajinu napadnúť. Ak za posledných tridsať rokov existovala šanca, že medzi Ruskom a Ukrajinou vypukne otvorený konflikt, aj podľa môjho názoru je dnes toto riziko najväčšie.

Keby som sa mal vyjadriť expresívne, tak minimálne pre mňa má ruské slovo na papieri menšiu hodnotu, ako je cena samotného papiera.

Rusko v roku 2014 krátko pred napadnutím Ukrajiny a anexiou Krymu tvrdilo, že nemá akýkoľvek záujem rozpútať so svojím susedom konflikt. Teraz prebiehajú diplomatické rokovania, na ktorých Rusko rovnako deklaruje, že vojna s Ukrajinou neprichádza do úvahy.

Keby som sa mal vyjadriť expresívne, tak minimálne pre mňa má ruské slovo na papieri menšiu hodnotu, ako je cena samotného papiera.

Rusko aj pred anexiou Krymu a rozpútaním vojny na Donbase tvrdilo, že nemá žiadny záujem napadnúť Ukrajinu. Dlho popieralo, že je akýmkoľvek spôsobom angažované na Kryme alebo Donbase, aj keď sa hovorilo o ruských zelených mužíčkoch bez insígnií, ale v súčasnosti už vieme, že to tak nebolo a Rusko má obrovský podiel na tom, čo sa na Donbase deje.

A to ani nehovorím o budapeštianskom memorande z 90. rokov, keď sa Ukrajina vzdala svojho jadrového arzenálu výmenou za garantovanie suverenity ostatnými krajinami. Jedným z garantov suverenity Ukrajiny bolo vtedy aj Rusko a vidíme, ako to dopadlo. Jeho slovo nemá žiadnu cenu, lebo na Ukrajinu aj tak napokon zaútočilo práve ono.

Rusko
Zdroj: archív respondenta

Keby si mal bežný Slovák predstaviť, ako by mohla taká vojna na Ukrajine vyzerať, ako by si mu vysvetlil potenciálny priebeh útoku či okupácie? Skúsilo by Rusko skôr pomaly posúvať frontovú líniu z východnej Ukrajiny alebo by chcelo bojovať tak intenzívne, aby sa dostalo až do Kyjeva?

Vyzkoušej předplatné
za 129
a čti vše bez omezení
Přidej se k předplatitelům
nebo Odemkni článek přes SMS
Pošli SMS na 90211 s textem CLANEK 109136 a dočti tento článek.
Cena SMS za otevření článků je 89 Kč s DPH. Jak to funguje?
Dočti článek do konce za SMS v hodnotě 89 Kč. Jak to funguje?
POSLAT SMS
Čti články bez omezení celý měsíc – předplatné jen za 36 Kč navíc v porovnaní s jedním článkem. Jak to funguje?
POSLAT SMS
Čti bez omezení celý měsíc. Stačí poslat SMS (za 125 Kč). Jak to funguje?
POSLAT SMS

Čo sa dozvieš po odomknutí?

  • Akými spôsobmi by Rusko mohlo zaútočiť a začať inváziu na Ukrajinu.
  • Čo všetko dnes žiada Rusko a ako tieto podmienky ovplyvňujú Slovensko.
  • Čo by sa zmenilo v živote bežného Slováka, keby sa na Ukrajine začala vojna.
  • Prečo by útok na Ukrajinu zrejme pre Rusov znamenal obrovské množstvo obetí.
  • Koľko miliónov ľudí by v prípade vojny začalo utekať na slovenské hranice.
  • Aké bezpečnostné hrozby predstavuje utečenecká kríza pre Slovensko.
  • Či by sa v prípade vojny zmenil život ľudí v mestách ako Snina či Michalovce.
  • Čo Spišák zažil, keď navštívil mestá pri frontovej línii na Donbase.
  • Ako sa mu starý Ukrajinec ospravedlnil za okupáciu Československa v roku 1968.
Domů
Sdílet
Diskuse