Atentát na Reinharda Heydricha. Hitler zúril pre jeho hlúposť

„Mohli mať určené spravodajské úlohy, ktorých cieľom bolo získavať informácie o situácii v Protektoráte Čechy a Morava alebo na území slovenského štátu. Agentom prideľovali aj sabotážne úlohy, ktorých cieľom bolo poškodzovať hospodárstvo a priemysel, ktoré v tom čase fungovali v prospech nacistov. Niektoré úlohy sa označovali aj za teroristické, medzi ktoré patrí známa operácia Anthropoid s Janom Kubišom a Jozefom Gabčíkom,“ povedal nám v rozhovore historik Martin Posch.

Ešte pred odletom na územie nepriateľa podpísala dvojica z operácie Anthropoid nasledujúce vyhlásenie: „Moja úloha tkvie v zásade v tom, že spoločne s iným príslušníkom československej armády budem odoslaný do vlasti, aby som v čase, na mieste a v situácii, ktorá sa podľa nášho zistenia na mieste a za daných okolností bude zdať najvýhodnejšia, vykonal nejakú sabotážnu alebo teroristickú akciu takú účinnú, aby mala patričný ohlas ako doma, tak za hranicami Československej republiky.“

Čo podpisom prisľúbili, to aj vykonali. Úspešný atentát na mocného muža Tretej ríše mal obrovskú odozvu nielen na domácej scéne, ale aj v medzinárodných vodách.

Jan Kubiš bol podľa historika Martina Poscha do operácie priradený až po tom, ako sa pôvodný člen Karel Svoboda pri nácvikoch zranil, pričom Kubiša, svojho verného priateľa, odporučil práve Gabčík. „Takéto blízke priateľstvá, ako mali títo dvaja muži, sa v operáciách až tak často nevyskytovali, respektíve neboli podmienkou. Samozrejme, vojaci sa poznali už predtým, často z jednotiek československej zahraničnej armády, a bližšie sa spoznali počas príprav na ich operácie, čo nie vždy viedlo len k dobrým vzťahom a v niektorých prípadoch to škodilo samotnej operácii,“ vysvetlil nám.

Samopal zlyhal, bomba bola úspešná

Prvým krokom pre agentov po výsadku bolo dostať sa na záchytné adresy, kde ich miestni spojili s domácim odbojom. Týmto spôsobom postupovala aj dvojica z operácie Anthropoid a ďalší parašutisti zo skupín Silver A a Silver B, ktorí 29. decembra 1941 zoskočili nad územím Československa.

Jozef Gabčík po výsadku vystupoval oficiálne pod menom Zdeněk Vyskočil a Kubiš sa volal Otto Strnad. Odstránenie Reinharda Heydricha však nebolo možné ihneď a atentátnici museli počkať na vhodný čas a moment, aby sa k nemu mohli dostať čo najbližšie. Finálne rozhodnutie padlo na 27. mája 1942. Šance na to, že sa vrátia domov živí a zdraví, však boli pre parašutistov nízke.

„Kvantifikovať ich šance na presné číslo sa, samozrejme, nedá. Miesto útoku však Gabčík s Kubišom pripravovali tak, že rátali aj s únikovou trasou. Nešlo teda o samovražedný typ útoku, ako ho poznáme my dnes. Na druhej strane je nutné povedať, že šanca, že sa dožijú konca vojny, bola minimálna. Úmrtnosť československých vojakov nasadených v špeciálnych operáciách bola veľmi vysoká a šance, že sa im podarí vyhnúť prenasledovaniu nacistických bezpečnostných zložiek, boli minimálne,“ tvrdí Posch.

Obergruppenführer SS Reinhard Heydrich, ktorý spadal priamo pod vodcu SS Heinricha Himmlera, si ráno 27. mája 1942 mohol ešte poslednýkrát vychutnávať historické priestory Dolného zámku v Panenských Břežanoch, ktorý bol svojho času sídlom ríšskeho protektorátu. V ňom od roku 1942 žila aj jeho rodina. Z miesta so svojím vodičom v neopancierovanom automobile Mercedes Benz 320 Cabriolet-B, ktorý môžeš vidieť na fotografii vyššie, vyrazili okolo 10.00 h.

Útok parašutistov sa uskutočnil približne o 10.30 h na zákrute Kirchmayerovej triedy, kde vodič zastupujúceho ríšskeho protektora pribrzdil a atentátnici tak mali možnosť spustiť na neho paľbu. V súčasnosti ide o Zenklovu ulicu, na ktorú by podľa aktuálnych údajov z Google Maps cesta autom trvala asi 19 minút. Jazda Heydricha bola teda o zhruba 10 minút dlhšia.

Jozef Gabčík mal podľa plánu Heydricha zastreliť britským samopalom Sten Gunom, ktorý mal ukrytý pod plášťom, no zbraň vzhľadom na zaseknutý náboj zlyhala. Heydrich nakázal vodičovi, aby zastavil a spustil na neho paľbu. Jan Kubiš stojaci opodiaľ vtedy na automobil so zastupujúcim ríšskym protektorom hodil výbušninu, ktorej úlomky Heydricha zasiahli. Smrteľne zranený Heydrich sa pokúsil atentátnikov ešte niekoľko metrov naháňať, no onedlho sa musel s ťažkosťami vrátiť k autu, uvádza BBC.

Vodič Reinharda Heydricha Jozefa Gabčíka prenasledoval, no parašutista ho postrelil a následne utiekol. Jan Kubiš medzičasom stihol nasadnúť na pristavený bicykel a odviezť sa na ňom k rodine spolupracovníkov, ktorá mu pomohla ošetriť rany. Bicykel však nechal na ulici a nacisti ho zadržali ako jeden z dôkazových materiálov.

Zastupujúci ríšsky protektor Reinhard Heydrich musel byť prevezený do nemocnice Bulovka, ktorá bola od miesta činu najbližšie, a 4. júna nakoniec skonal na otravu. Následky úspešného atentátu však boli hrozivé. Hnev v súkromí prejavoval aj Adolf Hitler, ktorý rozhodnutie Reinharda Heydricha jazdiť v neopancierovanom aute bez ochranky považoval za „hlúpe“. Jedno však bolo isté. Nacistické Nemecko a jeho štruktúry prišli o veľmi dôležitého muža.

„Heydrich vo svojich rukách koncentroval rozsiahlu moc na to, že išlo o pomerne mladého muža – zomrel, keď mal 38 rokov. Nebol totiž ‚len‘ zastupujúcim ríšskym protektorom, ale aj jedným z hlavných strojcov holokaustu a vysokopostaveným dôstojníkom, ktorý na vrchole svojej moci stál aj na čele Reichssicherheitshauptamtu, teda hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu. Cieľom tejto organizácie bol boj proti vnútorným aj vonkajším nepriateľom nacistického Nemecka a činnosť tohto úradu riadil práve Heydrich. Jeho smrť preto znamenala značnú stratu pre nacistické Nemecko napríklad v otázke plánovania a likvidácie jeho protivníkov,“ objasnil historik.

Mučili ho a ukázali mu odrezanú hlavu matky

Na dolapenie parašutistov vypísali nacisti vysokú odmenu. Dobové letáky určené verejnosti vtedy písali: „10 Millionen Kronen Belohnung für zweckdienliche Angaben, die zur Ergreifung der Täter fuhren“ – „10 miliónov korún odmeny za užitočné informácie vedúce k zatknutiu páchateľov“. Motiváciou však nemala byť len finančná odmena. Nacisti zvolili metódu cukru a biča.

Ľuďom sa vyhrážali, že pokiaľ bude niekto informácie o atentátnikoch zatajovať, odnesie si to celá jeho rodina, o čom sa píše v spodnom odseku: „Kto by mohol podať žiadané informácie, ale z vlastnej vôle ich nepovie polícii, bude v zmysle vyhláseného nariadenia ríšskeho protektora v Čechách a na Morave o vyhlásení civilného výnimočného stavu zo dňa 27. mája 1942 so svojou rodinou zastrelený.“

Parašutistom sa podarilo skrývať dlhé tri týždne, no ich úkryt v Chráme Cyrila a Metoda na Resslovej ulici nakoniec nacisti objavili. Informácie poskytol gestapu 16. júna zo strachu o svoju rodinu parašutista Karol Čurda (v roku 1947 odsúdený na smrť za kolaboráciu) a presnejšie miesto úkrytu vyzradil 21-ročný Vlastimil Moravec z rodiny, ktorá pomáhala agentom.

Moravcovi nacisti podľa knihy The Gestapo: A History of Hitler's Secret Police 1933–45 po dlhom mučení ukázali odrezanú hlavu jeho matky, a tak mladého muža nakoniec zlomili. Za brutálnym činom vraj stál kriminálny inšpektor Oskar Fleischer, príhodne prezývaný Řezník. Aj keď z neho nacisti dostali požadované informácie, popravili ho.

Krátko nato sa rozbehla akcia, počas ktorej 18. júna niekoľko stoviek vojakov obkľúčilo Chrám Cyrila a Metoda. Parašutisti sa dlhé hodiny bránili mnohonásobnej presile, no nemali šancu na úspech. Na mieste zomreli nielen Jozef Gabčík a Jan Kubiš, ale aj ďalší parašutisti, ako Adolf Opálka, Josef Valčík, Josef Bublík, Jan Hrubý a Jaroslav Švarc. Niektorí padli po zásahoch nepriateľa, iní si posledné náboje šetrili pre seba a spáchali samovraždu.

Čo však mohli spraviť parašutisti v prípade, že by ich nacisti nevypátrali? Historik Martin Posch tvrdí, že takéto šance boli skutočne nízke, a keby sa im náhodou podarilo vyhnúť odhaleniu, hypoteticky by mohli zostať v protektoráte a stať sa súčasťou odboja, ktorý však bol po atentáte značne zdecimovaný.

„Problémom možnej záchrany bola geografická vzdialenosť územia Protektorátu Čechy a Morava pri lete z Veľkej Británie. Pre Royal Air Force bolo problematické už len vôbec dostať agentov na dané územie, nieto ešte pristáť a odletieť naspäť. Jednou z možností ešte zostávala takzvaná južná cesta s cieľom dostať sa na neutrálne územie, ako napríklad do Istanbulu. Táto trasa však pre vojenský vývoj v roku 1941 – útok na Juhosláviu, ZSSR – nebola možná. V prípade, že by sa im podarilo ukryť pred gestapom, čo musím uviesť, je naozaj veľmi nepravdepodobné, by zrejme zostali na protektorátnom území a naďalej by sa zapájali do činnosti odboja, ktorý však bol práve po atentáte v troskách. Preto si osobne myslím, že ide o zbytočnú špekuláciu,“ vyjadril sa.

Krvavá pomsta nacistov

Pomstou za elimináciu Reinharda Heydricha bolo vyvraždenie českej obce Lidice a osady Ležáky, ale aj zabitie množstva spolupracovníkov parašutistov vrátane partneriek Gabčíka a Kubiša. Poprava čakala aj biskupa Gorazda II., ktorý poskytol parašutistom svätý chrám ako útočisko. Počet obetí sa podľa The Guardian odhaduje na 15 000 Čechov, no historik Posch tento údaj spresňuje. Podľa jeho tvrdenia sa reálny odhad pohybuje skôr okolo čísla 5 000.

Vzhľadom na krvavé následky atentátu zo strany nacistov sa dodnes medzi niektorými ľuďmi vedie polemika o tom, či týmto činom odboj iba zbytočne „nevyprovokoval“ odvetnú akciu nacistov. Historik Martin Posch si však myslí, že takto na ich misiu nahliadať rozhodne nesmieme.

„V prípade diskusie o obetiach následnej perzekúcie si uvedomujem, že ide o citlivú tému. Nedá mi však neuviesť to, že keď my porovnáme atentát a vypálenie Lidíc a Ležákov, tak preberáme nacistický naratív, ktorého cieľom bolo zastrašiť a následne odradiť členov odboja od ďalších takýchto aktivít. Vraždenie v Lidiciach a Ležákoch bolo rozhodnutie predstaviteľov nacistického Nemecka a nebolo nijak plánované našimi ani britskými spravodajcami. Priama zodpovednosť teda leží na predstaviteľoch nacistického Nemecka. Čo sa týka morálnej zodpovednosti, tak aj tu si myslím, že atentát na Heydricha bol správny – bol aktívnym dôstojníkom, zúčastňoval sa bojov, a tak teda predstavoval legitímny vojenský cieľ pre členov odboja. Nelegitímnou reakciou bolo následné vraždenie civilného obyvateľstva vo forme odplaty za likvidáciu aktívneho vojaka,“ vyjadril sa Posch.