Slovenka Anabela študuje v Paríži módny dizajn. Seriál Emily v Paríži je podľa nej strašné klišé

Anabela Krottáková zo Serede si plní sen o módnom návrhárstve v Paríži na prestížnej univerzite ESMOD, kde študuje módny dizajn. Napriek tomu, že je ešte len na začiatku svojho štúdia, talentovaná a ambiciózna Slovenka naozaj nezaháľa. Na konte má spoluprácu so značkou NAF NAF či s obchodom Leclaireur, stážovala u slovenského dizajnéra Lukáša Krnáča či asistovala pri tvorbe prehliadky Jill Sanders a Acne Studios. 

„Áno, študovať módu v Paríži znie naozaj ako klišé. Predtým som bola na obchodnej akadémii, čo je vlastne niečo úplne iné, ako robím teraz. Bolo to tam len o číslach, kreativita tam nemala miesto. Móda ma však vždy veľmi bavila a bola pre mňa dôležitou súčasťou života,“ hovorí nádejná módna dizajnérka.

Po tom, ako strávila semester v New Yorku, kde sa venovala módnemu stylingu, sa jej pred očami začal objavovať jasný cieľ: študovať módny dizajn. „Som nesmierne vďačná za to, kde dnes som, aj keď to stále vnímam ako len začiatok,“ priznáva skromne.

„To, že som predtým nemala umeleckú školu, možno bolo na jednej strane aj fajn. Nemala som v hlave toľko pravidiel, čo sa smie a nesmie, že nejaký model sa môže technicky ťažko spracovať. Nemať pravidlá mi dalo slobodu a otvorilo možnosti v rámci dizajnu,“ dodáva.

V rozhovore ti prezradí zaujímavosti o štúdiu, ako prebiehajú skúšky, aké máva hodiny, ale aj to, kde sa v Paríži dobre naješ a ktorý diskoklub by si rozhodne nemal vynechať. 

Keby si si nanovo vytvárala profil na sociálnej sieti, ako by si sa v ňom opísala?

Volám sa Anabela Krottáková, mám 21 rokov a pochádzam zo Serede. Študujem módny dizajn v Paríži, zbožňujem matchu, v šatníku rada kombinujem streetstyle aj chic. Veľmi ma inšpiruje architektúra, určite som skôr milovník avantgardy a extravagancie ako klasiky. Mám rada voľnosť v tvorbe, ale aj v živote. Mojou obľúbenou značkou je Comme Des Garçons a... som tak trochu šialená.

Čo ťa zavialo do zahraničia, prečo si nechcela zostať na škole doma?

Vždy som si akosi uvedomovala, že doma vôbec nezapadám. Myšlienkami som taktiež bola stále v zahraničí – aj preto, že som veľa cestovala. Keď som mala 17, rodičia mi dopriali ísť na rok do Ameriky a semester som strávila v New Yorku, kde som si robila kurz módneho stylingu.

New York ma skutočne uchvátil, bol multikultúrny, na každom kroku som stretávala zaujímavých ľudí, mohla si chodiť akokoľvek oblečená, byť ktokoľvek, robiť čokoľvek, nikto sa nad tým nepozastavoval. Vedela som, že na výšku sa chcem rozhodne vrátiť tam. 

Napriek tomu, aký bol New York úžasný, aj tak všetci chceli ísť do Paríža. Počúvala som o ňom z každej strany. Tak som si povedala, že to tam skúsim aj ja. 

Začala som však premýšľať nad tým, ako byť bližšie doma. Aj finančne je Európa oveľa prístupnejšia. Všetci tí, ktorí mi o Paríži rozprávali, mali o ňom pravdu. Paríž je pre mňa úplne najlepší zo všetkých miest, ktoré som navštívila. Stačí, že sa tu človek prejde po ulici, a je skrátka šťastný.

Ako sa ti podarilo dostať z obchodnej akadémie na takúto prestížnu univerzitu?Umelecký základ som veru nemala, nie to ešte umeleckú školu. Tancovala som, to bolo najbližšie, ako som mala k umeniu. Nekreslila som, nešila. Pochybnosti tam, samozrejme, boli. Vedela som však, že ak to naozaj chcem, budem to musieť trošku „pushnúť“ a dať zo seba maximum.

Začala som sa teda pripravovať na prijímačky a robiť si portfólio. Takisto som absolvovala rôzne kurzy, napríklad v Slovak Fashion Council v Bratislave, kde mi dali osobný couching. Vďaka tomu som zistila, že to pôjde. Chcelo to jediné: tvrdo zamakať.