Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
V ďalšom diele seriálu Nevyriešené vraždy sa pozrieme na záhadné zmiznutie devätnásťročnej Tary Calico. Tá jedného slnečného dňa vyrazila na prechádzku na bicykli, z ktorej sa už nikdy nevrátila, a jediné, čo po nej zostalo, je volkman a záhadná fotka.
V rámci nášho článkového seriálu Nevyriešené vraždy sa dnes pozrieme na príbeh ešte len devätnásťročnej Tary Calico, ktorá sa už nikdy nevrátila zo svojej pravidelnej prechádzky na bicykli.
Jej zmiznutie je aj po viac ako 30 rokoch považované za jednu z najväčších záhad, a to predovšetkým pre desivý polaroidový film, ktorý bol pohodený na parkovisku pri večierke. Čo sa skutočne stalo Tare Calico? Niektorí sa domnievajú, že bola znásilnená a surovo ubodaná spolužiakmi, existuje však viacero teórií.
Deň ako každý iný, alebo nie? Devätnásťročná Tara Calico vyrazila na prechádzku na bicykli, z ktorej sa už nikdy nevrátila
Keď sa ráno 20. septembra 1988 devätnásťročná Tara Calico z mestečka Belen v Novom Mexiku prebudila, zrejme netušila, že tento deň bude možno jej posledným. Vonku svietilo slnko, bolo krásne počasie a dievča sa preto rozhodlo, že si vyjde na svoju pravidelnú prechádzku na bicykli.
Tú na svojom neónovom bicykli značky Pink Huffy absolvovala po ceste číslo 47 takmer každý deň a na výprave ju často sprevádzala aj jej matka, ktorá sa však v osudný deň rozhodla nepridať. Matka Tary mala už pár dní pocit, že ju prenasleduje motorista, a tak radšej ostala doma. Od prechádzky na bicykli sa snažila odradiť aj svoju devätnásťročnú dcéru, študentku druhého ročníka na University of New Mexico, avšak márne. Keby len tušila, že je to naposledy, čo Taru vidí...
Než dievča opustilo domov, jej matka ju prehovárala, nech si so sebou vezme aspoň sprej na obranu, ale Tara sa necítila v ohrození. Nasadla na bicykel a s volkmanom v ušiach vyrazila do ulíc. Matke ešte stihla povedať, že pokiaľ sa nevráti doobeda, keď má ísť so svojím priateľom na tenis, môže ju starostlivá žena niekde po ceste obvyklej trasy vyzdvihnúť.
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
Dvanásta hodina odbila a Tara sa nevrátila. Matka ju spolu so svojím manželom okamžite išla hľadať, ale po dievčati akoby sa zľahla zem. To bolo veľmi neobvyklé, lebo Tara nebola problematické dieťa, vždy dodržiavala čas, na ktorom sa obe dohodli, a nestávalo sa ani to, že by zišla z trasy svojej vychádzky. Matka preto vedela, že je niečo zle, a okamžite sa obrátila na miestnu políciu, ktorá po dievčati začala pátrať.
Po Tare akoby sa zľahla zem. Pri ceste sa našiel iba volkman
Taru Calico naposledy videli 20. septembra 1988 o 11.30 hod. na jej obvyklej trase. Svedkovia vypovedali, že ju ostro prenasledoval podozrivý pick-up bielej farby. Polícia na vypátranie vozidla potrebovala viac informácií, a tak hovorila s ľuďmi z okolia, niekoľkokrát prešla celú trasu, po ktorej dievča išlo, ale na žiadne bližšie stopy nenarazila.
V pátraní bola stále aktívna aj matka Tary, ktorá sa nehodlala zmieriť s tým, že svoju dcéru už nikdy neuvidí. Jej urputnosť len po pár dňoch priniesla ovocie. Zhruba 100 metrov od diaľnice 47 našla volkman a vtedy si všimla aj podozrivé stopy na pôde, ktoré ju doviedli až k miestu, kde mohlo dôjsť k potýčke dievčaťa s únoscom alebo únoscami.
Blízko nájdeného prehrávača sa v kyprej pôde našli stopy po bicykli, ktorý pravdepodobne patril Tare, ale aj stopy po pneumatikách a olejová škvrna. Ani vďaka novým dôkazom sa však polícii nepodarilo nezvestnú vypátrať a vyšetrovanie sa na dlhých deväť mesiacov zaseklo na mŕtvom bode. Z povrchu zemského akoby zmizol bicykel aj samotná Tara.
Polaroidová snímka ako dôkaz. Kto urobil desivú fotografiu a pohodil ju na parkovisku pri večierke?
Ďalšia nádej rodine Tary svitla 15. júna 1989, a to vďaka žene z Port St. Joe na Floride, ktorá leží zhruba 2 000 kilometrov od Belenu. Tá skoro ako každý deň vyrazila do tamojšej večierky na nákup, a keď vystupovala zo svojho vozidla, všimla si, že vedľa nej stojí biela dodávka. V tej chvíli jej nevenovala príliš pozornosť, ale vo chvíli, keď sa s nákupom vracala na parkovisko, našla na mieste bielej dodávky polaroidovú fotku otočenú rubom nahor. Fotku vzala do rúk, otočila ju a nestačila sa čudovať. Okamžite zburcovala políciu.
Na polaroidovej snímke bolo dospievajúce dievča a mladý chlapec. Obaja mali zviazané ruky za chrbtom, ich ústa boli zalepené čiernou páskou a vyzeralo to, že fotka bola urobená v bielej dodávke, podobnej tej, ktorá vedľa ženy pred chvíľou stála a ktorú riadil zhruba tridsaťročný muž s fúzikmi.
Zdroj: FBI/Official website of the United States government
Polícia po dodávke ihneď začala pátrať, uzavrela okolité cesty, ale auto akoby sa prepadlo pod zem. Fotografia bola podrobená detailnému rozboru, pri ktorom sa zistilo, že bola zhotovená v máji roku 1989. Snímka sa medzitým dostala do všetkých celoštátnych médií a tým aj k rodičom Tary, ktorí svoju dcéru ihneď spoznali.
Kto je však chlapec, vedľa ktorého bolo nebohé dievča zviazané? Údajne šlo o Michaela Henleyho, ktorý v roku 1988 zmizol počas kempovania so svojím otcom v horách Zuni, čo neskôr potvrdil aj forenzný znalec. Vyšetrovatelia jasne vedeli, že musia nájsť biely pick-up bez okien, ktorý ich dovedie aj k obom nezvestným.
Hoci si vyšetrovatelia mysleli, že konečne majú stopu, opäť sa ocitli v slepej uličke. Telo zmiznutého Michaela Henleyho bolo o rok neskôr nájdené len niekoľko kilometrov od kempu, kde zmizol, a úrady sa domnievajú, že sa nestal obeťou únosu či vraždy, ale že zomrel v dôsledku dlhodobého pobytu v divočine po tom, čo sa počas výletu stratil v lese. Jeho zmiznutie tak prestávalo byť spájané s Tarou a prípad sa nikam neposúval.
Fotografiu zatiaľ skúmalo mnoho odborníkov, a hoci niektoré inštitúcie tvrdili, že na snímke je na sto percent Tara, iné túto informáciu vyvracali. O pár rokov neskôr, v roku 2002, zomrel Tarin otec, následne aj jej matka a pátranie pomaly vyšumelo do stratena.
Vtom sa však objavili ďalšie dve fotografie, na ktorých údajne bola Tara. Prvá sa našla neďaleko staveniska v Belene, a hoci bola veľmi rozmazaná, bolo zrejmé, že zachytáva dievča s handrou v ústach, ktoré leží na modrej tkanine podobnej tej, ktorá bola na prvej nájdenej snímke. Druhá fotografia bola odlišná. Nachádzalo sa na nej dievča s handrou v ústach, so zviazanými rukami, avšak tentoraz sedelo vo vlaku s neznámym mužom. Druhú nájdenú snímku experti považovali za žart a nijako po jej pôvode ďalej nepátrali.
Nikto doteraz nevie, čo sa Tare stalo. Podľa šerifa ju znásilnili a zabili traja tínedžeri
V septembri 2008 vyšetrovatelia vyhlásili, že si už nemyslia, že by dievča na fotografii bola Tara, a verejnosť netušila, ako k tomuto záveru detektívi dospeli. Chceli už prípad uzavrieť? Zistili, že sú na vyšetrovanie krátki a Taru nikdy nenájdu? Nie. Šerif Rene Rivera z Valencia County sa vraj od svedkov dozvedel, že Tara bola s najväčšou pravdepodobnosťou zabitá v deň svojho zmiznutia, a to mužmi, ktorých sama poznala zo školy.
Túto teóriu v roku 2013 potvrdil aj muž menom Henry Brown, ktorý sa polícii zveril s tým, čo vtedy v roku 1989 videl. Len pár dní po zmiznutí Tary Calico vraj navštívil svojho kamaráta Lawrencea Romera jr., s ktorým sa poflakoval v jeho pivnici. Vtom si však všimol, že v temnom rohu pivnice je vykopaný provizórny hrob a v modrej plachte je v ňom zabalené niečo, čo pripomína telo mladej ženy. Romero sa údajne spolu so svojím kamarátom Davom Silvom Henrymu zveril, že telo patrí Tare, a povedali mu aj celý príbeh, ako k smrti došlo.
V deň Tarinho zmiznutia sa vraj Romero, Silva a muž menom Leroy Chavez prevážali v nákladnom vozidle, keď si všimli dievča, ktoré okolo nich ide na bicykli. Snažili sa upútať jej pozornosť, trúbili na ňu, pokrikovali, a keď sa k nej chceli priblížiť, omylom ju zrazili, spanikárili a uniesli ju. Následne ju znásilnili. Keď sa Tara prebrala, útočníkom pohrozila, že všetko oznámi na polícii. V tej chvíli vraj Romero schmatol nôž a ubodal ju na smrť, zatiaľ čo Silva a Chavez Taru pridržiavali, aby sa nemohla brániť.
Jej telo potom pohodili do krovia, ale keď zistili, že po zmiznutej pátra polícia, presunuli ho do pivnice. Práve tam si Taru všimol aj Henry, ktorému sa však útočníci vyhrážali, že ak o tom niekomu povie, zabijú aj jeho, a mladík vedel, že hovoria pravdu. Vrahovia a násilníci Henrymu navyše dôrazne oznámili, že sa nikdy do problémov nedostanú, pretože otec Romera pracoval ako šerif a svojmu synovi údajne dokonca vraždu pomohol zakryť.
Henry vyšetrovateľom oznámil aj plán, ktorý útočníci mali. Tí chceli telo Tary neskôr hodiť do neďalekého rybníka a jej bicykel zlikvidovali na vrakovisku, čo sa nikdy nepodarilo preukázať. Túto teóriu policajtom následne potvrdil aj ďalší svedok, ktorému sa Romero svojím brutálnym činom pochválil ešte predtým, než v roku 1991 spáchal samovraždu. Tarino telo sa však nikdy nenašlo a žiadne obvinenia neboli vznesené.
Prípad aj po rokoch budí hrôzu a amatérski detektívi z celého sveta sa stále nevzdávajú. Tarina sestra Michelle spolu s kamarátkou hľadanej Melindou Esquibel natáča podcast, v ktorom sa zmiznutiu dievčaťa pravidelne venujú, obe spomínané pracujú na dokumente, ktorý by mohol prípad detailne zachytávať, a aj naďalej úzko spolupracujú s FBI. Práve FBI v októbri roku 2019 vypísala odmenu 20-tisíc dolárov za informácie vedúce k vyriešeniu tohto záhadného príbehu.
