22-ročný Tomáš renovuje veterány: Ľudia ich vlastnia aj ako investíciu, ale najmä pre pocit z jazdy

22-ročný Tomáš v Prievidzi renovuje staré veterány vo svojej dielni Société of Classics. Jeho hobby vzniklo už v detstve, keď videl, že vášeň pre autá má jeho otec. „Môj otec mal hlavne staršie autá, pri ktorých som zostal aj ja. Doteraz mám dva veterány, jedno staršie BMW a druhé novšie. Majú však obidve okolo 20 rokov. Zaujímalo ma to už na strednej škole,“ hovorí pre Refresher Tomáš, ktorý sa pri autách riadi heslom „It's not old, it's classic.“

Vo svojej dielni sa stretáva s ľuďmi, ktorí vlastnia veterány z investičného hľadiska alebo jednoducho pre dobrý pocit. Keď Tomáš odišiel študovať do Bratislavy, dobrovoľne ukončil štúdium po dvoch mesiacoch a cez kamaráta si našiel prácu. Postupne sa k autám dostával čoraz viac a práve vďaka nemu sa zoznámil aj so svetom veteránov.

„Estetika je úplne iná. Každé auto bolo kedysi jedinečné, s vlastnými líniami a charakterom. Keď sa pozrieme na dnešné novšie modely, väčšina pôsobí, akoby bola vyrobená na jedno kopyto. Všetko je si podobné.“

Šikovný Slovák naopak tvrdí, že veterány mali v sebe originalitu. Každá značka niesla svoje špecifické črty, podľa ktorých sa hneď dalo rozoznať, či ide o Jaguar, BMW alebo iné auto. Samozrejme, niektoré modely sa mierne podobali, no vo všeobecnosti bolo rozlíšenie veľmi jasné. Podľa neho boli tieto autá nielen rozpoznateľnejšie, ale aj stokrát kvalitnejšie než väčšina dnešných.

Zobrazit galerii

(22)

Príbehy veteránov

„Veľa ľudí ich zdedí, napríklad po otcovi alebo dedovi, a tak veterán zostáva v rodine, kde sa potom odovzdáva ďalej synovi či vnukovi. Iní si ich postupne prikupujú.“

Dopĺňa, že cena veterána závisí od viacerých faktorov, od veku auta, jeho významu, histórie a najmä od stavu, v akom sa nachádza. Jeden starý Jaguar môže stáť napríklad 50-tisíc eur, ale rovnako aj 90-tisíc eur.

Rozdiel v cene môže byť v laku, v kvalite renovácie, v tom, či bola urobená poctivo alebo len „odfláknutá“. Tomáš spomína, že je tam množstvo detailov, ktoré sa sledujú a veľmi prísne hodnotia, najmä ak ide o historické značky.

It's not old, it's classic

Vo svojej dielni sa Tomáš stretáva s naozaj zaujímavými modelmi. Pracuje na všetkom od Maserati, Bentley a Range Roverov až po Jaguary. Spomína aj autá ako Alfa Romeo GTV 2000, BMW Z1 či Bentley Continental GT 2008.

Nejako som sa v nich našiel. Baví ma ich renovovať a ešte viac ten pocit z jazdy. Je to úplne iné než len nasadnúť, naštartovať a odviezť sa z bodu A do bodu B. Vo veteránoch je kus citu a emócie, ktoré dnešné autá nemajú.

Tomáš spomína, že kedysi malo všetko úplne inú hodnotu a ľudia sa na autá pozerali inak než dnes. Ako malý chlapec nemal žiadny konkrétny typ auta, ktorý by ho vyslovene fascinoval. Auto bolo preňho jednoducho auto a značky veľmi neriešil. Pamätá si však, že jeho otec mal BMW, dokonca viacero bavorákov. Tie sa mu vryli do pamäti.

„Potom som mal prvého starého bavoráka, trojkovú radu E36, to je také typové označenie. A práve tým to celé začalo. V tom období aj chalani okolo mňa mali staršie autá, napríklad kamarát mal starý Mercedes 190 w201.“

Na ulici vždy upúta pozornosť

„Keď človek dnes uvidí takéto auto, hneď si ho všimne. Keď jazdím, vidím, že vždy u ľudí upútam pozornosť. Predsa, po ulici zrazu ide niečo úplne iné, ako dnešné moderné vozidlá. Vždy si ich fotia, ukazujú palec hore alebo sa jednoducho usmievajú.“

Spomína napríklad autíčko Herbie z roku 1965, na ktoré zareagoval snáď každý človek na ulici. „Páči sa hlavne babám. Ľudia si všimnú atypický tvar, farbu alebo detaily, ktoré sa medzi dnešnými autami len tak nevidia. Aj keď sa v tých autách nevyznajú, vyvoláva to v nich dobrý pocit, a presne o to ide.“

Tomáš spomína svojho kamaráta a menovca, ktorý je špecialistom na veterány. Keď objavil nejaký starý automobil, často sa ho vydal získať po vlastnej osi, teda prepravoval ho sám.

„Raz šiel asi z Nórska alebo Švédska s približne 50-ročným veteránom, no po ceste sa mu auto štyrikrát pokazilo a musel niekoľkokrát prespať v hoteloch. Nakoniec bolo vozidlo odtiahnuté, pretože už nedokázal pokračovať.“

Tomáš investičné hľadisko nerieši

Veterán sa dá kúpiť buď lacno, alebo aj draho. Závisí od toho, v akom stave ho človek chce mať a či ho kupuje ako investíciu alebo na bežné jazdenie. Dodáva, že niektoré autá dokážu tolerovať väčšie opotrebenie, pri iných je to už nevyhnutné riešiť, takže ide skôr o individuálne rozhodnutie. „Radu pre nejakých začiatočníkov asi nemám, ale každému by som povedal, že o autá sa treba starať a nezanedbávať ich. Tú radosť, čo dajú nám, im musíme oplatiť pri údržbe.“

„Niektoré značky alebo typy veteránov sú vhodné na to, aby človek na nich aj zarobil, kým iné už postupne strácajú hodnotu. Ale vo všeobecnosti je tak, že každý veterán má svoj príbeh a svoj trh, niektoré autá si držia hodnotu, iné sú skôr pre radosť a hobby.“

Porsche sú podľa Tomáša z investičného hľadiska zaujímavé, ale človek ich musí zohnať za dobrú cenu a zohľadniť pomer cena–kvalita vyhotovenia. Väčšina týchto áut už má vyše 50 rokov, takže sú kompletne renovované.

„Porsche nie je len jeden model. Sú rôzne verzie, niektoré sú hodnotnejšie, iné menej, s odlišným motorom alebo dokonca farbou, ktorá môže ovplyvniť cenu. Takže je to veľmi individuálne a každý kus treba posudzovať osobitne.“

Tomáš sleduje trh s veteránmi, no osobne ich nevníma ako investíciu. Pre neho sú autá skôr o pocite z jazdy a radosti, ktorú mu prinášajú. Finančný zisk u neho vraj nehrá žiadnu rolu.

Vysvetľuje, že zberateľská hodnota veterána často závisí od počtu vyrobených kusov, od historickej významnosti a dostupnosti v čase výroby. „Spomínaný Herbie je síce krásny, ale až takú hodnotu nemá. Predsa, v tom čase ich bolo naozaj veľa, asi ako dnes Škoda Octavia.“

Ako to vyzerá v dielni?

Tomáš vysvetľuje, že pri veteráne sa najprv robí prvotná prehliadka auta a následne nacenenie potrebných úprav a opráv. Mnoho ľudí si napríklad necháva pôvodný lak, často ho totiž stačí preleštiť alebo čiastočne opraviť. Takýto originálny lak je často cennejší než natretie na inú či sériovú farbu. Samozrejme, hodnota závisí od stavu laku. Podľa toho sa potom plánuje kompletná obnova auta: od opráv náprav a karosérie až po výber farby a ďalšie detaily, pričom každý krok je starostlivo premyslený.

S mojim časom v dielni je to individuálne, ale často je to od rána do večera. Tieto autá sa nedajú robiť rýchlo, idem na kvalitu, nie na kvantitu.

Bežne pri renovácii robí kabeláž, výmenu komplet čapov riadenia + geometria, olejový servis, výmena manžety poloosi na oboch stranách, ošetrenie podvozku ochranným náterom. „Robil som výmenu motora 4.2 V8 kompresor z Jaguara XKR, repas kompresorov (napríklad z Jaguara XFR), ladenie karburátorov a rôzne práce na motoroch typu V8 či V12. Venujem sa aj repasu 2/3 dielných kolies, naučil som sa to postupne, popri práci s autami, najmä novšími modelmi, ktorým som sa venoval v predošlej práci. Veľa vecí je podobných, ale vždy je tam aj niečo odlišné.“

Čo sa týka dielov, Tomáš hovorí, že niektoré sa zháňajú ťažko, no väčšinou to problém nie je. V poslednom čase má vo svojej dielni väčšinu starých Jaguarov, najmä modely MK2, v typických farbách ako bordová alebo tmavozelená.

Veterány vrátane Jaguarov sa dajú kúpiť a diely na ne získať z rôznych krajín, napríklad z Nemecka či Veľkej Británie. Problém často nie je v tom, že by sa diely nedali zohnať, ale skôr v čase. „Dodanie môže trvať dlho, niektoré veci nie sú skladom alebo je potrebné počkať na výrobu. Pri renovácii veterána tak zohráva čas rovnako veľkú úlohu ako samotné zháňanie dielov, pričom faktorov, ktoré ovplyvňujú proces, je naozaj veľa.“