Slováci nám prezradili, koľko vyzbierali na svadbe: zaplatili si výlet do New Yorku, nový gauč a investovali aj do stavby domu

Na svadbe mali 106 hostí a v obálkach nakoniec nazbierali niečo vyše 10-tisíc eur. Svadba ich pritom vyšla na viac ako 15-tisíc eur, takže peniaze z darov im náklady úplne nepokryli.

„My sme nejako neriešili, kto nám koľko dá a koľko je vhodné a nevhodné. Brali sme to od začiatku tak, že keď sa niečo nazbiera, super, keď nie, tak žiadny problém,“ opisuje.

Pri svadbách svojich kamarátov pritom s manželom dávali do obálky približne 100 eur za oboch. Rovnakú sumu potom dostali späť od časti hostí aj oni. Najviac im podľa Dominiky prispeli rodičia, z každej strany im darovali viac ako 2-tisíc eur.

Od bližšej rodiny – napríklad od starých rodičov, krstných rodičov či súrodencov – dostali približne 300 až 500 eur.

„Prevýšilo to naše očakávania a z pohľadu etikety je to u nás úplne v poriadku. Samozrejme, všetko závisí od pomerov. Keď je pre nejaký pár 100 eur veľa, je to v poriadku. Na svadbe sa majú ľudia baviť, a nie byť v strese z toho, či dali málo alebo veľa,“ dodáva.

Zároveň priznáva, že presne si už dnes nepamätá, na čo všetky peniaze zo svadby minuli. V tom období totiž riešili hneď niekoľko veľkých životných zmien. Po roku vzťahu sa zasnúbili. Na svadbu šetrili dva roky, no počas tohto obdobia kúpili aj dom. Dominika bola v čase svadby vo štvrtom mesiaci tehotenstva. „Presne neviem, do čoho sme peniaze vrazili, ale išlo to všetko ruka v ruke s tým tlakom, ktorý bol okolo,“ hovorí.

Mariana dostala na svadbe takmer 15-tisíc eur aj torty

Mariana a jej manžel na svadbe vyzbierali takmer 15-tisíc eur. Sami priznávajú, že ich výsledná suma prekvapila, najmä preto, že si uvedomovali, aké je dnes všetko drahé a že mnohí hostia šetria, kde môžu.

Peniaze sa nakoniec rozhodli neinvestovať do vecí do domácnosti, ale skôr do zážitkov. Časť použili na svadobnú cestu, za ďalšiu si zaplatili dve menšie dovolenky a zvyšok si odložili do budúcna.

„My sme peniaze využili na zážitky, konkrétne na svadobnú cestu, ďalšie dve menšie dovolenky a zvyšok si nechali do budúcna na ‚horšie časy‘,“ hovorí Mariana.

Pri plánovaní svadby zároveň nechceli, aby hostia riešili klasické svadobné dary. Svoje želanie preto zakomponovali priamo do informačnej prezentácie, ktorú hosťom pred svadbou poslali spolu s ďalšími praktickými informáciami.

Požiadali ich, aby namiesto vecných darov priniesli obálku a jednu bielu ružu. Podľa Mariany to pre nich bolo jednoduchšie a zároveň tým dali hosťom jasne najavo, čo by ich potešilo.

Jediné, čo ich podľa vlastných slov trochu zaskočilo, boli torty. „Určite torty, keďže sme nepredpokladali, že sa také dary ešte dávajú,“ smeje sa Mariana.

Ďalší pár dostal 10-tisíc eur. Zaplatil svadbu a kúpil gauč

Daniele a jej manželovi sa na svadbe podarilo vyzbierať približne 10-tisíc eur. Na rozdiel od iných im táto suma pokryla náklady na celú svadbu a ešte im zostalo aj na ďalšie veci. „Vyzbierali sme približne 10-tisíc eur. Peniaze nám pokryli náklady na svadbu a ešte sme si za ne kúpili nový gauč a išli sme na dovolenku,“ hovorí Daniela.

Najviac podľa nej prispeli rodičia, krstní rodičia a starí rodičia. Od ostatných hostí dostali takisto prevažne peniaze, niektorí k nim pridali darčekový kôš alebo kvety.

O tom, koľko by od hostí chceli dostať, sa pritom pred svadbou nijako zvlášť nerozprávali. Na svadbu si našetrili vopred, takže peniaze z obálok vnímali skôr ako príjemný bonus.

„Na svadbu sme si našetrili, takže potom sme sa už len tešili, že mohli prísť všetci a že to s nami oslávia. To, že sa nám to vrátilo, bol bonus od rodiny,“ dodáva.

Anna dostala od hostí 10-tisíc eur. Peniaze išli do stavby domu

Anna sa vydávala v roku 2025 a na svadbu pozvala približne 100 ľudí. Celá svadba ich podľa nej vyšla približne na 18-tisíc eur. Od hostí dostali ako svadobný dar približne 10-tisíc eur – čiže viac ako polovicu ich celkových nákladov.

Keďže im s financovaním svadby pomohli rodičia z oboch strán, peniaze zo svadobných obálok si mohli nechať a využiť ich na niečo, čo v tom období potrebovali. Nakoniec ich investovali do dokončenia svojho domčeka.

„Dar sme využili na dokončovanie pri stavbe domčeka,“ hovorí Anna.

Podobne ako ďalšie páry v článku, aj oni nechceli, aby hostia premýšľali nad nákupom klasických svadobných darov. Nešlo pritom o žiadnu oficiálnu požiadavku ani konkrétnu sumu. S hosťami sa ešte pred svadbou slovne dohodli, že kvety ani iné hmotné dary nosiť nemusia a najviac ich poteší obálka. „Odkomunikovali sme, že najlepšie pre nás aj pre nich bude obálka,“ vysvetľuje.

Vďaka tomu podľa nej hostia nemuseli riešiť, čo by sa novomanželom mohlo hodiť do domácnosti, a Anna s manželom zároveň dostali peniaze, ktoré vedeli využiť podľa svojich aktuálnych potrieb.

Etiketa žiadnu minimálnu sumu neurčuje

Odborníčka na etiketu Mária vraví, že v minulosti mali svadobné dary trochu inú podobu. O ich organizáciu sa často starala matka nevesty alebo prvá družička, ktorá mala zoznam darov a vedela hosťom poradiť, najmä ak si neboli istí, čo novomanželom darovať.

Napriek tomu sa často stávalo, že hostia chceli priniesť niečo potrebné do domácnosti a novomanželia potom dostali napríklad tri mixéry, dvoje rovnakých príborov alebo dve rovnaké súpravy hrncov. Pre mladý pár to niekedy bola skôr zúfalá situácia než radosť z darov.

„Dnes si mnohé páry želajú najmä finančný dar. A mne sa tento spôsob páči oveľa viac. Mladomanželia sami najlepšie vedia, čo v danom období potrebujú, či už peniaze použijú na bývanie, svadobnú cestu alebo na niečo, čo je pre nich dôležité. Podľa modernej etikety je úplne normálne darovať peniaze, je to nielen najobľúbenejšie, ale aj praktické.“

Žiadne minimum ani „cena za tanier“

„Svadobná etiketa neurčuje žiadnu minimálnu sumu. Neexistuje pravidlo, že dar musí pokryť cenu svadobného menu alebo že hosť musí dať určitú sumu ‚na osobu‘. Pri výške daru by som premýšľala najmä nad tým, aký mám vzťah k novomanželom a aké sú moje vlastné finančné možnosti. Inú sumu prirodzene darujú rodičia či blízka rodina a inú kamarát, kolega alebo vzdialenejší príbuzný,“ hovorí odborníčka na etiketu. 

Svadobný dar by nemal byť účet za hostinu.

Dnes je úplne prirodzené, ak si snúbenci želajú namiesto klasických darov finančný príspevok. Mnohí už majú domácnosť zariadenú a ďalšie hrnce či spotrebiče nepotrebujú. Svoje želanie môžu hosťom slušne oznámiť napríklad na kartičke pri pozvánke a uviesť, na čo by peniaze radi využili, či už na svadobnú cestu, bývanie alebo spoločný sen.

„Dôležité je, aby bolo jasné, že finančný dar je možnosť, nie povinnosť. Vyhla by som sa formuláciám typu ‚očakávame finančný dar‘ alebo určovaniu konkrétnej sumy,“ dopĺňa Mária. 

Ak hosť nevie, čo darovať, nemusí sa porovnávať s ostatnými. Pokojne sa môže opýtať rodičov, svedka alebo niekoho blízkeho, prípadne využiť zoznam svadobných darov, ak ho pár má. Etiketa sa prirodzene vyvíja spolu so spoločnosťou. Svadba preto nie je súťaž v hodnote darov, ale prejav radosti a úcty k ľuďom, ktorí nás pozvali, aby sme boli súčasťou ich dôležitého dňa.