Kedysi nebolo také jednoduché zohnať si bezpečný liečivý nápoj.
Energetické nápoje vedia človeka krátkodobo nabudiť, dodať mu pocit prílevu novej energie a zapôsobiť, či už fyziologicky alebo psychologicky tak, že sa človek cíti sviežo a plný síl. V dnešnej dobe sa často polemizuje o tom, ako veľmi vedia byť energetické nápoje obsahujúce látky ako kofeín či taurín škodlivé pre naše telo, ak ich človek konzumuje dlhodobo a vo veľkých dávkach. Nás však teraz nebude zaujímať to, ako kofeín z energetických nápojov vplýva na naše telo, pričom viac odborných informácií o tejto téme nájdeš napríklad na Fitculte, a pozrieme sa radšej späť do histórie na to, ako sa ľudia nechali nalákať na rádioaktívny energetický nápoj, ktorého predaj schválili aj samotné americké úrady.
"Eben Beyers, a wealthy American socialite, athlete&industrialist believed in Radithor - drank nearly 1400 bottles" pic.twitter.com/cmC8e5HnHe
— Forest Spirit (@EarthenBlueSky7) 30. května 2016
Začiatkom 20. storočia boli ľudia schopní vypiť a skonzumovať čokoľvek, čo im lekári alebo reklamy odprezentovali ako skvelý liek na všetky ich ťažkosti. Najmä v Spojených štátoch amerických sa rýchlo rozvíjal biznis rôznych liečiv a podporných látok a aj keď to môže vyznieť akokoľvek bizarne, jedným z týchto produktov bol aj RadiThor. O RadiThore by sme mohli rozprávať ako o pionierovi v kategórii energetických nápojov, lenže jeho jedinou a najväčšou chybou bol fakt, že okrem čistej vody obsahoval chemický prvok s názvom rádium. Aby sme to uviedli na správnu mieru, rádium je rádioaktívny kov a u človeka vystaveného jeho žiareniu sa väčšinou začne objavovať postupný rozpad buniek, ktorý sa často skončí až rakovinou. Rádium pritom v roku 1898 objavila jedna z najznámejších chemičiek histórie Marie Curiová a je veľmi pravdepodobné, že kvôli postupnému ožarovaniu nakoniec aj zomrela.
Mimoriadne nebezpečný rádioaktívny prvok a všetky jeho riziká sa však v 20. rokoch minulého storočia zrejme stále nedostali medzi širokú verejnosť, a tak sa energetický nápoj RadiThor tešil po uvedení na trh veľkej popularite. V praxi išlo o čistú vodu zmiešanú s rádiom, takže potenciálne nebezpečenstvo by bolo pre dnešných vedcov aj laikov zjavné, lenže Američania vtedy kašľali na nebezpečenstvo a pred očami mali neustále len reklamy hlásajúce, že RadiThor dokáže vyliečiť široké spektrum chorôb a zranení. O RadiThore sa dokonca hovorilo, že mužov vylieči z impotencie a tisíce mužov sa preto rýchlo rozhodli pridať ho medzi svoje doplnky stravy, pretože o viagre v tom čase nebolo ani slychu a ak to tam dole nefungovalo ideálne, chlapi boli ochotní urobiť takmer čokoľvek, aby sa opäť dostali do najlepšej sexuálnej formy. Pravdou ale bolo, že po konzumácií RadiThoru sa rádium rozpustené vo vode začalo usadzovať v kostiach spoločne s jeho radiačnou energiou a prvou obeťou na rane sa takmer vždy stala kostra.
ICYMI: The Strange Fate of Eben Byers http://t.co/PyBdYwUF2U pic.twitter.com/G5gbX9N73u
— neatorama (@neatorama) 30. srpna 2014
Problémom pre bežných pracujúcich Američanov túžiacich po dúšku RadiThoru však bola jeho cena. Pred takmer 100 rokmi sa na to teda ľudia pozerali ako na problém, ale s odstupom času môžeme konštatovať, že práve vyššia cena fľaštičky zabránila tomu, aby sa rádioaktívny nápoj rozšíril medzi státisíce ľudí. Maličká fľaštička vážiaca približne 30 gramov sa predávala za 1 dolár, čo je v dnešnom ponímaní asi 15 dolárov, a nemohol si ju dovoliť len tak hocikto, takže sa týmto kontroverzným nápojom opájali najmä boháči. Najznámejším milovníkom RadiThoru bol od takmer úplného začiatku excentrický sukničkár Eben Byers z amerického Pittsburghu, ktorý sa o zázračnom nápoji dozvedel pri liečbe zlomenej ruky. Dnes znie veľmi zvláštne, že na zlomenú ruku sa vtedy podávala voda zmiešaná s rádiom, ale Byersovi to absolútne nevadilo a vypestoval si dokonca solídnu závislosť. Hovorilo sa, že Byers popíjal RadiThor v obrovských množstvách a denne vypil aj dve fľaštičky, čo sa mu síce zdalo veľmi prospešné pre jeho telo a zdravie, ale onedlho pochopil, že sa dopustil osudovej chyby. V marci roku 1932 mu jeho telo naposledy vypovedalo službu a ani si len nevieme predstaviť, ako musel po smrti vyzerať, pretože rádium roky ukladané vnútri kostí nakoniec spôsobilo tvorbu dier v jeho lebke a lepšie na tom nebola ani jeho čelusť, ktorá mu prakticky celá zmizla.
Refrescante, nutritiva, radioactiva... Radithor. pic.twitter.com/X5z2G0R548
— Christian Nader (@ExoSapiens) 13. července 2013
Zaujímavosťou na prípade Ebena Byersa potom bolo nielen to, že ho rodina pochovala v olovenej rakve, aby zabránili rádioaktívnemu vyžarovaniu z jeho kostry, ale aj následný experiment o 33 rokov neskôr. Vedec Robley Evans získal povolenie na exhumáciu Byersovho tela, pretože chcel zistiť, aká vysoká miera radiácie je ešte stále uchovaná v jeho kostiach. Predpokladal, že by mohol namerať približne 100-tisíc becquerelov, lenže po experimente iba zarazene pozeral na výslednú hodnotu presahujúcu 225-tisíc becquerelov. Vo svetle toho, že polčas rozpadu rádia je 1600 rokov, zostáva Byersovo telo dodnes pochované v olovenej truhle a neustále zo seba vyžaruje nebezpečné žiarenie, ktoré si do seba tento americký boháč dobrovoľne a s pôžitkom prostredníctvom RadiTholu zavádzal dlhé roky. Dnes by si samozrejme žiadny zázračný nápoj s obsahom akéhokoľvek rádioaktívneho prvku na trhu nenašiel a ak sa už potrebuješ niečoho napiť, potom zvoľ napríklad obyčajnú vodu.
Read our review of @KateBooks's upcoming book about the #RadiumGirls @Sourcebooks @NetGalley https://t.co/MTCvowX6eh pic.twitter.com/TGtmLoihUG
— Quill & Slate (@QuillandSlate) 12. ledna 2017
Okrem energetického nápoja a jeho tragických účinkoch však existoval ešte jeden prípad, ktorý mimoriadne rezonoval v americkej spoločnosti od roku 1917. S odstupom času dostal názov Radium Girls, pretože išlo o skupinu pracovníčok v továrni v americkom štáte New Jersey, kde sa vyrábali hodinky a napriek tomu, že boli už vtedy publikované správy a výskumy o nebezpečnosti rádia, tieto ženy s ním nevediacky prichádzali do styku každučký pracovný deň. V rukách mali štetce a ich úlohou bolo nanášať špeciálny náter, v ktorom bolo primiešané rádium, na ciferníky hodiniek. Trik spočíval v tom, že takto natreté ciferníky zúžitkovali vlastnosti rádia a boli schopné v tme svietiť, takže si rýchlo získali popularitu zvedavých Američanov. Bohužiaľ pre pracovníčky továrne, nikto im nikdy nepovedal o tom, že v nátere sa nachádza rádioaktívne, a teda nebezpečné rádium, a ony si tak veselo svoje štetce oblizovali, aby boli ich ťahy po ciferníkoch dokonale presné. Nevediac o tom, že oblizujú rádium, sa u väčšiny z nich postupom času objavila anémia, časté zlomeniny kostí a rozpad sánky, ktorý utrpel aj vyššie spomínaný Eben Byers. Najhoršie na tom bolo, že pracovníčky očarené žiariacimi vlastnosťami náteru ho onedlho začali používať aj na vlastných nechtoch či tvárach, čím si svoju situáciu len zhoršili.
Niektoré ženy sa po tom, čo zistili v akých podmienkach pracovali a čo všetko im ich zamestnávateľ zatajoval, rozhodli spoločnosť zažalovať a v roku 1928 dostala každá z nich finančné odškodnenie spolu s doživotnou bezplatnou zdravotnou starostlivosťou, lenže nič z toho im už nevrátilo skutočné zdravie. Nátery s obsahom rádia sa pritom pri výrobe hodiniek používali až do 60. rokov minulého storočia a jedinou výraznou zmenou u zamestnancov bola povinnosť nosiť ochranný odev a ďalšie doplnky.
