V Ázii zbalil babu, u ktorej tri týždne býval, s Turkami šiel podvádzať manželky. Juraj zarába hraním na gitaru a cestuje po svete

Volá sa Juraj Plichtík, má 32 rokov a doma sedieť nevydrží. Namiesto klasickej práce v korporáte si Juraj našiel vlastný zmysel života, keď posledných desať rokov cestuje po svete a zarába si pouličným hraním na gitare. Zamiloval sa do juhovýchodnej Ázie a svoje zážitky zdieľa aj na YouTube.

Aj preto napísal blog o tom, ako balil Aziatky, pretože náhodné stretnutie v supermarkete vyústilo do trojtýždňového luxusu u jednej ženy doma. A takýchto príbehov má oveľa viac. „Jedna baba sa na moje šaškovanie chytila a začali sme sa bozkávať. O chvíľu sme skončili u nej doma, ale ráno som sa zobudil a ona mi hovorí, že musí telefonovať s manželom,“ začína opis situácie, ktorá dopadla ešte o trochu bláznivejšie, ako by si mohol očakávať. 

Čo by si označil za tvoj prvý impulz, ktorý ťa prinútil cestovať?

Ja chodím po svete tak 10 rokov po svete som vyskúšal všeličo. Od nudy si posúvam laťku vždy o úroveň vyššie. Kedysi sme sa s kamarátmi vydali na ukrajinskú hranicu na taký anarchistický výlet, kde sme chodili po horách, chodili sme po Poloninách, spali, kde nám prišlo, a vtedy sa mi to zapáčilo. Mňa omrzelo také to bežné cestovanie, že si zaplatíš 30 € za atrakciu, vidíš to a potom odídeš.

Jedného dňa som v Amsterdame zbadal takého borca, čo robil pouličnú mágiu. Zaujal ma, pretože si vytvoril dav možno 100 ľudí a mňa to fascinovalo. Ja som z Kysúc, nikdy som nevidel, ako pouličný umelec pritiahne taký dav, hádžu mu tam bankovky, nemusí platiť dane a je slobodný. Ja som si povedal, že takto chcem vyskúšať žiť, ale nemal som žiadne zručnosti, ktoré by som mohol ukazovať.

Medzitým som točil také dokumenty pre niekoľko neziskoviek, s tými som prešiel krajiny ako Uganda, ale tie kontrakty mi raz skončili. Zvykol som si na slobodu, ale nenašiel som žiadne vysnívané zamestnanie, tak som sa chcel začať sám financovať. Skúšal som preto hrať na ulici. Keď som kedysi robil promotéra v Prahe, tak mi občas ľudia náhodne hodili peniaze, aj keď som ani nehral. Na gitare som však nikdy hrať nevedel, potom som sa naučil odrhovačky ako Sweet Home Alabama a Wonderwall.

Keď vyrastáš v malom meste, tak vidíš ľudí bez domova, ako hrajú na harmoniku, ale nenapadne ti, že to chceš robiť aj ty. Vytvoril som si vlastný plán, pospájal som si v hlave, ako to chcem realizovať. Momentálne preto v zime pracujem ako lyžiarsky inštruktor a zvyšok roka chodím a hrávam na uliciach. Vyberám love do kasne.

Kedy si sa vôbec vybral prvýkrát hrať do zahraničia?

Hlavne niekde ďaleko, kde ma nikto nepozná. Kúpil som si letenku do Istanbulu, že pôjdem z Istanbulu stopom naspäť. Hral som zle, spieval ešte horšie, ale peniaze mi celkom pribúdali. Keď ťa vyhodia, ideš preč a postavíš sa o pár metrov ďalej. V krajinách ako Turecko je to súčasť kultúry, tam ľudia bežne hrávajú na ulici. V Južnej Kórei majú dokonca pódiá pre pouličných umelcov. Západná spoločnosť mi príde znudená zo všetkého, ale keď pricestuješ na koniec sveta a ľudia tam vyrastali v diktátorskom režime či majú odrezaný internet, tak sú z takýchto umelcov nadšení.

Ako si prežíval v Istanbule? Ja väčšinou chodím po hosteloch, ale keď spím na ulici, je to vždy väčšinou preto, že sa niečo pokazí. Môj plán je zarobiť a spať v teple. Spal som na ulici, pod mostom, párkrát som si našiel nejakú ženu, že som prespal u nej. V hosteloch stretneš ľudí podobného zmýšľania, pokecáš si s nimi, tak to mi najviac vyhovuje.

V Ázii ľudí zaujíma to, že si biely. Ako keby ti to pridávalo nejakú superschopnosť, tam sa s tebou niekde ľudia fotia na ulici. 

Z Istanbulu si sa domov vracal skoro mesiac a stopom. Čo sa udialo?Skoro mesiac som cestoval domov, prechádzal som aj cez Ukrajinu, kde som hral pre vojakov a dostal som od nich pár hrivien. Chcel som ísť stopom, ale v Istanbule sa veľmi nedá stopovať, vyviezol som sa kúsok za mesto a nikto tam nevedel po anglicky. Vtedy išiel okolo učiteľ anglického jazyka, všimol si ma a ponúkol mi, že môžem pokojne prespať uňho doma. Na druhý deň si ma zobral ako rekvizitu do školy na hodinu a mal som tam deťom rozprávať príbehy z cestovania, všetci si ma tam fotili a nejaké malé baby si ma popridávali na Facebooku.

V celom Turecku som stopoval možno 5 minút. Zastavil mi autobus, ale ja mu hovorím, že stopujem a nedám mu žiadne peniaze. Keď som vystupoval, zadržal ma a povedal ďalšiemu šoférovi, že nemám peniaze. Vždy, keď som vystúpil z autobusu, tak si ma prehadzovali a o chvíľu som bol skoro v Bulharsku. Turci majú skoro všade zaheslované Wi-Fi, tak som našiel karaoke bar.

Doporučeno

„Na Kapverdách žiješ za 18 000 korun jako král.“ Slovenka Jana se sbalila a založila si byznys na exotickém ostrově 11. května 2019 17:17

Majiteľ baru sa ma pýta, že kam idem a ja, že to chcem zobrať cez Ukrajinu. A on, že zrejme ideš cez Burgas, tak som prikývol a on, že my s bratom chodíme podvádzať manželky do Burgasu a môžeme ťa zobrať. V tom momente zavolal bratovi, že odchádzajú do Burgasu a už sme sa viezli. Stretol som aj tie milenky, to boli možno 50-ročné Bulharky.

V Rumunsku na moldavských hraniciach som večer sedel v krčme, nechcelo sa mi platiť hotel, lebo som mal na celý mesiac len 100 €. Týpek vraví, že môžem uňho prechrápať na dome, tak som šiel s ním. Zohrial mi nejakú polievku a potom počujem z vedľajšej izby, že tam má pustené porno. Zatiaľ som teda jedol a tváril som sa, že som nič nevidel a pôjdem spať. O 20 minút sa otočil a takým hrubým hlasom mi hovorí, nech to porno idem pozerať s ním. Našťastie bolo lesbické, tak som sa trochu upokojil a vysvetlil mu, že ja masturbáciu nepovažujem za tímový šport.

Po ďalšej sezóne som sa vydal do Nemecka, Francúzska či Holandska. Niekedy som sa na 2 týždne vybral do Hamburgu, spal som v aute, sprchoval som sa vo fitku a peniaze som si odkladal.

V tomto meste som natočil klip s trpaslíkom, hneď sa mi ozvala partia zo spoločnosti Bangkok Midgets a na celý deň so mnou hral vo videu. 

Koľko si za deň dokážeš zarobiť hraním na ulici?