Ak vyjde počasie, na Pohode predáme skoro tonu bryndzových halušiek a zisk rátame v tisícoch eur, prezrádza majiteľ stánku

Niekedy musíš na ich bryndzové halušky stáť v rade aj 40 minút. Ich stánok je snom každého festivalu zameraného aj na kvalitnú gastronómiu a foodblogeri si ho nevedia vynachváliť. Majstri Haluškári sú najlepšími v svojom obore, za ich prácou sa však skrýva aj veľa driny. 

„Máme málo spánku, robíme do štvrtej ráno a o siedmej vstávame. Občas medzi nami koluje aj nervozita,“ prezrádza majiteľ Lukáš. 

My sme ho počas soboty na Pohode na chvíľu vyrušili počas práce, aby sme sa dozvedeli čosi viac o tom, ako sa bryndzovým haluškám na najväčšom slovenskom festivale darí.

Dali by ste si v náhodnej reštaurácii bryndzové halušky, keby ste tam boli prvýkrát?

Určite nie v náhodnej klasickej reštaurácii, obzvlášť v dnešnej dobe. Musela by to byť prevádzka zameraná hlavne na tento sortiment. 

Prečo?

Lebo väčšina funguje na princípe polotovarov. Tie halušky nemajú čerstvé a len veľmi málo reštaurácií robí halušky ručne zo zemiakov. Taktiež používajú smotanu namiesto bryndze a tej tam dávajú len veľmi málo, často máš teda namiesto bryndzových halušiek smotanové. 

Má podľa vás aj konkrétny dôvod, že sa takto lokálne reštaurácie stavajú k nášmu národnému jedlu? 

Myslím si, že si takto jednoducho zľahčujú situáciu. Pravdepodobne to nie je pre nich biznis, primárne zarábajú z iných druhov jedál, a tak naše národné dávajú na vedľajšiu koľaj. My máme aj veľa zahraničných zákazníkov, ktorí bývajú voči haluškám skeptickí. A je to práve kvôli takým reštauráciám, ktoré ich nechcem povedať, že až sprzňujú, ale zľahčujú si situáciu. Kazia takto dojem o našom jedinom národnom jedle.

Ako halušky robíte vy? 

Robíme ich klasicky, ako ma naučili moji prastarí, starí rodičia a otec, ktorý je dokonca trojnásobným majstrom sveta v tejto disciplíne. Robíme ich zo zemiakov a z múky, žiadne vajíčko, klasika. Vyvaríme ich vo vriacej vode a samozrejme je potrebné použiť pravú bryndzu.

Máte aj nejakú tajnú receptúru? 

Dôležité je byť poctivý, neklamať svojich zákazníkov a dať do tých halušiek to, čo sa má dávať. Základom je dobré cesto, ktoré sa nemrví a kvalitná bryndza. Nesmie sa ňou šetriť a musí byť poctivá. Mimochodom, nájsť v dnešnej dobe dobrú bryndzu nie je jednoduché. Dávame si pre to veľmi záležať na dodávateľovi.

Koľko porcií halušiek predáte na Pohode za jeden deň?

Sú to stovky, je ťažké to presne spočítať. Odhadom je to však približne 1 000 za deň.

Viete už odhadnúť koľko kíl sa predá? 

Okolo jednej tony. 

Takže je o ne veľký záujem.

Môžem povedať, že odkedy sme začali budovať meno a logo Majstri Haluškári, naša klientela rastie, sme vyhľadávaní, dokonca nás ľudia a spoločnosti sami na akcie pozývajú. Dostali sme sa do povedomia práve tým, že robíme kvalitné a poctivé bryndzové halušky.

Keby som si chcel otvoriť taký stánok na Pohode, koľko by ma stál prenájom?

Nie som si istý, nakoľko sú tieto informácie verejné a či majú všetci rovnaké podmienky. Viem, že za jeden meter štvorcový predajnej plochy je cena niekoľko stoviek eur na všetky tri dni. Dokopy sme za nájmy za všetky stánky zaplatili 6 000 €.

Cena za prenájom je finálna cena nákladov, alebo máte ešte ďalšie?

Platí sa zvlášť za elektrinu aj vodu, s čím veľmi nie sme spokojní. Sú to náklady, ktoré sa ukážu, až keď je po všetkom a nedá sa s nimi rátať. 

Je pre vás účasť na takomto festivale záruka zisku, už keď sa rozhodnete, že do toho idete, alebo vždy riskujete, či to vykryje aspoň náklady?

Je to podnikanie ako každé iné a rovnako nemá nikto nič isté. V dnešnej dobe je podnikanie riziko a tak isto chodím aj ja na festivaly s tým, že to nemusí vyjsť. Vie to ovplyvniť počasie aj organizátor. Záleží, či to vie propagovať, či príde dosť ľudí a udalosť má nejaké meno alebo históriu.

A táto Pohoda bude zisková? 

Myslím si, že bude. 

Koľko by ste mohli zarobiť, ak si odrátaš všetky náklady?

Niekoľko tisíc eur.

A ako prebieha komunikácia s festivalom, oslovujú vás? 

Ja si myslím, že Pohoda nemá problém s tým, že by musela naháňať stánky. Väčšina asi posiela žiadosti, ktorých majú určite veľa. Následne je už len na kompetentných, koho na základe svojich a nám neznámych kritérií vyberú. Ja mám tu česť a som rád, že patrím medzi tých predajcov, ktorých si Pohoda vybrala. 

Je ťažké sa dostať na Pohodu ako predajca?

Ja si myslím, že ak máte produkt alebo tovar, ktorý je špecifický, nemáte veľa alebo žiadnu konkurenciu a ste niečím výnimočný, tak by nemal byť problém sa na Pohodu dostať

Makáte v podstate od rána do večera, je to únavné?

Je to vždy vyčerpávajúce, nie je to sranda. Veľa ľudí jednoducho závidí nejaké peniaze, ale nevedia, čo obnáša príprava na taký festival. Zďaleka to nie je o týchto troch dňoch, predchádzajú tomu týždne a niekedy aj viac ako mesiac príprav. Samozrejme, máme málo spánku, robíme do štvrtej ráno a o siedmej vstávame. Občas medzi nami koluje aj nervozita. Na Pohodu sa však vždy tešíme, ľudia sú tu veľmi milí, vedia bez problémov počkať v rade, keď je veľa záujemcov, aj keď máme technickú prestávku, aby sme si vyčistili potrebné nástroje. 

Na koncerty môžeš ale zabudnúť.

Ježiš Mária, jasné (smiech). Ešte ani jeden som za tie tri roky, čo sme tu, nevidel. Nemám čas ísť ani na toaletu. 

Ak by si si mal čas ochutnať niečo z iného stánku na Pohode, čo by to bolo? 

Vyskúšal by som niečo, čo bežne v našom okolí nemáme, takže napríklad niečo vegánske. Samozrejme, skúsil by som aj nejaký burger. 

Bryndzové halušky jedávaš?

Pravidelne (smiech).