Na Slovensku tento rok prešlo „skúškou dospelosti“ len menej ako jedno percento stredoškolákov. Koronavírus spôsobil, že štúdium sa zo škôl presunulo do online priestoru a minister školstva Branislav Gröhling splnil koncom apríla sen všetkých maturantov a ústne maturity zrušil.

Každý končiaci stredoškolák mohol dostať poslednú známku vypočítanú z priemeru všetkých koncoročných vysvedčení a polročných vysvedčení z posledných dvoch ročníkov. Nie všetci boli však s takýmto výsledkom spokojní.

Minister dal preto maturantom možnosť ísť k zelenému stolu dobrovoľne. My sme sa rozprávali s Katkou Mariou Šebákovou, ktorá tak spravila ako jediná študentka zo 40-tisícovej Považskej Bystrice.

Aký je to pocit byť jedinou maturantkou v Považskej Bystrici? Musím povedať, že to nevnímam, že by som bola nejaká jedinečná alebo tak. Ja som to skôr spravila kvôli tomu, že som to potrebovala a možno som si chcela aj trochu vyskúšať, aký je to pocit sedieť pred trojčlennou komisiou a odpovedať. 

Prečo si sa teda rozhodla ísť na ústne maturity, keď hovoríš, že si to potrebovala?

Kvôli tomu, že sa chcem hlásiť aj na školu do Nemecka a tam berú len výsledky maturity. Ja som mala povinnú maturitu z angličtiny a potrebovala som aj z nemčiny v úrovni B2, preto som sa rozhodla ísť. Bola to vlastne dobrovoľná maturita. 

Aha, čiže ty si mala nemčinu ako extra piaty predmet?

Áno, ja som mala slovenčinu, angličtinu ako povinné predmety a potom biológiu a chémiu, lebo sa hlásim na medicínu. Nemčina bola teda extra, aby som mohla pri prijímačkách na nemeckú vysokú školu nejak dokázať, že ten jazyk ovládam. Hoci som bola v Nemecku aj ako výmenná žiačka, nestačilo to a bolo treba aj maturitu. 

A ako to teda dopadlo?