Zo scény v podsvetí bratov Danišovcov odstránila mafia. Spor s Tutim mal odštartovať incident z roku 1995, kedy sa tento mafián povyšoval nad brata Mikuláša Černáka, ktorého pretlačil. Iba rýchla reakcia mafiána Miroslava Sýkoru a ďalšieho muža z podsvetia vraj zabránila tomu, aby Černák Tutiho na mieste zastrelil.
Ďalšou neslávne známou vraždou v Bratislave je explózia auta bývalého policajta Róberta Remiáša. Ten bol spojkou Oskara Fegyveresa, agenta SIS, ktorý vypovedal vo veci únosu syna prezidenta Michala Kováča. Z vraždy Róberta Remiáša v minulosti obvinili nájomného vraha Jozefa Roháča a Imricha Oláha. Súd ich ale nakoniec prepustil.
Vrah alebo vrahovia si tak ako v prípade Danišovcov vybrali za smrtiacu zbraň nástražnú výbušninu, ktorú umiestnili na auto Róberta Remiáša. Tú odpálili 29. apríla 1996 na križovatke Devínskej cesty, Karloveskej ulice a Botanickej ulice. Po explózii sa auto rútilo ďalej ulicou, až kým nevrazilo do plota (na súčasnom mieste stojí pamätník). Róbert Remiáš zomrel na následky popálenín a šoku.
Mnohé indície nasvedčujú tomu, že Róberta Remiáša dala sledovať SIS, na čo si objednala vtedajšie slovenské podsvetie. Najčastejšie sa spomína najmä organizovaná zločinecká skupina sýkorovcov. „Bola to vražda na objednávku. Vzhľadom na výborné vzťahy SIS pod vedením Ivana Lexu, ktorý plnil príkazy Mečiara, si SIS na špinavú robotu objednala podsvetie. Bola to spolupráca SIS s podsvetím,“ povedala pre Refresher matka obete Anna Remiášová.
S týmto tvrdením súhlasí aj exvyšetrovateľ prípadu Július Šáray. V relácii Fair Play s Michalom Kovačičom vyhlásil, že podľa neho Róberta Remiáša na objednávku SIS zavraždila mafia. Do dnešného dňa však v prípade zosnulého bývalého policajta súd nikoho neposlal za mreže.
Miroslav Sýkora
Zakladateľ známeho gangu sýkorovcov bol popri osobe Mikuláša Černáka zrejme najvplyvnejším mafiánom 90. rokov. Podľa Jána Petroviča, novinára a autora knihy Slovenská mafia: Príbehy písané krvou, si boli Černák a Sýkora do roku 1997 viac-menej rovnocenní. Petrovič dokonca priznáva, že Sýkora mohol mať o niečo lepšie postavenie.
„Kým Sýkoru nezabili, mal svojím spôsobom možno aj trochu navrch, a to kvôli tomu, že pôsobil v hlavnom meste a ostatní mafiáni sa za ním chodili radiť a dohadovať sa na ďalšom postupe organizovaného zločinu,“ povedal v našom rozhovore.
Keď sa v januári 1996 Miroslav Sýkora dozvedel o výnosnej krádeži 173 miliónov korún vo VÚB banke, chcel od zlodejov dostať polovicu zo zisku. Poslal preto za nimi dvoch chlapov. Jedným z nich bol Peter Križanovič prezývaný ako Duran. Ten sa so Sýkorom nepohodol pri rozdeľovaní peňazí, a tak medzi dvojicou začala vojna.
Tú ukončili 6. februára 1997 na Bajkalskej ulici pred hotelom Holiday Inn strelci, ktorí na parkovisku zavraždili Miroslava Sýkoru a šoféra Petra Radiča. O vylákanie Sýkoru na miesto vraždy sa vraj postarala SIS. Akciu údajne naplánoval Peter Križanovič, ktorý prišiel pri jednom atentáte kvôli Sýkorovi o nohu. V prípade je obžalovaný Ľuboš Ferus (údajne na akciu zaobstaral zbrane), ktorý je spájaný s nitrianskym podsvetím, a ďalej Marek Lupták, Richard Benčič a Milan Majtan.
Peter Križanovič
Duran patril svojho času medzi popredných členov sýkorovcov a s Miroslavom Sýkorom si naozaj dobre vychádzal. Peniaze však dokážu zničiť mnohé priateľstvá, a to najmä v prípade, ak ide o spor v podsvetí. Atentát na Sýkoru zo 6. februára 1997 nebol vraj prvý. Aktuality informovali, že Duran chcel zabiť svojho bývalého šéfa už dvakrát predtým.
Po týchto dvoch útokoch paľbu opätovali aj ľudia od Sýkoru a Durana postrelili do nohy. Následkom vážnych zranení mu ju museli nakoniec amputovať. Po vražde Sýkoru sa vraj Duran všade chválil, že preberá aktivity sýkorovcov, čo potvrdil aj Mikuláš Černák. Jeho autorita však nebola dostatočná.
Pohrobkovia Sýkoru na čele s nastupujúcim bossom Róbertom Lališom podľa výpovede svedkov naplánovali odplatu. Vrahovia vedeli, že Duran na Lietavskej ulici navštevuje svoju priateľku. Vedľa jeho auta umiestnili výbušninu, ktorá ho 16. apríla 1997 na mieste zabila. Na jeho vraždu dal podľa sýkorovca Ladislava Bališa prezývaného Dlhýho Laco príkaz nový šéf skupiny Róbert Lališ.
Štefan Fabián
Začiatkom 90. rokov mafii na východe vládol Róbert Holub. Jeho ekonómom a zároveň pravou rukou bol Štefan Fabián. S ním sa 24. septembra 1997 vydal do Bratislavy, kde sa mal stretnúť s Mikulášom Černákom. Ten im sľúbil dodať informácie o nájomnom vrahovi Alojzovi Kromkovi, ktorý mal podľa Holuba stáť za neúspešným atentátom na jeho osobu.
Holub však netušil, že o atentáte Černák veľmi dobre vedel a pripravil na neho pascu. Počas stretnutia v Hoteli Danube (súčasný Park Inn) do miestnosti prišiel nájomný vrah. Údajne ním bol Jozef Roháč. Hlavným cieľom jeho streľby mal byť Róbert Holub, no vrah okrem toho spustil paľbu aj na Fabiána.
Holub ako zázrakom prežil a zdravotníci ho previezli do nemocnice na Kramároch. Štefan Fabián však zraneniam na mieste podľahol. Podľa archívnych záznamov RTVS jeho zakrvavené telo ležalo tesne pred vstupom do baru Amadeus.
Eduard Dinič
Bratia Eduard a Róbert Diničovci patrili koncom 90. rokov medzi popredných bratislavských mafiánov. Pre svoje ciele neváhali využívať aj tie najodpornejšie praktiky. „V istom prípade mužovi znásilnili jeho manželku, aby na nich prepísal 60 miliónov. Diničovci mu dokonca chceli znásilniť aj 10-ročnú dcéru, vtedy už ale kapituloval a dal im všetko, čo požadovali,“ prezradil pre Refresher Milan Žitný. Malo ísť o bieleho koňa menom Martin Suchár, ktorý dnes žije pod zmenenou identitou.
V podsvetí sa tiež povráva historka, že Eduard Dinič vyfackal vtedajšieho riaditeľa SIS Ivana Lexu. Šéf SIS raz údajne v hoteli Junior, ktorý Diničovcom patril, pod vplyvom alkoholu obťažoval prostitútky, a tak mu dal Eduard Dinič príučku. Po upevnení moci sýkorocov sa bratia Diničovci vraj chceli stiahnuť zo Slovenska.
To im ale nevyšlo. 9. mája 1998 telo Eduarda Diniča pred tenisovými kurtami na Zlatých pieskoch rozmetala výbušnina, ktorú odpálil nájomný vrah Jozef Roháč. 4. októbra 1998 Roháč spolu s komplicom Ivanom Cupperom od sýkorovcov zastrelil jeho brata Róberta Diniča.
Peter Steinhübel
Miloval peniaze a mladé dievčatá – tým je dodnes známy mafiánsky podnikateľ Peter Steinhübel prezývaný ako Žaluď. Raz sa dokonca musel pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletého dievčaťa postaviť pred sudcu. Ten ho ale do väzenia neposlal. Spočiatku si zarábal vekslovaním a holandskými dražbami, vďaka čomu sa dostal k množstvu podnikov za extrémne výhodné ceny.
V 90. rokoch sa so svojimi gorilami neraz vyhrážal novinárom, ktorí sa o ňom odvážili písať. Príkladom je aj reportér Patrik Herman. „Raz som prichádzal večer domov, vypol som motor a dvere mi otvorili traja hrubokrkí chlapíci. Naložili ma do auta a odviezli k svojmu šéfovi do Bratislavských mraziarní (poznámka redakcie – vlastnil ich Žaluď).
Peter S. mi mal potrebu vysvetliť, že moje reportáže o ňom mu kazia kšefty. Čo ma zarazilo, mal som zopár akože kamarátskych telefonátov od ľudí z brandže, ktorí ma vystríhali pred reportážami o niektorých mafiánoch. Bolo zjavné, že s nimi mali nejaké kšefty,“ spomínal pre Refresher.
Prvýkrát chceli zabijaci Žaluďa odstrániť už v roku 1993, kedy na neho strieľali pred petržalským domom jeho rodičov. Pokusy o atentát na mafiánskeho podnikateľa by si nezrátal na jednej ruke, no úspešným sa stal až útok zo 4. augusta 1999. Neznámy vrah mu vtedy projektilom z pušky Sauer v areáli Bratislavských mraziarní na Trenčianskej ulici roztrhal vnútornosti. Vraha ani objednávateľa nikdy neodsúdili.
Roman Deák
Roman Deák patril v 90. rokoch do mafiánskej skupiny bratov Diničovcov, ktorých zabili len krátko pred ním. Pri Romanovi Deákovi sa opäť dostávame k bielemu koňovi Martinovi Suchárovi, ktorému Diničovci údajne znásilnili ženu. Ten svedčil ako proti Diničovcom, tak aj proti Deákovi.
„Na základe výpovede Martina Suchára bol zatknutý aj Roman Deák, ale sudca ho pre nedostatok dôkazov prepustil a nevzal ho do väzby. Dva týždne na to Deáka zastrelili. Opäť iba ostáva úvaha, či by si Deák nebol zachránil život, keby ho boli vzali do väzby,“ zamýšľal sa pre Plus 7 DNÍ bývalý šéf vyšetrovateľov Jaroslav Ivor.
Dvaja vrahovia Romana Déaka 20. októbra 1999 zastrelili na Bagárovej ulici v Dúbravke pred jeho Mercedesom. Vraždu si mal údajne objednať podnikateľ Marek Trajter. Cieľom bolo vraj získať podiel z jedného podniku. Najvyšší súd SR v októbri 2015 rozhodol, že je skutok premlčaný. Vražda Romana Deáka sa spája s gangom sýkorovcov. Strelcami mali byť nájomný vrah Jozef Roháč a Jurij Fejer prezývaný ako Malý Rus.
Jozef Svoboda
Podľa bývalej manželky Jozefa Svobodu jej muž zbohatol predovšetkým v období vlády Vladimíra Mečiara a jeho strany HZDS. Požičiaval peniaze za veľké úroky a zapájal sa do malej privatizácie. Z mafiánskych skupín väčšinou spolupracoval najmä so surovčíkovcami a takáčovcami.
Poznal sa tiež s množstvom politikov. Dobrý vzťah so Svobodom potvrdil aj bývalý prezident Ivan Gašparovič, ktorý s ním sledoval futbalové zápasy. Začiatkom milénia mal Svoboda patriť k 30. najbohatším Slovákom. Narozdiel od iných ľudí z podsvetia sa jeho aktivity nepodarilo spojiť s násilnou trestnou činnosťou.
Posledné roky svojho života trávil vo Francúzsku a do rodnej krajiny sa vrátil až po vražde mafiánov Jána Takáča a Jozefa Surovčíka, ktorých dobre poznal. Práve na nich preniesol svoje majetky a na Slovensko prišiel kvôli ich vysporiadaniu. 28. júna 2004 na Podunajskej ulici Svobodu pred vtedajšou stávkovou kanceláriou Terno zastrelili dvaja strelci. Vrahov ani objednávateľa nikdy neodsúdili.
Peter Čongrády
Začiatkom 90. rokov Peter Čongrády alias Čongy vozil v aute bossa Miroslava Sýkoru, no po jeho smrti sa pri novom šéfovi Róbertovi Lališovi prepracoval medzi najvýznamejších členov sýkorovcov. Ani táto pozícia ho však neochránila pred útokom nájomných vrahov.
O jeho vraždu mali v roku 1999 záujem mafiáni Ivica Tolič a Sergej Miňajlenko. Ich prvý najatý vrah Roman Jaďuď sa však rozhodol, že Čongyho nezabije. Miesto toho za ním prišiel a poradil mu, aby odcestoval z Bratislavy. U objednávateľov sa vyhovoril na to, že na mieste plánovanej vraždy stálo príliš veľa svedkov. Tým Čongymu predĺžil život o približne 5 rokov.
Vrahovia si na neho 9. septembra 2004 počkali pred pizzériou M. K. M. na Pečnianskej ulici v Petržalke. Z jeho vraždy odsúdili ako objednávateľa Sergeja Miňajlenka. Na príprave vraždy sa podľa rozhodnutia súdu podieľal aj Peter Holáň (brat známeho žilinského mafiána Milana Holáňa alias Gorilu).
Čongrádyho zabili dvaja strelci – Peter Kopera a Vladimír Smetana. Na vražde sa pri sledovaní Čongyho podieľal aj Ivan Beňo. Ivica Tolič, jeden z objednávateľov vraždy, utiekol zo Slovenska. Predpokladá sa, že zomrel v Bosne pri autonehode.
