Chov exotických zvierat a obchádzanie zákonov dokáže majiteľom chovných staníc slušne zarobiť.
Na začiatku tohto roku sa stal obrovským hitom dokumentárny seriál Tiger King na Netflixe. Hlavnú úlohu v ňom zohrával Joe Exotic, majiteľ kontroverznej zoologickej záhrady v Spojených štátoch amerických. Joe choval stovky divokých šeliem od tigrov až po levy, a za poplatok umožňoval ľuďom zvieratá hladkať či odfotiť sa s nimi.
Obdobné chovné stanice existujú aj na Slovensku. V najnovšom článku Investigatívneho Centra Jána Kuciaka (ICJK) sa novinári pozreli na to, akú úlohu zohráva chov a množenie tigrov v našich končinách v celosvetovom biznise s tradičnou čínskou medicínou. V nej patria jednotlivé časti tigrieho tela medzi žiadané komodity.
Aj keď sú slovenské zákony na chov exotických zvierat nastavené jasne, mnohými spôsobmi sa dajú obchádzať. Jedným z popredných miest, kde u nás rozmnožujú tigre je podľa zistení ICJK Ranč pri Žiline, ktorý vlastní Jozef Bajánek. Odtiaľ zrejme mala tigra na vôdzke aj Zuzana Plačková, keď sa s mláďaťom fotila medzi panelákmi v Petržalke.
Flexibilitu majiteľa Bajánka pri obchodovaní s tigrami testoval aj fiktívny záujemca o kúpu tigrov z Číny, ktorému hneď ponúkol viacero starších zvierat, ale aj tigrie mláďatá po 5 000 eur za kus.
Aj keď by predaj mohol prebehnúť legálne, po chvíli sa čínsky záujemca začal vypytovať na časti tigrích tiel, ktorých predaj je na Slovensku ilegálny. Bajánek podľa ICJK odpovedal, že kosti či kožu momentálne nemá, ale vedel by tieto časti zabezpečiť. Problém spočíva v tom, že na Slovensku musí byť každý úhyn tigra nahlásený úradom a telo zvieraťa zlikvidované v kafilérii pri Žiline.
Avšak, pracovník úradu na uhynuté telo dohliada len do momentu, kým nie je naložené na auto a odvezené do kafilérie. Bez problémov by sa tak vedelo „stratiť“ po ceste a poslúžiť aj na výrobu tradičnej čínskej medicíny.
Tigre sa chovajú aj v obci Turá, kde existujú rovno dve chovné stanice – Farma Turá a stanica prevádzkovaná firmou In nomine animalis trust. Zatiaľ čo tá prvá tigre prevažne množí, druhá stanica sa vraj zameriava najmä na obchodovanie so zvieratami a vývozom do zahraničia. Obidve pritom spolupracujú a s tigrami obchodujú aj medzi sebou.
Najväčším problémom tak podľa ICJK zostáva pytliactvo mŕtvych tigrov, využívanie tigrích častí tiel na výrobu tradičnej čínskej medicíny a s tým súvisiace podozrivé nahlasovanie úhynu tigrov vo veku okolo piatich rokov, keď sa zvieratá stávajú oveľa menej ovládateľné.
Tradičná čínska medicína je pritom výnosným biznisom s ročným obratom niekoľko desiatok miliárd eur. Za všetko hovorí fakt, že za 1 gram tigrieho bujónu, ktorý vraj pomáha s viacerými chorobami a blahodárne pôsobí na kĺby, by si zaplatil 50 až 60 eur. Z jedného tigra tak dokážu „obchodníci“ vyrobiť bujón v hodnote okolo 500 či 600-tisíc eur.
