Andrej Stančík z OĽaNO: Do konca volebného obdobia by sme mohli posunúť práva homosexuálov na Slovensku (Rozhovor)

Politika je umenie možného. Hneď po voľbách dochádzalo od voličov aj také, že: Nechoďte so Sulíkom, nechoďte s Kiskom a nechoďte s Kollárom. Samozrejme by akákoľvek strana  bola najradšej, keby vládla sama. Ale koalícia musí byť zložená zo strán, ktoré majú častokrát iné názory a osobnosti. So Smerom ani kotlebovcami sme ísť nemohli, to bolo jasné. Zároveň nám to umožňuje robiť ústavné zmeny, čo je veľké pozitívum. 95 poslancov je relatívne veľký “vankúš”. 

Takže, vydržíte? 

My nemusíme byť všetci kamaráti, ani premiér s ministrom nemusí byť kamarát. Dôležité je, aby sa dodržiavalo programové vyhlásenie vlády a aby fungovali pravidlá. To znamená, že to, čo sa dohodne na vláde aj napriek tomu, že s tým nesúhlasím, tak z toho nebudem verejne vytĺkať politické body a robiť opozíciu v koalícii. Nepovažujem za korektné, aby náš  poslanec verejne kritizoval, či robil naprieky koaličnému ministrovi kvôli rozdielnemu názoru a rovnako by to nemali robiť poslanci iných strán. 

Myslíte si, že ste ako koalícia stabilní? 

Máme stále 95 poslancov, samozrejme, čriepky tu sú. Treba si povedať, že keď sa sporia, tak sa sporia o to, čo je najlepšie riešenie a nie je to spor o kšeft. Kvalita sporov je zásadne lepšia, no verejné prepieranie “špinavého prádla” je napriek tomu nešťastné. 

Poďme k tej dlhej diskusii na vláde o plošnom skríningu. Vláda zasadala päťkrát. Aké ste mali informácie z toho rokovania, ako to prebieha a ako sa to vyvíja? Diali sa tam aj nejaké zmeny, konkrétne Richard Sulík bol najprv proti, potom za. 

Informácie nemôže vynášať, každopádne diskusia bola od začiatku produktívna, hľadali sa spoločné riešenia. Samozrejme, každý koaličný partner má svoju predstavu, je to normálne, hľadali sme kompromis. Na konci všetci okrem pani Remišovej hlasovali za, čo považujem za dobrý výsledok. 

Podľa vás bolo správne zverejniť nahrávku z vlády, ktorá dokazovala, čo hovoril Richard Sulík?

Akékoľvek vymieňanie si názorov cez médiá je nešťastné. Je to kontraproduktívne a oslabuje to dôveru ľudí vo vládu. Mali by sme ukázať jednotu a nie spory, lebo máme krízu a ľudia potrebujú vidieť, že sme v tom spolu a nie, že každý sa snaží vytĺkať si politické body na svojom názore. Na to má každý právo, ale koalícia sa musí dohodnúť. 

Vy by ste boli skôr za nezverejnenie nahrávky aj za cenu toho, že by sa úplne neukázalo, ako to bolo v spore Sulík-Matovič.

Keby sa jedná podľa mňa, ani by k tomu nemuselo dôjsť. Všetko je akcia a reakcia. 

Ste spokojný s finálnou podobou skríningu aj vzhľadom na tie výsledky, ktoré máme?

Beriem to ako kompromis. Plošné testovanie je jedinou alternatívou, ktorú máme voči lockdownu a priamo vychádza z Covid Automatu, ktorý zostavili odborníci a jednohlasne prešiel na vláde. Nepamätám sa, že by proti nemu niekto protestoval. Keby mal byť tvrdý lockdown, tak ako to Covid Automat stanovuje,  s tým, že by sa nechodilo ani do práce, bola by to ekonomická katastrofa.

Slovensko je exportnou ekonomikou a keby zastavíme Land Rover alebo Volkswagen, bol by to obrovský problém v radoch miliárd eur. Beriem to teda ako vhodnejšiu alternatívu. Jediná ďalšia šanca je očkovanie, ale vakcíny chodia veľmi pomaly. V týchto dňoch sa riešilo, že Európska komisia chce obmedziť export vakcín a susedné Česko a Poľsko pozastavujú očkovanie kvôli nedostatku vakcín. Jasne to hovorí to o tom, v akej sme situácii. Výhodou testovania je, že sme zachytili viac ako 30-tisíc ľudí, ktorí inak mohli chodiť do práce a nakupovať, alebo by sa stretávali s ďalšími ľuďmi. Uvidíme, ako sa dáta pretavia do reality, hodnotiť to budem až “po funuse” a dám si 2-3 týždne na vyhodnotenie dát. 

Pán Sulík tvrdí, že súhlasili s celoplošným pretestovaním výmenou za sľub, že je to poslednýkrát. Bolo posledné? 

Keby ste sa ma opýtali v júni 2020, či bude ešte lockdown, tak vám poviem, že nie. 

Rozumiem, beriem takúto odpoveď. 

Pandémia je nevyspytateľná. Teraz sa hovorí o britskom, juhoafrickom aj nemeckom kmeni. My sme často ako slepci, ktorí chodia s bielou palicou a skúšajú, kde to ide a kde to nejde. Rád by som vám to sľúbil, ale neviem, lebo za pol roka to môže byť úplne inak. Podľa samotného Covid automatu v čiernom regióne nemôžte ísť do práce či do prírody.

„Často mi chodia hejty práve kvôli tomu, že som liberál. Mám rád EÚ a nie som fanúšik Putinovho Ruska či Číny, aj keď som kultúrny rusofil,“ hovorí Stančík.

Ako dva najväčšie problémy vlády sa momentálne zdajú konflikt Sulíka s Matovičom a papalášizmus vlády. Čo je podľa vás väčší problém pre Slovensko?  

Do veľkej miery tu papalášstvo vždy v nejakej miere bolo. My by sme to mali výrazne zredukovať. Osobne mám veľký problém s tým, že si niekto myslí, že keď je politik, je lepší človek a zaslúži si viac. Vidím to teraz všade. Veľmi mi vadí, že sa vybudoval obraz toho “nášho človeka”. To je politik, ktorý môže robiť všetko, neplatia pre neho zákazy a môže sa správať ako chce. My v skutočnosti slúžime, nie sme nikoho páni, takto by sme sa mali správať. Takže, keď je lockdown, nejdem si kúpiť nový oblek.

Ale to zďaleka nekončí pri Petrovi Pellegrinim.

Treba uznať chyby aj na vlastnej strane. Ja som sa k tomu vždy jasne staval. Akýkoľvek papalášizmus prehlbuje nedôveru ľudí k politikom a svedčí o charaktere daného politika.  

Ak by ste teda mali pomenovať v súčasnosti najväčší problém? 

Najväčší problém je, keď lídri koaličných strán komunikujú cez médiá nie za zatvorenými dverami. Znižuje to dôveru ľudí vo vládu.

Takže spôsob komunikácie, aby sme to zaobalili. 

Áno, hovorím to otvorene. Komunikácia často nie je šťastná. Ja som nikdy koaličného partnera neosočil.

Minulý pondelok o 17:00 ste mali koaličnú radu, kde ste si dohodli nové pravidlá komunikácie. Ešte o 16:00 však bol u nás v Refresheri pán premiér, ktorý vyhlásil, že Richarda Sulíka neodvolá z postu ministra hospodárstva, lebo má informácie, že by bol schopný rozbiť polovicu poslaneckého klubu Za ľudí. 

Ja také informácie ako premiér nemám. Neviem na to reagovať. Možno by som vám povedal, keby som ich mal. A vlastne nepovedal. Odchodom SaS by sa ale zásadne zmenil pomer konzervatívcov a liberálov v koalícii, to by mnohým kolegom zo Za Ľudí objektívne nemuselo vyhovovať.

Pán Sulík je schopný rozbiť polovicu poslaneckého klubu Za ľudí? 

Zdržím sa komentárov. 

Prejdime od koalície k vám. Ste liberál. Teda, môžem vás tak nazvať?

To nie je nadávka (smiech). Aj keď to tak niektorí berú. 

Práve preto sa pýtam. 

Často mi chodia hejty práve kvôli tomu, že som liberál. Mám rád EÚ a nie som fanúšik putinovho Ruska či Číny, aj keď som kultúrny rusofil. Hovorím po rusky, čítam ruskú literatúru a mám rád ruskú históriu a kultúru. Ale nemyslím si, že pán Putin je najlepší prezident. Kvôli tomu som často hejtovaný. 

Slovo liberál je brané ako nadávka hlavne kvôli hodnotovému nastaveniu. Ale prečo by mal byť boj za slobodu jednotlivca nadávkou? 

Ako sa vaša hodnotová liberálnosť prejavuje v parlamente? Aj s ohľadom na to, v akej ste strane a akú máte podporu.

V OĽaNO je liberálov viacero, videli sme to pri zákonoch o potratoch. Rozhodne som proti akémukoľvek zákonu, ktorý by obmedzoval potraty. To nastavenie sa ukazuje v komunikácii na klube ale aj v komunikácii smerom von v médiách, či na sociálnych sieťach. 

Zmiernenie trestov za marihuanu už je téma, že asi všetky strany sa zhodujete na tom, že by mala byť znížená trestná sadzba za malé množstvo. Za ľudí už chcelo predložiť taký zákon, ale nakoniec sa tak nestalo. V akej to je fáze a vieme, povedať, kedy by reálne mohli byť nižšie tresty za malé množstvo?

Dúfam, že čím skôr. Ale tým, že momentálne je priorita inde, tak to nie je témou dňa. Toto to vždy vyjde pri konkrétnych prípadoch, keď niekto dostane absurdne vysoký trest za pár rastlín marihuany. Neviem, či je zhoda všetkých strán, lebo takúto informáciu nemám, ale asi by sme sa ako koalícia vedeli dopracovať k rozumnému kompromisu. 

Okrem Sme Rodina sme sa pýtali zástupcov všetkých troch strán, podporu by ste mali. 

Keď ide zákon cez koaličnú radu, musí prejsť všetkými stranami, ak by ho akákoľvek strana vetovala, tak to neprejde. 

Stančík o zrovnoprávnení práv homosexuálov: „Verím, že do konca volebného obdobia by sme s niečím mohli prísť. Keď to už nebude registrované partnerstvo, čo nie je možné, tak aspoň niečo, čo aspoň zlepší situáciu.“

Budete iniciovať, aby sa tresty znižovali?

Určite to budem podporovať. 

Ste za zrovnoprávnenie práv homosexuálov, mám pravdu? 

Áno. Ak ide o registrované partnerstvo alebo manželstvo, tak som za. 

V akej rovine alebo forme je dnes aj vzhľadom na okolnosti na mieste baviť sa o tejto téme. 

Vždy, keď na túto tému príde, tak napríklad aj pán Peter Pellegrini hovoril, že teraz na to nie je čas. Lenže toto sa hovorí už 30 rokov. Chápem, že dnes riešime otázku zásadného fungovania štátu a očisty, to musí ostať prioritou. Otázka ale je, kedy by ten čas mal prísť. Vždy sa povie, že toto nie je téma a riešime iné problémy. Samozrejme, nie je to téma číslo jedna, ale riešiť by sme to mali. Ja sám som bol už na dvoch gayprideoch a mám kamarátov v tomto prostredí. U nich to vnímam ako tému. Nejde o legálny aspekt, ale aj symbolické uznanie toho, že je to vzťah, ktorý uznáva štát. Zabránilo by to diskriminácii. Na Slovensku často platí, že keď sa k tomu mladý človek prizná, nemá podporu ani u vlastnej rodiny. Je to považované za niečo zlé. V tomto máme veľkú úlohu.

Ako by to teda mohlo byť?

Podľa koaličnej zmluvy nemôže prejsť registrované partnerstvo ako také. Môžeme to uchopiť alebo nazvať inak, aby sme im to aspoň trochu právnou úpravou uľahčili. Ak to však nemôže prejsť, minimálne by sme o tom mali otvoriť diskusiu. 

Keby viac politikov povedalo svoj názor, pomohlo by to minimálne moderovať tú verejnú diskusiu. Viem, že aj u nás je dosť takých politikov, čo by to aj chcelo riešiť, no mnohí sa obávajú straty preferencií. Keď ľudia uvidia, že o tom hovoria verejne známe osobnosti, môže to mať efekt. U nás sú predsudky  stále vysoké a ako verejní funkcionári by sme sa mali k tomu vyjadrovať a baviť sa vecne. Mali by sme argumentovať a poukazovať na problémy, ktorým LGBTI komunita čelí. 

Kedy máte v pláne otvoriť túto tému aktívne? Aby som vás vedel potom skontrolovať, či sa to dialo. 

V programovom vyhlásení je to napísané ako zlepšenie situácie. Myslím si, že toto bude niečo, čo príde z ministerstva, resp. uvidíme, aké sú mantinely. Verím, že do konca volebného obdobia by sme s niečím mohli prísť. Keď to už nebude registrované partnerstvo, čo nie je možné, tak aspoň niečo, čo aspoň zlepší situáciu. 

Môžeme teda očakávať aj koordinovanú aktivitu?

Uvidíme, aká bude vôľa. Stále je to bohužiaľ téma, ktorá spoločnosť rozdeľuje a človek, ktorý vyslovene nie je liberálny, tak do toho ani nechce ísť, pretože by mu to mohlo zobrať percentá. Ale politika by nemala byť iba o percentách. 

Myslím si, že existuje stereotyp, že si ľudia myslia, že poslanci nerobia nič, len stláčajú tlačilo a berú za to plat. Preto ma zaujíma, ako vyzerá váš bežný pracovný deň alebo náplň práce.

Bežný pracovný deň ani neexistuje, lebo práca poslanca je veľmi rôznorodá. Záleží, aký ste typ. Sú typy, ktoré hádžu zákon za zákonom z kancelárie, sú ľudia, ktorí sú skôr komunikátori. Záleží aj to, v akom ste výbore. Ja som v európskom a zahraničnom. Momentálne sú pracovné cesty obmedzené a cez nás ani veľa legislatívy neprechádza. 

Napríklad k nám ale chodia ministri a premiér na diskusiu pred tým, než idú na rokovania s EÚ. Limitovaní sme aj pandémiou. Práca poslanca je veľakrát aj mimo pléna. Stretnutia, študovanie podkladov a legislatívy, ktorá prichádza. Ja ako mladý človek si dosť zakladám aj na komunikácii, takže sa snažím na Facebooku a Instagrame komunikovať s ľuďmi. Mnohí mladí ľudia často netušia, ako vlastne fungujeme a že je napríklad rozdiel medzi vládou a parlamentom. 

Veľkou časťou práce je aj práca pre klub. Keďže nás je veľa, stretnutia trvajú aj do deviatej večer, niekedy viackrát do týždňa. Politikou žijem aj cez víkend, snažím sa aspoň komunikovať, vymýšľať nové veci, vzdelávať sa v tých témach a študovať materiály. 

Vy ste sa do parlamentu dostali s relatívne malým počtom krúžkov. Aké máte v politike dlhodobé ambície aj v horizonte viac ako jedného volebného obdobia? Mali by ste záujem aj o exekutívu?

Treba na sebe pracovať, aby vtedy, keď mi niekto povie, že je čas, aby som bol ready. Nie som taký, že by som sa chcel vidieť do desiatich rokoch na poste premiéra, alebo by som mal prehnané ambície. Rozhodujú o tom voliči. Ja si uvedomujem, že tu nie som vďaka vlastnej genialite, beriem to s pokorou a snažím sa na sebe pracovať po odbornej, ale aj osobnej stránke.

Ste celkom aktívny na Instagrame aj Facebooku. Rozlišujete špecifiká týchto dvoch platforiem?

Absolútne. Na Facebooku je cieľovka skôr starších ľudí. Podľa štatistík je gro 40+, na Instagrame je vekový priemer okolo 22. Mám rovnaké zastúpenie žien aj mužov. Na Facebooku nezáleží na kvalite a obsahu “vizuálu”, takže tam nie je toľko mňa. Mám tam viac fanúšikov ako na Instagrame, takže možno píšem lepšie ako vyzerám (smiech). Facebook je skôr obsahový, príspevky sú dlhšie a ostrejšie ako na Instagrame. 

Darí sa vám využívať aj potenciál Instagramu, čo u politikov nie je bežné.

Baví ma to viac, využívam ankety, raz za čas dávam možnosť pýtať sa na otázky. Niekedy to vie byť aj veľmi zaujímavé a zábavné. Medzi mladými ľuďmi to funguje logicky lepšie. Aj na Instagrame sa venujem aktuálnym udalostiam, keď dávam príspevky, sú väčšinou tematické a rozoberám v nich danú problematiku. Cez víkend komunikujem skôr odľahčene, napríklad voľný čas alebo moje hobby. Instagram je skvelý nástroj aj v tom, že ľudia cez neho vnímajú politikov osobnejšie. Snažím sa vystupovať autenticky, nehrať sa na niečo, čo nie som a zakomponovať viac zábavy. Niektoré z týchto vecí by som si nedovolil dať na Facebook. 

Všimol som si, že ste obzvlášť kriticky na Facebooku k Petrovi Pellegrinimu. Vychádza vám to tak prirodzene alebo je to cielene? 

Je to aktuálna politická téma. Peter Pellegrini skúša rôzne metódy predčasných volieb. Keďže je líder opozície, logicky má najviac priestoru. Často píšem aj o téme vakcinácie alebo skríningu, snažím sa dávať aj informácie z pozadia. 

„Politiku neberiem ako stranícku hru. Keby niekto z OĽaNO ide do SaSky, Za Ľudí alebo PSka, tak to beriem ako v poriadku, lebo by som si povedal, že zostávajú na správnej strane brehu.“ – Andrej Stančík.

S tým Petrom Pellgerinim to vyzerá tak, že ste si ho vybrali ako súpera, ktorý je najúspešnejší v prieskumoch. 

Nazvime to spravodlivý hnev. Teraz sme napríklad videli, že Pellegrini je horší papaláš ako títo, ukázal to s pracovným stretnutím v obchode s oblekmi či operetou v Drážďanoch. Sám pritom neustále opakuje, akí papaláši sme. Názory mení ako na bežiacom páse, kam vietor, tam plášť. Býva to tak, že keď ma niečo nahnevá či zaujme, tak na to zareagujem. Som mladý človek, viem sa relatívne ľahko “rozohniť”

Keď sme teda už pri tom Facebooku, môžete v krátkosti okomentovať, ako ho podľa vás riadi Igor Matovič. 

Keby dostanem euro vždy, keď sa ma niekto spýta na komunikáciu Igora Matoviča, tak už by som bol realitný magnát ako Kičrua (smiech). Nemyslím si, že toto je vždy najšťastnejšia komunikácia. Igor Matovič to robí veľmi autenticky a nezmenil to aj keď sa stal premiérom. Niekedy je to osobné a milé, ale nie som zástancom útokov. Platí, že menej je niekedy viac. Ale je to jeho Facebook a má právo takto komunikovať. Ale ako hovorím, ja komunikujem inak. 

Všimol som si, že ste robili súťaž o knihu Vlastnou hlavou 2, bolo to s požehnaním Mareka Vagoviča? Vnímam to ako trochu neštandardný moment z perspektívy novinára.

Áno, pýtal som sa ho, povedal, že mu to nerobí problém. 

A čo sa týka samotného obsahu, aký moment vás vyrušil najviac?

Najviac ma vyrušil Norbert Bödör. My sme tu mali paralelný štát v štáte a fungoval na najvyšších miestach, či už justície, na polícii alebo v prokuratúre. To je tak strašné, keď teraz vieme, že dali sledovať aj Lipšica alebo Matoviča aj ten zásah u Igora Matoviča bol pravdepodobne na politickú objednávku pred voľbami. Znie to ako z banánovej republiky, alebo rovno Sicílie.. prvá aj druhá kniha Vlastnou hlavou dáva obraz o tom, v akej krajine sme žili. Vyvrcholilo to vraždou novinára a jeho snúbenice a až vtedy sme sa zobudili. 

Verejne sme sa Instagrame pýtali aj čitateľov. Vybrali sme z komentárov otázky, ktoré boli slušné a aj sme sa ich mohli opýtať (smiech). 

Ja som to radšej ani nečítal, celkovo diskusie nečítam. Nedávno som zverejnil príspevok, že som sa dal otestovať, ani som nepísal, že poďte všetci, len som dodal pragmatický a neutrálny pohľad. Bolo tam asi 500 komentárov, lebo sa to dostalo na stránky kotlebovcov a len som to tak otvoril a povedal som si “fúu” (smiech). Moja mama to ale číta a pýta sa ma, ako tieto hejty zvládam. Ja som sa jej opýtal, že kde “kde?”. Nečítam to a mám lepší život. 

S kým si v politike najviac rozumiete?

Z OĽaNO sú to Jozef Bubnár, Tomáš Šudík a Milan Potocký. Dá sa povedať, že sme naozaj kamaráti. Zo SaS je to Miro Žiak, Rado Sloboda, alebo Martin Klus. Zo Za ľudí je to predseda výboru Tomáš Valášek , ale rozumiem si aj s ďalšími ľuďmi od nich. Aj keď sa nie vždy zhodneme, považujem ich za kvalitných ľudí.. Neberiem to tak, že keď som v OĽaNO, nemôžem sa kamarátiť či si aspoň vychádzať s nikým iným. Samozrejme, ak nehovoríme o Smere, či kotlebovcoch.

To neviem, o čom by sme sa bavili, možno o nejakých kšeftoch, ktoré nerobím. Mám dobré vzťahy aj s politikmi z iných strán. Často sa hovorí, že v politike priateľstvo neexistuje, lebo sú tam všetci konkurenti a všetci bojujete o súbor voličov. Robia aj triky a zákerné ťahy, ale ja sa snažím hľadať cesty, ako sa spojiť a v čom spolupracovať a čo nás spája. Verím, že napriek rozdielom máme približne rovnaký obraz o tom, ako by Slovensko malo vyzerať a ako treba očistiť našu krajinu. 

Prečo ste nešli do Progresívneho Slovenska?

Súvisí to s tým, ako som sa dostal do politiky. Keďže som pôsobil v mládežníckej organizácii, poznal som mnoho politikov aj z KDH, Progresívneho Slovenska, Za ľudí aj SaSky a OĽaNO. Chcel som sa pridať, keďže som videl, že Fica môžeme poraziť. Následne mi prišiel telefonát od Miša Šipoša z OĽaNO, či chcem byť na kandidátke. Ja som mu ale povedal, že som liberál. On mi však odpovedal, že keď mám čistý track record, tak je to v poriadku.

OĽaNO malo vtedy v prieskumoch asi 5,6 % a ja som si povedal, že by bolo fajn, keby som sa pripojil, keďže témou volieb bol boj proti korupcii. Pôvodne som nečakal, že by ma zvolili, chcel som hlavne pomôcť. V minulosti som dokonca volil iné strany. Samozrejme, sú veci, ktoré kritizujem a kritizujem ich otvorene na klube, ale na konci dňa by som asi nikde nebol úplne spokojný. To je dôvod, prečo nie som v Progresívnom Slovensku, aj keď som mu veľmi fandil a dúfal som, že sa nad 7 % dostanú.

Vládlo by s sa nimi lepšie? 

Ak by v parlamente boli, po liberálnej a konzervatívnej osi by bol parlament vyváženejší. Zároveň by to manévrovacieho priestoru, koalícia by možno vyzerala inak. Politiku ale neberiem ako stranícku hru. Keby niekto z OĽaNO ide do SaSky, Za Ľudí alebo PSka, tak to beriem ako v poriadku, lebo by som si povedal, že zostávajú na správnej strane brehu. 

Tak to uzavrime vašou kauzou slipy. Dopadla lepšie ako kauzy vašich kolegov z koalície aj opozície. 

Je vtipné, že ma hejtujú aj extrémistické stránky, pre ktoré je najväčší problém, že bol poslanec doma na sekundu v spodnom prádle aj keď ich “lieblingovia” mali pomaly vytetované hákové kríže na hrudi. Ale proti gustu žiaden dišputát. Jasné, z mojej strany to bola chyba, treba si dávať pozor, ale ruku na srdce, kto v živote nemal slipy počas videohovoru. Bolo to nerozvážne, ja som práve vyšiel zo sprchy, ale povedal som si, že nebudem hľadať nohavice, keď už som sľúbil, že začnem živé vysielanie o 18:00. Naozaj to bolo len na pol sekundy som tam bol v trenkách. Nie som na to hrdý, poučil som sa a verím, že sa žiadna kauza spodného prádla nebude opakovať.  

Vtipná bola reakcia mojej babky, tá si založila nejaký anonymný účet na Facebooku a poctivo to sleduje. Po “kauze” mi došla od nej SMSka: Gratulujem, tvoje spodné prádlo videlo celé Slovensko. 

Ten livestream ste uložili? 

Uložil som to, asi je to dohľadateľné. Hovoril som si, že by bolo trápne, keby som to vymazal.