Predátori si pri deťoch neodpustia vulgárne sexuálne poznámky. Obete hľadajú na sociálnych sieťach (Rozhovor)

Stáva sa často, že si chcú deti kvôli podobne hrozivému zážitku siahnuť na život?

Áno, stáva sa to. Podľa štatistiky IPčka majú aktuálne 5-násobný nárast detí, ktoré ich kontaktovali s myšlienkami o samovražde. Kolegyňa z práce mi vravela, že keď psychologičky chodia k výsluchom, sedem z desiatich sa týkajú ohrozovania mravnej výchovy detí a mladistvých či sexuálneho násilia páchaného na deťoch. A, bohužiaľ, predátormi nie sú len cudzí ľudia, ale aj rodinní príslušníci.

Ako sa dá deťom vysvetliť, aby si dávali na predátorov v online svete pozor?

Osobne im hovorím jeden reálny prípad, ktorý sa týkal približne 30-ročného muža. Ten si prostredníctvom zoznamky hľadal partnerku. Nevytvoril si však profil ako muž, ale ako ženská modelka. Spočiatku sa mu ozývali hlavne chlapi, ktorí ponúkali všetko možné – to mal na úvod ako takú zábavku. Kontaktovali ho však aj ženy a jedna z nich sa mu zapáčila. Písali si spolu asi pol roka, zaľúbil sa do nej.

Dokonca mali v obľube rovnaký futbalový klub. Rozhodli sa, že sa spolu stretnú na káve. Údajne mali od seba bývať len 40 až 50 kilometrov. Napísal jej teda, že nie je žiadna ženská modelka, ale chlap. Jeho potenciálna partnerka na druhej strane mu po prečítaní správy a dlhšej odmlke v komunikácii odpovedala, že aj ona je muž. A toto je skutočný príbeh, žiaden výmysel. Toto je ideálny prípad na zamyslenie, aby si každý uvedomil, že za fotografiou nikdy naživo nevidenej osoby môže byť niekto úplne iný.

Môže rodič zo správania dieťaťa odpozorovať, že ho niekto cez internet sexuálne obťažuje?

Iste. Treba si všímať napríklad zmeny nálad či nespavosť. Môže sa stať, že napríklad malému dievčaťu niekto napísal sexuálnu ponuku alebo jej súčasne s tým návrhom poslal fotku obnaženého penisu. Dievča sa kvôli tomu môže zľaknúť a dlhodobo zažívať tiesnivé stavy.

Začne mávať problémy so spánkom a bude sa báť príchodov sms správ. Keď jej pípne sms-ka, radšej si ju ani neprečíta a mobil dá ihneď preč. Nespavosťou môžu deti trpieť aj preto, že prežívajú flashbacky. To, čo im predátor napísal a poslal, sa im opakuje v hlave. Následkom tohto tlaku a neustáleho stresu začnú chradnúť, odmetajú jesť.

Vyzdvihol by som tiež podprahové otázky typu „mojej kamarátke sa stalo, že jej niekto písal návrh na sex. Čo má robiť?“. Avšak to nemusí byť kamarátka. Pokiaľ niečo takéto dieťa povie, môže ísť o volanie o pomoc. Samozrejme, netreba hneď robiť paniku, ale pristúpiť k tomu s maximálnym citom. Rodič by nemal povedať „tak nech vypne mobil a s takými ľuďmi sa ani nebaví“. To nie je uzavretá debata.

Ako by mal teda rodič reagovať?

Komunikácia sa má rozvinúť a rodič má dieťaťu vysvetliť, čo všetko za tým je. Pochopiteľne, primeraným spôsobom k veku dieťaťa, ale aj s poukázaním na riziká. Dôležité je, aby rodič pri spätnej väzbe v žiadnom prípade dieťa nekritizoval a nezvyšoval hlas. Dieťa je dvojnásobnou obeťou ako dospelý, ktorý by sa mal vedieť v reálnom svete orientovať. Dieťa totiž neráta s tým, že ten svet nie je rozprávkový. Musí pocítiť, že ho jeho rodičia a súrodenci prijímajú.

Dieťa sa totiž cíti poškvrnene a má pocit, že o tom všetci vedia. Pretože páchateľ sa mu často vyhráža, že ich komunikáciu či poslané erotické fotografie rozpošle. To ale, samozrejme, nespraví, lebo sa môže prezradiť. Týmto chcem vyzvať aj vašich čitateľov, že ak sa im niečo podobné stalo, aby sa nebáli takúto vec nahlásiť.

Páchateľ si nevyberie vyšportovaného chalana, od ktorého dostane „nakladačku“. Jeho okruhom obetí sú introverti, štíhli a chudí chlapci. Keby sa pozriete na ich fotografiu, a poviem to trocha drsne, uvidíte „chodiacu obeť“.

Do akej miery má rodič dôverovať svojmu dieťaťu pri jeho pohybe v online priestore?

Tu platí veľké „dôveruj, ale preveruj“. A najmä v súčasnej pandemickej dobe. Zhodou okolností sme nedávno riešili prípad, ktorý síce nesúvisí so sexuálnym násilím, ale týka sa tej dôvery voči deťom, ktoré sa v online priestore nevyznajú. Išlo o to, že dieťa hralo online hru a nakoniec z toho vzišiel pre rodičov obrovský účet.

Ako sa dieťa dostalo k peniazom rodičov? Ak môžete byť konkrétnejší.

Môžem o tom hovoriť vzhľadom na to, že rodičia mi dali povolenie a chceli, aby sa z toho stal odstrašujúci príklad. Chlapec, ktorý nemal ani 10 rokov, si vypýtal od rodičov kredit na zaplatenie jednej online hry. Túto hru hrávala celá trieda, a tak si u rodičov vyprosil, aby mu prispeli kreditom v sume asi suma 10 €.

Matka bola neskôr kontaktovaná bankou, či platbu potvrdzuje. Volali jej však v čase pracovnej doby, a tak nedávala príliš pozor. Myslela si, že platí len 10 €, avšak nevedela, že svojmu synovi sprístupnila možnosť, aby si v hre zakúpil ďalšie veci. Rodičia teda pochybili v tom, že si neprečítali všetky náležitosti hry. Malý chlapec následne – zrejme nevedomky – v hre odklikával ďalšie transakcie. A tak zaplatili viac, než plánovali.

O akú sumu išlo?

Za krátku dobu to presiahlo cez 2 000 €. Keď bol otec o niekoľko dní na to v obchode, zistil, že je v mínuse. Rodičia si najprv mysleli, že to spôsobil nejaký hacker. S bankou preto mali zhruba hodinový telefonát, počas ktorého sa snažili zistiť, ako k tomu došlo. Dopátrali sa, že o „únikoch“ z účtu nedostávali informácie, lebo prichádzali po menších sumách vo výške asi 2,5 €. 

Takže k vašej otázke o dôvere rodičov vo svoje deti a ich činy v online priestore môžem povedať toľko, že ak už rodič pustí dieťa na internet, musí mu objasniť, čo ho tam čaká. Pri mojej práci v oblasti prevencie kriminality si stále všímam, že 70 % až 90 % žiakov neovláda základy bezpečnosti na internete.

Aká sociálna platforma je pre deti z hľadiska potenciálneho sexuálneho motivovaného útoku najnebezpečnejšia?

V súvislosti s platformami sa najviac poukazuje na TikTok. Tam máte 15 sekúnd svojej slávy. Mám poznatok, že TikTok vymazal v priebehu mesiaca 90 miliónov videní, ktoré boli maximálne nevhodné. Išlo najmä o obsah sexuálneho charakteru. Predátor si na nich ľahko vyhľadáva budúce obete.

Kto sa najčastejšie stáva obeťou?

Obete bývajú väčšinou deti, ktoré sú príliš extrovertné alebo výrazne introvertné. Ten stred ako keby niekde unikal. Ak na seba dievča či chlapec veľmi upozorňuje, chce byť výrazné a dominantné, tak ten predátor mu to dopraje, avšak s tým, že ho vo svojej sexualite pohltí. Bude sa vydávať za opačné pohlavia a začne mu dvoriť. Introvertom naopak chýba pozornosť, ktorú mu páchateľ vytvorí. Získava si tak dôveru. Nejde to okamžite, ale pokojne si s obeťou bude písať aj mesiace.

Dá sa zovšeobecniť, ktoré pohlavie sa stáva častejšou obeťou?

Najmä dievčatá. Druhá vec je ale tá, že chlapci o tom častejšie ani nepovedia. V oblasti prevencie kriminality pracujem vyše 20 rokov a odkedy robím v Bratislavskom kraji, stretol som sa s tak závažnými prípadmi ako nikdy doposiaľ. V priebehu pol roka som zaregistroval tri prípady sexuálneho zneužitia chlapcov, ktorí nemali ešte 17 rokov.

Vyhľadávajú si predátori menej fyzicky zdatných chlapcov? Predsa len, mladí muži, ktorí majú skoro 17 rokov a sú v dobrej forme, by sa mohli ubrániť.

Páchateľ si nevyberie vyšportovaného chalana, od ktorého dostane „nakladačku“. Jeho okruhom obetí sú introverti, štíhli a chudí chlapci. Keby sa pozriete na ich fotografiu, a poviem to trocha drsne, uvidíte „chodiacu obeť“. Poviete si, že „zafúka silnejší vietor a odletí“. Zameriavajú sa teda na takých, u ktorých je jasný predpoklad, že ich fyzicky premôžu.

Čo sa týka dievčenských obetí, väčšinou útočia na také, ktoré majú citlivé povahy. Dievčatá, ktoré vystupujú dominantne, agresívne – nazvem ich „rockerky“ – nebývajú obeťami tak často. Pretože samotný páchateľ zväčša nie je silný a zámerne si vyberá slabé obete.

Ak by sa chcel niekto vyslovene pozerať na niekoho, koho znásilnili, a ešte to aj posielať ďalej, to zaváňa trestným činom a ešte aj závažnou úchylkou.

Ktorý prípad sexuálneho útoku na dieťa, s ktorým ste sa stretli, považujete za najťažší?

To nedokážem povedať, pretože hovoríme o detských obetiach a každú takúto obeť považujem za tragédiu. Najmä, ak ide o obeť sexuálneho charakteru. Pretože to je najhlbší zásah, aký možno spraviť. Tomu dieťaťu vezmete všetky city a predstavy o tom, čo je láska.

Kedysi som pracoval s jednou psychologičkou. Tá mala klientku s dvomi deťmi, ktorá už ako dospelá žena nikdy neprežila orgazmus, pretože ju na strednej škole znásilnili. Dokým sa nestretla so psychologičkou, nepovedala o tom nikomu, ani svojmu manželovi.

Orgazmus vždy iba predstierala. A to je len jeden príklad toho, ako môže takáto trauma ovplyvniť človeka a jeho budúcnosť. A smutné je to, že keď prídete prednášať na strednú školu a začnete rozprávať o sexuálnom násilí, tak sa možno 60 % až 70 % chlapcov začne usmievať.

Tak vnímajú to asi odlišne, sú to veľakrát iba nevyzreté deti.

No stredoškolák už nie je „až také dieťa“. Dokonca môže mať za sebou sexuálnu skúsenosť – a nie jednu. A ak sa niekto pousmeje na sexuálnom násilí, tak vidíte, akú hranicu už prekročil a čo všetko je pre neho prijateľné. Čiže už v tej puberte sa dá spozorovať, kam sa môže jeho vývoj uberať.

Akým spôsobom mladistvým ukazujete riziká sociálnych sietí spojené so sexuálnymi útokmi na deti?

Poviem vám jednu osobnú skúsenosť. S istou psychologičkou sme robili interaktívny program pre „problémových žiakov“, pri ktorom bola zapojená celá trieda ôsmakov. Dostali sme sa k citlivej úlohe a požiadali sme ich, aby popri inom vypísali pornografické alebo erotické weby či stránky takzvanej „kategórie 18+“, ktoré poznajú. Postavil sa jeden chlapec a začal plynule písať a ihneď zapísal niekoľko riadkov.

Vau.

Tak isto sme zareagovali aj my so psychologičkou. Pozerali sme na seba s údivom. Niektoré decká sa červenali a sledovali, ako budeme reagovať. Keďže však s nami robili pol roka, mali sme ich dôveru. Keď si nakoniec chlapec, ktorý vypisoval pornoweby, sadol, spýtal sa, či môže ešte nejaké doplniť, pretože si spomenul na ďalšie. Tak dopísal ešte ďalšie štyri či päť. A to dával iba z hlavy.

Koľko ich bolo dokopy?

Vtedy som to počítal, a myslím, že to bolo 23 alebo 24 erotických serverov. V triede sme sa potom spýtali, či chcú ešte niečo pridať. Nikto sa však neozval, pretože ten chalan vypísal asi všetko. Boli sme teda zvedaví, odkiaľ také množstvo pornostránok pozná. Povedal nám, že žije iba s mamou, ktorá je veľmi oddaná večerným seriálom a on zatiaľ dlho do noci surfuje bez kontroly na internete.

Na čo ste chceli týmto experimentom poukázať?

Deťom sme potom povedali, aby sa pozreli do lampy a zatvorili oči. Ako inak, videli čierny fľak. Vysvetlili sme im, že keď nejaký chlapec večer dopozerá všetky pornostránky a ide späť, všetko sa mu opakuje v hlave.

A keď príde do školy, ako sa bude asi pozerať na svoje spolužiačky? Bude od nich očakávať dotyk ruky, objatie, možno bozk? Alebo to, čo videl na internete? A  takto to potom začína. Deti pozerajú veci, ktorým často nerozumejú ani dospelí. Ani niektorí dospelí si pri pozeraní porna nemusia uvedomiť, že ženy na videu môžu byť zobchodované alebo pod drogami.

Samozrejme, mnohé sú profesionálne pornoherečky, ktoré sú tam dobrovoľne. Pri inom druhu videí však nikdy nemáme istotu, že žena na pornonahrávke nebola k sexu prinútená a dnes už môže byť mŕtva. A ak by sa chcel niekto vyslovene pozerať na niekoho, koho znásilnili, a ešte to aj posielať ďalej, to zaváňa trestným činom a ešte aj závažnou úchylkou.