10 dní, 7 utopených. Ako je možné, že sa na Slovensku zrazu topí toľko ľudí, a čo robiť, ak máš problém vo vode?

Dodáva, že nejde o žiadnu výnosnú činnosť – honoráre plavčíkov sa vraj pohybujú okolo 4 eur na hodinu v hrubom. „Možno by prevažná časť populácie za štyri eurá ani nevstala z postele, ale plavčíci musia byť niekde na slnku od rána do večera a dávať pozor, čo je veľmi náročná a zodpovedná práca,“ vysvetľuje vodný záchranár.

Ľudia majú podľa neho často pomýlené predstavy o tom, aká „lukratívna“ je pozícia plavčíka v letných mesiacoch.

Najčastejšia príčina? Alkohol
Tečúce vody – potoky a rieky – sú bezkonkurenčne najčastejším miestom, kde sa obyvatelia Slovenska utopia. Sú nebezpečnejšie, lebo v tečúcej vode sa častejšie vyskytujú prúdy, na ktoré človek nedokáže zareagovať. V roku 2016 v tečúcich vodách zomrelo 49 osôb, ale rekordný bol rok 2010, keď sa v riekach a potokoch utopilo 79 ľudí.

Vo vodných nádržiach či v jazerách označených ako netečúce vody sa každoročne utopí približne polovica ľudí oproti tečúcim vodám. Svoj podiel utopených majú aj priehrady, ktoré bývajú obľúbeným miestom na rekreáciu, ale v štatistikách Slovensko eviduje aj utopenia sa v studniach či odpadových jamách. 

Suverénne najčastejšou príčinou utopenia sa je na Slovensku alkohol. V roku 2001 spôsobil alkohol len 15 utopení sa, ale v nasledujúcich rokoch sa počty prípadov vyšplhali z 29 až na 55 a napokon sa v roku 2016 stal alkohol príčinou utopenia sa 41 osôb. Sekunduje mu zlyhanie telesných orgánov, ktoré si v roku 2016 vyžiadalo životy 12 utopených ľudí, ale 36 ľudí sa v tom istom roku utopilo z iných, bližšie nešpecifikovaných príčin.

Ako je to vo svete?

Faktom zostáva, že voda vie byť zradná, a preto si v lete treba dávať veľký pozor. Potenciálnych menovateľov existuje veľké množstvo, o čom svedčí celosvetovo približne 236-tisíc úmrtí na utopenie sa ročne. 

Na hrozby a riziká pobytu vo vode pravidelne upozorňuje Svetová zdravotnícka organizácia, podľa ktorej je utopenie sa treťou najčastejšou príčinou nechceného úmrtia vo svete. Až 7 percent všetkých úmrtí spôsobených takýmito nechcenými zraneniami tvoria práve prípady utopenia sa.

Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že existuje viacero rizikových faktorov, ktoré z utopenia sa robia najväčšieho strašiaka najmä pre deti a mužov.

Najvyššia miera utopenia sa prevláda u malých detí vo veku od 1 do 4 rokov, ktoré sa často utopia v dôsledku chvíľkovej straty pozornosti rodičov, pretože samy nemajú dostatočné schopnosti vo vode prežiť. Tejto skupine detí sekundujú staršie ratolesti od 5 do 9 rokov, u ktorých je riziko utopenia sa len o niečo nižšie. 

Muži svoje schopnosti preceňujú aj o 50 percent
U mužov sa riziko utopenia sa podľa štatistík zvyšuje z viacerých dôvodov, pričom oproti ženám zomierajú utopením sa dvakrát častejšie. Odhady dokonca tvrdia, že až 8 z 10 obetí utopenia sa sú práve muži.

„Štúdie naznačujú, že vyššia miera utopenia sa medzi mužmi je spôsobená väčším prístupom k vode a rizikovejším správaním, ako plávanie osamote, pitím alkoholu pred plávaním a plavbami na lodiach,“ konštatuje Svetová zdravotnícka organizácia.

Odborník Dave Benjamin z americkej organizácie Great Lakes Surf Rescue Project odhaduje, že zo všetkých utopených ľudí sa približne 66 percent pred smrťou považovalo za plavcov.

„To, že vieš plávať, znižuje tvoj strach z vody, ale ľudia často preceňujú svoje plavecké schopnosti. Muži ich preceňujú o možno 50 percent,“ vysvetľuje z vlastnej skúsenosti dlhoročný aktivista z Veľkých kanadských jazier medzi Kanadou a USA.

Je rozdiel vedieť plávať a prežiť
Takéto preceňovanie je podľa Benjamina jedným z rizikových faktorov, ktoré prispievajú k tomu, že muži až v krízovej situácii vo vode pochopia, ako podcenili prírodu a nadhodnotili samých seba.

„Chceme, aby ľudia vedeli plávať, ale chceme aj to, aby pochopili svoje skutočné plavecké schopnosti a že medzi schopnosťou plávať a schopnosťou prežiť je rozdiel,“ konštatuje Benjamin. Schopnosť plávať prirovnáva k behaniu, pretože aj keď väčšina ľudí nemá problém s behom, neznamená to, že sa teraz okamžite môžu vrhnúť na maratón.

Najnebezpečnejší na utopení sa je podľa Benjamina fakt, že keď sa človek dostane do krízovej situácie a začne sa topiť, väčšinou ani zďaleka nejde o výjav ako z akčného filmu, na ktorý sme zvyknutí. Zvyčajne človek nezačne mávať rukami a kričať, že sa topí, pretože si najskôr neuvedomí, že stratil silu a dostal sa do fázy topenia sa. 

Takto vyzerá topenie sa

Topenie sa v bežnom živote najčastejšie vyzerá tak, že človek skočí do vody a už sa z nej nikdy nevynorí. V takom prípade môžu úlohu zohrávať prúdy, záchvat paniky, neznalosť plávania, alkohol, ale aj strata sily a energie v spojení s úzkosťou, ktorá vyústi do utopenia sa.

Ak však človek očakáva filmové topenie sa, mal by si všímať najmä správanie každého plavca vo vode. „Keď zbadáš niekoho v pozícii, akoby šliapal vodu s nohami pod sebou, ale už sa nehýbe dopredu, ďalším bodom môže byť topenie sa,“ upozorňuje odborník. Hlava býva len tesne nad hladinou a zvyčajne je zaklonená smerom dozadu, zatiaľ čo sa človek pozerá smerom na breh, pretože sa tam túži dostať. 

V mnohých prípadoch sa topiaci človek nedokáže vymaniť z neviditeľného zovretia vody pod hladinou, a tak ani len nevie zdvihnúť ruky nad hladinu, aby signalizoval, že potrebuje pomoc.

Štúdie ukázali, že človeku s hmotnosťou 63 kilogramov by technicky stačilo nechtiac za istých okolností vdýchnuť a vypiť štvrť pohára vody, aby sa začal dusiť a topiť.

Akt utopenia sa môže trvať okolo 10 až 12 minút od prvej fázy až po úmrtie, pričom webový portál o zdraví Healthline identifikuje 5 základných bodov. U malých detí môže celý proces trvať ešte omnoho kratšie, pretože nevedia vzdorovať vode tak ako dospelá osoba.

Hypoxické kŕče, hypoxia mozgu a smrťČlovek najskôr do organizmu vdýchne vodu a spanikári, pretože nemôže dýchať. „Keď sa dýchacie cesty zatvárajú, aby predišli prenikaniu ďalšej vody až do pľúc, človek prestáva dýchať nedobrovoľne,“ vysvetľuje web.

Zvyčajne stačia len 2 minúty na to, aby od prvotnej paniky, vdýchnutia vody a snahy využiť všetku energiu na boj s neviditeľným nepriateľom topiaci sa človek stratil vedomie.

Následne človek stráca vedomie, dýchanie sa zastavuje a tlkot srdca spomaľuje. V tomto bode pomaly prichádzajú hypoxické kŕče, keď už človek nemá v organizme dostatočnú hladinu kyslíka, a tak sa z tela vytráca život a môže dokonca zmodrať.

Tesne pred smrťou utopením sa nastáva mozgová hypoxia, mozog prišiel o prísun kyslíka a nastáva klinická smrť.

Ako sa neutopiť?

Otázkou preto zostáva, ako sa vo vode správať, aby sa človek neutopil. Odborníci rokmi sformulovali viacero jednoduchých zásad a pravidiel, ktoré treba dodržiavať nielen priamo v krízovej situácii, ale za každých okolností, ak sa vode udeje akákoľvek nepríjemnosť.

Na druhej strane rady odborníkov sa ťažko aplikujú v prípade, ak človek pred vstupom do vody skombinuje všetky rizikové faktory a ide plávať do zradnej vody, prípadne sa potúži alkoholom alebo drogami a medzitým precení svoje sily aj schopnosti.

V takýchto situáciách možno človek pozná stratégiu, ako sa neutopiť, ale jej aplikovanie v móde „bojuj alebo uteč“ je často nemožné. Z vody sa nedá utiecť, len sa nechať unášať. Aktívnym bojom sa človek iba pripraví o energiu a k utopeniu sa môže dôjsť oveľa skôr.

Tri jednoduché zásady

V Spojených štátoch amerických vymysleli chytľavý trojslovný návod, ako sa neutopiť: flip, float and follow. Ak sa dostaneš do situácie, keď máš pocit, že voda nad tebou prevzala moc a nedokážeš sa dostať naspäť na breh, okamžite by si mal zachovať pokoj a obrátiť sa na chrbát (flip).

Na chrbte sa následne treba snažiť voľne vznášať na hladine (float), čo je oveľa rozumnejšia voľba, ako nechať svoje končatiny pod sebou a snažiť sa vo vode vyšplhať po neviditeľnom rebríku až nad hladinu.

Ak sa ti podarí dostať na chrbát a pomalými pohybmi sa dokážeš udržiavať na hladine, potom sa musíš upokojiť psychicky a uvedomiť si, ako sa treba v takejto krízovej situácii správať. Keby si začal panikáriť, pravdepodobne len zväčšíš riziko utopenia sa. Za každú cenu v pozícii na chrbte udržiavaj svoju hlavu nad hladinou, aby nedošlo k zastaveniu dýchania a prísunu kyslíka do organizmu.

Ak ťa voda ťahá od pobrežia, nemá zmysel plávať priamo smerom naspäť na pobrežie, ale pozdĺžne k prúdu.

V záverečnej fáze svojej záchrany sa jednoducho musíš nechať unášať prúdom vody (follow). Voda je silnejšia ako ty a tvoja snaha vymaniť sa z jej zovretia, a tak jediným logickým rozhodnutím musí byť ochota nechať sa unášať prúdom, zatiaľ čo zisťuješ, ktorým smerom ťa prúd ťahá od brehu.

Ak máš dosť sily, treba plávať kolmo na smerovanie prúdu – ak ťa voda ťahá od pobrežia, nemá zmysel plávať priamo smerom naspäť na pobrežie, ale pozdĺžne k prúdu, z ktorého sa v ideálnom prípade po chvíli vymaníš a voda bude opäť pokojnejšia. Ak však nemáš dosť síl, len zostaň pokojný a v tejto fáze by si v pozícii na chrbte mal vedieť zavolať o pomoc, vykríknuť či minimálne rukami signalizovať, že potrebuješ pomoc.