Expertka na psychosomatiku: Ľudia, čo rástli v nefunkčnej rodine, majú zdravotné problémy a dokázateľne umierajú skôr (Rozhovor)

Povedzme, že za vami príde človek, ktorého trápia opakujúce sa bolesti alebo zdravotné ťažkosti, no lekári mu nevedeli stanoviť žiadnu diagnózu. Ako postupujete? Prvoradé je človeka vidieť – to, ako vyzerá, ako komunikuje, ako stojí, ako sa hýbe. Zisťujeme, akú má telesnú stavbu, či sa vie pozrieť do očí. Už z toho vieme zhruba odhadnúť, v ktorom vývojovom období nastal problém a ako na to človek zareagoval. 

Následne sa snažíme pochopiť jeho príbeh. Zisťujeme, čo sa mu v živote stalo a aké kvalitné má vzťahy. Pozrieť sa aj na jeho „časovú os“, teda odkedy má ťažkosti, či sú zo skorého detstva alebo z narodenia a či tam bol spúšťač, teda nejaký stresový moment. 

Ak vyrastáme s pocitom nízkej sebahodnoty, snažíme sa to kompenzovať nadmerným úsilím a snahou, čo sa často prejaví bolesťami dolného chrbta.

Riešiť iba somatické ťažkosti nestačí. Pokiaľ človek nemá motiváciu riešiť svoj problém aj na psychologickej úrovni, z mojej strany mu neviem pomôcť. Ak je to pre človeka veľmi zložité alebo psychosomatickému prístupu neverí, snažíme sa nájsť aspoň medzistupeň, teda terapiu, napríklad na úrovni fyzioterapie či práce s dýchaním – tým dokážeme príznaky aspoň trochu zmierniť. Práve dýchanie ovplyvňuje to, ako človek generuje energiu, či má pocit nabudenia alebo inklinuje k depresii.

To znamená, že máte aj nejaký tím špecialistov, ktorí človeku pomáhajú aj na telesnej úrovni?Máme fyzioterapeutku a psychologičku, ktorá pracuje s neurofeedbackom a biofeedbackom. Ja robím všetky medicínske vyšetrenia. Budeme sa venovať aj spánkovej medicíne, ktorú tiež vieme prepojiť so psychosomatikou. Rozširujeme ponuku prístupov na základe toho, čo podľa nás ľudia riešia najčastejšie. Chceli by sme tím rozšíriť aj o neurológov a ďalších špecialistov, ktorí vedia pracovať s EEG alebo fyziológiou a mechanikou dýchania, ale to je zatiaľ otázka budúcnosti. 

Čo je neurofeedback?

Je to metóda, ktorá sa používa už dlhé roky – pracuje s biofeedbackom, teda biologickou spätnou väzbou. Používame na to EEG, čiže prostredníctvom elektród snímame frekvencie mozgových vĺn v konkrétnych častiach mozgu a klient sa učí meniť tieto frekvencie podľa terapeutického zámeru. Napríklad nasnímame, že v istej časti mozgu by bolo výhodnejšie, ak by boli frekvencie nižšie, tak nastavíme inú. Mozog sa takto učí aj bez vedomej vôle človeka.

Ako konkrétne to prebieha?Vstupné sedenie zahŕňa krátke meranie mozgovej aktivity, vďaka ktorej nahliadneme do fungovania klientovho mozgu. Na základe toho vypracujeme a interpretujeme aj detailnú analýzu. 

Klient počas tréningu sedí v pohodlnom kresle. Dostáva spätnú väzbu pomocou príjemnej hudby alebo filmu, ktoré učia jeho mozog aktivovať optimálne frekvencie mozgových vĺn. 

Metódou biofeedbacku pracujeme napríklad aj so svalovým napätím – ak niekto nevníma, že má zo stresu príliš napäté svaly okolo pliec, elektróda to ukáže a pomocou spätnej väzby sa s tým dá vedome pracovať. Špecifickým prístupom neurofeedbacku vieme do určitej miery riešiť aj vývinové traumy.

Aké najčastejšie problémy u pacientov riešite?

Väčšinou prichádzajú s problémami, ktoré sú na pomedzí psychického a fyzického zdravia. Je to napríklad únava, poruchy spánku, úzkosti, panické ataky, hyperventilácia. Pracujem aj so začínajúcimi hypertenziami. 

Na Slovensku však nie je dlhá história psychosomatiky. Niektorí ľudia si myslia, že tento prístup dehonestuje ich problémy, pretože ich považuje za vymyslené. S týmto stále bojujeme. Vysvetľujeme, že psychosomatika má svoj význam aj na organickej úrovni.

Spomínali ste, že veľká časť našich zdravotných ťažkostí má pôvod v ranom detstve. Aké ochorenia a zdravotné problémy môže spôsobiť napríklad nevyriešená trauma?Je dôležité rozlíšiť vývinovú a šokovú traumu. Ak hovoríme o skorej vývinovej traume, často pozorujeme poruchy regulácie biorytmov, napríklad problémy s reguláciou krvného tlaku, pulzovej frekvencie, spánku, ale aj hypermobilitu, skoliózy, všeobecné poruchy imunity. Závisí to aj od toho, ako na traumu človek zareaguje. Ľudia, ktorí reagujú na úrovni svalov hypotonicky, rezignáciou, majú častejšie autoimunitné problémy. Tí, ktorí reagujú hypertonicky, bojujú s civilizačnými ochoreniami, hypertenziou, cukrovkou, obezitou. Každý má svoje špecifiká a každú chorobu vieme cez adaptívnu stratégiu človeka priradiť k nejakému vývojovému štádiu. 

Človek, ktorý si so sebou nesie veľmi silnú vývinovú traumu, pretože napríklad vyrastal v dysfunkčnej rodine, kde bolo veľa násilia, zvykne v dospelosti zažívať výrazné zdravotné komplikácie. Je aj vedecky dokázané, že takíto ľudia umierajú oveľa skôr.

V akých prípadoch môžu psychosomatické problémy vzniknúť aj v dospelosti?Vývinové adaptácie vytvárajú len dispozície a vzorce nášho správania. Ak sa prejavia psychosomatickým problémom, je to obvykle v nejakej konkrétnej životnej situácii. Patria sem všetky ťažkosti súvisiace s neriešiteľným stresom, ale hlavne tie, kde sa zasekneme v pocite bezmocnosti a problém vytesníme z vedomia. 

Napríklad ak žena žije v toxickom vzťahu s manipulátorom, z ktorého nevie uniknúť, často sa u nej objavia telesné príznaky, napríklad gynekologické alebo močové zápaly, ktoré sa vyriešia až rozchodom.  

Mohli sme to vidieť aj počas pandémie. Pre niektorých ľudí to bolo extrémne stresujúce obdobie, pretože potláčalo ich právo na autonómiu, osobné potreby a slobodnú vôľu. Je však pravdepodobné, že niečo podobné zažili vo svojom detstve a ich telo na to teda výraznejšie reagovalo. Keď je môj začiatok života dobrý, vstupujem do života s tým, že svet je bezpečné miesto. Ak je zlý, mnohé veci ma „zúskostňujú“, hoci objektívne nevyvolávajú úzkosť. 

Ak nás niekto veľmi nahnevá a máme chuť mu jednu vraziť, táto emócia aktivuje svaly chrbta a horných končatín, ktoré súvisia s útokom. Potláčanie tohto impulzu môže viesť k vážnym problémom s lopatkami aj drobnými kĺbmi rúk.

No aj bez toho, aby som mala zlé detstvo, platí, že len čo strácam pôdu pod nohami, prežívam veľmi ohrozujúcu situáciu a pocity bezmocnosti, má to veľký traumatický potenciál a môže to spôsobiť úzkosť. Príkladom je aj momentálne prebiehajúca vojna. Prináša veľkú mieru bezmocnosti, ale niekto má menší a niekto väčší potenciál, aby z toho bol chronický problém.

Ako sa dlhodobá úzkosť prejavuje na ľudskom tele?Úzkosť sa koncentruje hlavne v oblasti hrudníka, spôsobuje napätie v hrudnom koši. Úzkostní ľudia nepovažujú svet za bezpečné miesto. Často sú nadmerne citliví a mnoho emócií prežívajú na tele, napríklad ako problém s dýchaním, bolesti na hrudi alebo ako búšenie srdca či problémy s trávením.    

Úzkostní ľudia majú tendenciu uzatvárať sa do malej komfortnej zóny – do stabilných životných podmienok bez veľkých výkyvov a zmien. Ak sú z komfortnej zóny vytrhnutí, môže sa to prejaviť ako panika, ktorá má pestrú paletu telesných príznakov. Okrem uvedených aj tŕpnutie rôznych častí tela alebo točenie sa hlavy. Ak úzkostný človek žije v trvalo neistom prostredí, chronická úzkosť napokon môže spôsobiť to, že sa telo vyčerpá a z tej fázy úzkosti môže prejsť do fázy depresie. 

Vedci už viackrát dokázali, že depresia môže spôsobiť vážne zdravotné problémy či dokonca poškodiť imunitné bunky. Ako sa na toto vážne psychické ochorenie pozeráte z pohľadu psychosomatiky?O depresii hovoríme, keď má človek bez zrejmej príčiny smutnú náladu, pocit nedostatku energie a motivácie na bežné denné činnosti. Na telesnej úrovni sa často objavuje únava, bolesti tela či poruchy spánku. Depresia býva často spojená so zvýšenou hladinou zápalových parametrov, s nerovnováhou neurotransmiterov v mozgu (hlavne sérotonínu a noradrenalínu) a často sa súbežne vyskytujú rôzne telesné príznaky a ochorenia. O skutočnej príčine však toho vieme málo. 

Infekcie horných dýchacích ciest vidíme často pri ľuďoch, ktorí zvyknú mať zvýšené napätie svalov v hlave, najmä v oblasti čela, spánkov, krku a záhlavia.

Americký psychiater William J. Walsh rozpracoval komplexnú hypotézu, ktorá spojila rôzne formy depresie s rôznymi biochemickými abnormalitami a osobnostnými typológiami. To dáva veľký potenciál porozumieť vzniku depresie v psychosomatickom kontexte. Z našej praxe máme viacero pozitívnych skúseností s ovplyvnením prejavov depresie cez výživu a výživové doplnky, teda vitamíny a minerály. 

Vraj aj vírusové ochorenia môžu mať prepojenie so psychosomatikou. Napríklad molekulárny vedec v nedávnom rozhovore pre Refresher povedal, že stresový hormón kortizol výrazne znižuje funkciu imunitných buniek. Aký názor na to máte vy?Určite áno, najmä v tom, aký priebeh ochorenia nákaza vyvolá. Na infekčné ochorenia sa snažíme pozerať ako na informáciu, že v tele nastalo nejaké zlyhanie, ktoré oslabilo buď celé telo, alebo konkrétny orgán natoľko, že v ňom prepukla infekcia. Ide o kombináciu toho, aká som osobnosť a ako som schopná v danej stresovej situácii fungovať. 

Napríklad infekcie horných dýchacích ciest vidíme často pri ľuďoch, ktorí zvyknú mať zvýšené napätie svalov v hlave, najmä v oblasti čela, spánkov, krku a záhlavia. Zistili sme, že keď prostredníctvom fyzioterapie tieto svaly uvoľníme, riziko infekcie sa zníži. Nie všetky problémy sú, samozrejme, psychologického pôvodu, ale špecifické orgány a oblasti svalového napätia sú väčšinou prepojené so psychosomatikou. Vidíme to napríklad na infekcii močových ciest…

Tá má aký súvis so psychikou?

Musím priznať, že som veľmi opatrná pri používaní psychosomatických významových skratiek typu „keď máte infekciu močových ciest, znamená to, že máte problém vo vzťahu“. Nemyslím si, že je to prepojenie zjednodušiteľné týmto spôsobom. Zo skúsenosti však viem, že infekciami močových ciest často trpia ľudia, ktorí zažívajú niečo principiálne vzťahovo ohrozujúce. A nejde len o partnerské vzťahy. 

Hneď ako sa začala vojna a ľudia strácali pocit istoty a bezpečia, začali mať oveľa viac ťažkostí v oblasti panvy – hemoroidy, močové cesty. Na vedeckej úrovni presne nevieme, ako sa to deje, ale zrejme to opäť súvisí so zvýšeným napätím panvového dna a okolitých svalov, ktoré na psychickej úrovni znižuje citlivosť na prežívané ohrozenie. 

Čo môžu signalizovať problémy s kĺbmi?

To závisí od toho, či sú to malé alebo veľké kĺby a v akej lokalite tela. Kĺby dolných končatín a chrbtica súvisia s oporou tela a postojom. Ak má človek dobre vybalansované svalové skupiny, nemal by mať s kĺbmi žiadne ťažkosti. No v momente, keď má niekto zlé držanie tela, ktoré má aj psychosomatickú súčasť, kĺby sa preťažujú a tento stav môže viesť až k artróze. 

Bolesti dolného chrbta často súvisia s vôľou a vlastnou sebahodnotou.

Kĺby horných končatín majú psychosomaticky súvislosť s tým, ako sa kontaktujeme so svetom: ako ich dokážeme natiahnuť na uspokojenie svojich potrieb, ako si dokážeme vytvárať hranice, ale aj s hnevom a agresivitou. 

Ak nás napríklad niekto veľmi nahnevá a máme chuť mu jednu vraziť, táto emócia aktivuje svaly chrbta a horných končatín, ktoré súvisia s útokom. My sme však vyrástli v prostredí, ktoré agresivitu vníma ako neprijateľnú, takže na podvedomej úrovni tento impulz zablokujeme tým, že súčasne napneme aj protichodné svalové skupiny. Ak s emóciou hnevu žijeme dlho, môže to spôsobiť veľké problémy s bolesťami v oblasti od lopatiek až po drobné kĺby rúk. 

Aká psychosomatická príčina môže stáť za bolesťami chrbta?Bolesť v oblasti hrudnej chrbtice môže mať rovnakú príčinu ako bolesť kĺbov horných končatín. Je tam však aj viacero iných možností. Popri chrbtici sú svaly, ktorým hovoríme vzpriamovače chrbtice a ktoré majú za úlohu udržať náš postoj. Ich rôzne časti súvisia s rôznymi psychologickými témami.

Pocit pohody a bezpečia má významný vplyv na zníženie zápalu v imunitnom systéme a dokáže liečiť migrény aj depresie.

Bolesti dolného chrbta napríklad často súvisia s vôľou a vlastnou sebahodnotou. Ak napríklad vyrastáme s pocitom nízkej sebahodnoty, snažíme sa to kompenzovať nadmerným úsilím a snahou, čo sa často prejaví bolesťami dolného chrbta. 

Hovorí sa, že optimizmus pomáha vyliečiť aj rakovinu. Je pozitívne myslenie skutočne také silné, že sa vďaka nemu dokážeme zbaviť zdravotných ťažkostí?Určite áno. Pozitívni ľudia sú zdravší, to veľakrát dokázala aj veda. Ale na druhej strane myslieť pozitívne alebo negatívne nie je vždy v možnostiach vedomého rozhodnutia. 

Ľudí ťažké ochorenie často naštartuje, aby hľadali v živote pekné veci. Ale pre ľudí s veľmi skorými traumami je to oveľa náročnejšie, pretože často nemajú optimizmus vo svojom repertoári – na biologickej úrovni celý svet vnímajú ako ohrozujúci a nevedia to nijako ovplyvniť. 

Dobrá nálada a pozitívne emócie však jednoznačne fungujú. Mnoho výskumov potvrdzuje, že aktivácia tzv. parasympatiku, teda nervu, ktorý súvisí s prežívaním pohody, bezpečia a relaxácie, má významný vplyv na zníženie zápalu a rovnováhu v imunitnom systéme a dokáže liečiť migrény, depresie a rôzne zápalové stavy. 

Môžeme po tomto všetkom povedať, že flegmatici sú zdravší ako cholerici?Flegmatik žije štýlom „mám na háku, aj keby som nemusel“. Smeruje k depresii. Cholerik, naopak, smeruje k úzkosti. Oba póly nie sú zdravé. Zdravotné riziká sú v oboch prípadoch rovnaké, ale každému hrozia iné choroby. Najlepšie sú na tom sangvinici – kontaktní, srdeční a otvorení ľudia.