Nathan Dzaba o debutovom MMA zápase: Keď som prvýkrát vošiel do Spartakus Fight Gymu a videl ich tréning, do*ral som sa (Rozhovor)

Trénuješ v trnavskom Spartakus gyme, avšak si dobrý kamarát s Gáborom Borárosom, ktorý trénuje v bratislavskej Oktagon Fighting Academy. Nebavili ste sa, že by si ťa vzal pod krídla práve on a trénovali by ste spolu, alebo bola automaticky prvá voľba SFG, pretože to máš najbližšie?

S Gáborom sme síce kamaráti, ale ja mám SFG zhruba desať minút od domu. Je to naozaj kúsok a trénujú tam navyše skutočne veľké mená. Dovolím si tvrdiť, že dokonca najlepší zápasníci na Slovensku. Som rád, že sa o mňa starajú a dávajú mi potrebné skúsenosti.

Bol ťa už Gábor pozrieť, ako ti to ide?

Áno, bol, mali sme spolu jeden boxerský tréning. Ukazoval mi postoje, poradil mi, čo a ako robiť. Mám však viacero druhov tréningov, počas ktorých trénujem vždy niečo iné. Niekedy cvičím iba silu, inokedy kondíciu. Trénujem prakticky všetky aspekty MMA – wrestling, grappling a tak ďalej.

Ešte skôr si vravel, že spolu s Gáborom pôjdete na dovolenku. Už ste na nej boli alebo máte ju aspoň naplánovanú?

Neboli sme ešte. (smiech) Po Survivore je naozaj ťažké zladiť spoločné voľné termíny. Ale na dovolenku možno pôjdeme v zime. 

Stretávate sa aspoň občas vo voľnom čase?

Jasné, veľakrát som bol uňho, boli sme sa spolu najesť. Prišiel aj on do Trnavy. Boli sme si zacvičiť. Prišiel aj na jednu akciu, ktorú som moderoval.

Ako si sám povedal, SFG je plný MMA hviezd. Trénoval si už aj s Attilom Véghom alebo s Lajošom Kleinom, ktorý zápasí v UFC?

Áno, striedajú sa tam všetci, aj chalani z Oktagonu ako Roman Paulus či Karol Ryšavý. S každým trénujem vždy chvíľu, no mojím hlavným trénerom je Janko Hudák. Ten ma všetko učí, všetko mi ukazuje, vysvetľuje. Som pod jeho krídlami. On mi vlastne vyberá, s kým z tých všetkých zápasníkov mám kedy trénovať.

Kto z nich je najtvrdší?

Všetci sú tvrdí. Každý má niečo, v čom dominuje.

Myslel som to čisto v rámci sparingov.

Najtvrdšie ma zatiaľ trafil Tomáš Cigánik. Po jeho rane sa mi hneď spustila krv z nosa. Od Karla Ryšavého som zase dostal takú bombu, že som odchádzal s monoklom. Nešetria ma. Prvý mesiac ma šetrili, ale postupne pritvrdzujú. Som za to rád. Naučil som sa už ako-tak znášať všetky tie rany do tváre.

Už neplačem. V začiatkoch som plakal. My futbalisti sme baletky. (smiech) Veľmi rýchlo som zistil, že toto je trochu iný šport. (smiech) Raz sa mi stalo, že som Janka nechtiac trafil lakťom do hlavy a následne som sa mu ospravedlňoval. On len za mnou prišiel a pošepkal mi: „Nathan, neviem, či si si všimol, ale my robíme MMA, tu sa udierame do hlavy.“

Som normálny človek. Okej, bol som v nejakej reality šou, ale to nič neznamená. Oktagon chce ukázať, ako vyzerá príprava a tréning človeka, ktorý v živote žiaden bojový šport nerobil a ako sa s tým popasuje. Keď teda ľudia nadávajú, je to, akoby nadávali na seba. A vo finále si aj tak ten zápas pozrú.

A aký je Attila?

Super. Je to veľký dobrák. Ja som si vždy myslel, že čím väčší bojovník, tým väčší „tvrďák“, a je to práve naopak. Čím väčší bojovník, tým viac je v pohode, myslím z ľudskej stránky.

Ako vnímaš kritiku verejnosti, že zápasy celebrít alebo ľudí mimo bojovej scény degradujú bojové športy a celkovo MMA?

Chápem to, ale vždy má každá minca dve strany. Všetci ľudia, čo na to nadávajú, sú laici, rovnako ako ja. Ani ja tomu športu nerozumiem, ale učím sa ho a aj sa ho snažím pochopiť. Hocikto z tých ľudí sa môže zdvihnúť a môže robiť to isté čo ja, má také isté možnosti. Ja sa napríklad ako celebrita nevnímam.

Som normálny človek. Okej, bol som v nejakej reality šou, ale to nič neznamená. Oktagon chce ukázať, ako vyzerá príprava a tréning človeka, ktorý v živote žiaden bojový šport nerobil a ako sa s tým popasuje. Keď teda ľudia nadávajú, je to, akoby nadávali na seba. A vo finále si aj tak ten zápas pozrú.

Ako je takéto intenzívne trénovanie náročné na financie? Platíš si všetko sám, máš nejakých sponzorov, ktorí ti prispievajú, alebo ti časť uhradí Oktagon ako organizácia?

Je to tak, že s Oktagonom sme sa dohodli na nejakej sume za zápas, pričom niekoľko percent z tej sumy sa platí trénerom gymu, kde trénujem, teda Spartakusu. Finančne to nie je jednoduché, keďže všetko niečo stojí. Či už rukavice, doplnky, alebo správna rekonvalescencia. Vtedy to už je na človeku, ako je šikovný a či si vie zohnať nejakých sponzorov.

Vieš priblížiť aspoň čiastočne, na akej sume ste sa s Oktagonom dohodli?

Sú to tisíce eur. Ďalej by som to nerozvíjal. (smiech)

Začal si sa, odkedy trénuješ, zaujímať o MMA viac? Sleduješ turnaje alebo jednotlivé zápasy v Oktagone, Bellatore, UFC či v iných organizáciách?

Určite. Predtým som to vôbec nesledoval, aj keď som, samozrejme, vedel, že niečo také existuje. Taktiež už viem, čo znamenajú všetky tie odborné výrazy, pokiaľ ide o rôzne techniky. Vidím do toho a baví ma to. Najviac na mňa však zapôsobilo to, keď som bol prvýkrát naživo na turnaji Oktagonu. Bolo to na Štvanici v Prahe minulý mesiac. Bola tam skvelá elektrizujúca atmosféra.

Aké to bolo vidieť naživo, čo sa to deje v klietke, a uvedomiť si, že o mesiac v tej klietke budeš práve ty? Vystrašilo ťa to alebo práve naopak, nabudilo a motivovalo trénovať ešte viac?

Pripomenulo mi to moment, keď som po prvýkrát vstúpil do SFG a videl, ako sa tam trénuje. Poviem to na rovinu, do*ral som sa. Pýtal som sa sám seba, čo tu robím, prečo sem idem... Potom však prišiel prvý tréning, začal som sa do toho dostávať. Najskôr síce zažiješ šok, potom to prijmeš a následne sa na to už tešíš. Priznám sa, že počas staredownu s Adamom na Štvanici som už chcel byť v tej klietke, posunúť čas, nech už to je. Nakoplo ma to.

Práve na Štvanici ste sa videli s Adamom prvýkrát odvtedy, ako si skončil v Survivore. Ako sa zmenil tvoj postoj voči nemu, ako ho teraz vnímaš?

Keď vieš, že s ním ideš do zápasu, a chceš toho človeka dobiť, nebudeš sa si s ním vyvolávať, písať si s ním, kamarátiť sa s ním. Beriem ho ako súpera, ktorý musí prehrať. Chcem ho vidieť čo najmenej. Budujem si voči nemu istý hnev, agresiu. Ale keď sa skončí zápas, určite mu podám ruku. Pred zápasom však nič také nehrozí. Tak by som sa však správal k hocikomu, keby bol na jeho mieste.

Skutočne? Predsa len, necítiš voči Adamovi väčší hnev po tej rasistickej poznámke, ktorú povedal počas Survivora?

Nie som práve ten typ človeka, ktorý sa urazí za hocijakú kravinu, ale povedal presne rasistickú nemiestnu poznámku, ktorú nemusel. Navyše ma vtedy ani nepoznal. Chýbal mu základný rešpekt. Samozrejme, že som to počul, a je to jedna z vecí, ktoré ma motivujú vyhrať ten duel. Ale už to ďalej neriešim. Keby som to robil, nikam by som sa neposunul.

Vedel som, do ktorých podnikov nemám chodiť, lebo by som tam dostal. Párkrát sa mi aj stalo, že si ma chytili niekde na zastávke a dali mi facku alebo ma zbili za to, že som černoch.

S Adamom ste si už zmerali sily v Survivore. Vravel si, že je škoda, že diváci nevideli celý váš súboj a že bol v TV len krátky zostrih. Ty si po tom dueli odpadol a čoskoro nato si musel súťaž opustiť zo zdravotných dôvodov. Vieš priblížiť, koľko v skutočnosti ten súboj trval a ako to prebiehalo?

Pretláčali sme sa na mostíku s tým, že jeden z nás musel zhodiť toho druhého do vody. Trvalo to 15 minút a išli sme na dno síl. Nemali sme, po prvé, dostatok energie, pretože nám chýbalo jedlo, po druhé, bolo to počas najväčších horúčav na priamom slnku. Bolo to enormne náročné. Vyčerpal som sa tak, že tie sily som už ani nenabral, lebo som skolaboval. Bol to môj posledný duel v Survivore.

Si spokojný s tým, kto nakoniec vyhral celú šou?

Áno, Vláďa vedel, ako to hrať, mal tých ľudí načítaných. Ale mňa osobne hnevalo, že som tam neostal dlhšie. Najmä preto, lebo som vypadol tak, že ma nikto nevyhodil, ale zavinil som si to ja sám. Veril som si natoľko, že by som sa dokázal prebojovať aspoň do top päťky najlepších. Ten nedostatok jedla sa však stal rozhodujúcim faktorom. Ja aj Gábor sme boli zvyknutí na iný príjem kalórií, skôr nám teda došla energia a sily.

Je možné, že ak sa ti MMA zapáči, uvidíme ťa naďalej zápasiť v Oktagone alebo to rovno berieš len ako jednorazovú záležitosť?

Keby si sa ma to isté spýtal po prvom týždni trénovania MMA, určite by som ti povedal, že raz mi to bude stačiť a viac do klietky nevkročím. Teraz po dvoch mesiacoch, keď vidím, ako sa moje telo na ten tréning dokáže adaptovať, a vidím všetky pokroky, je možné, že to nebude iba jednorazová záležitosť. Ja som Ondrovi Novotnému vravel, že by som si rád vyskúšal box, pretože ten sa mi vždy ako šport páčil. Odjakživa som uznával Tysona či Aliho.

Nebojíš sa, že si môžeš v zápase s Adamom spraviť hanbu? Predsa len, môže sa stať, že sa ten zápas skončí po desiatich sekundách, nemáš z toho stres?

Premýšľam nad tým, ale beriem to všetko tak, že hocičo sa stane, niekam ma to tak či tak posunie a v istom smere ma to posilní. Vždy sa dokážem na všetko pozrieť odosobnene a zhodnotiť, čo mi to dalo. Zakaždým sa snažím niečo z toho vyťažiť a napredovať. Pre to, aby som vyhral zápas s Adamom, robím maximum a chcem to v klietke ukázať. Vizualizujem si, ako ten zápas prebehne, a budem robiť len to, čo sa učím.

MMA je najtvrdší šport na svete. Aký máš postoj k násiliu? Je podľa teba niekedy nevyhnutné?

Nepovedal by som, že je nevyhnutné. V každom prípade, zažil som ho na vlastnej koži. Vyrastal som na Slovensku a predsa len, mulatov či černochov je tu menej. Vedel som, do ktorých podnikov nemám chodiť, lebo by som tam dostal.

Párkrát sa mi aj stalo, že si ma chytili niekde na zastávke a dali mi facku alebo ma zbili za to, že som černoch. Takže to násilie sa mi, samozrejme, nepáčilo a nemal som ho v sebe. Nie som ten typ, čo by sa stále bil či niečo niekomu vracal. Vždy keď sa niečo dialo, napríklad na diskotéke, tak som sa snažil upokojiť situáciu.

Nemám v sebe prirodzenú agresivitu, avšak teraz, keď trénujem, sa to vo mne prebúdza. A je to na druhej strane fajn v tom zmysle, že keby sa mi teraz stalo niečo podobné ako v minulosti, vedel by som sa lepšie brániť, prípadne by som vedel ochrániť svoju rodinu. Aj ja som to kedysi bral tak, že čo to je za šport, veď sa tam len bijú do hlavy, ale konečne vidím, že v tom je omnoho viac. Je to profesionálny šport s jasnými pravidlami a tá bitka je pod dohľadom rozhodcu.

Na Slovensku stále ľudia riešia ostatných. Čo robia, ako vyzerajú, ale nevedia sa pozrieť do zrkadla. Ja si nikdy nedovolím niekoho hodnotiť.

Minimálne tam máš váhové kategórie, a teda nemôže sa stať to, že sa bude biť v klietke 120-kilový zápasník s päťdesiatkilovým, zato na ulici sa to pokojne môže stať hocikedy.

Presne tak.

Nikdy si sa teda nebil?

Nie, iba raz som dal jednu facku.

Ako si sám povedal, v minulosti si sa stretával s rasizmom pravidelne. Pociťuješ ho aj v súčasnosti?

Pociťujem, sem-tam. Ale už som voči tomu taký obrnený, že mi to je vlastne jedno. Keď sa na mňa niekto škaredo pozerá alebo mi niečo hovorí preto, akú mám farbu pleti, neriešim to. Keď som mal dredy na hlave, zazerali po mne a vraveli mi, aby som si to dal dole. Nerozumiem takým veciam.

Na Slovensku stále ľudia riešia ostatných. Čo robia, ako vyzerajú, ale nevedia sa pozrieť do zrkadla. Ja si nikdy nedovolím niekoho hodnotiť. Hneď je problém, ak je niečo iné. Keby sa mne páčila ružová farba, pokojne si kúpim aj ružové auto a nehľadím na to, ako to bude na ľudí pôsobiť. Viac ako rasizmus pociťujem na Slovensku xenofóbiu.

Bol si v Love Islande, potom v Survivore, teraz sa ideš biť do klietky – ideš do čoraz väčšieho extrému. Čo bude ďalej, čo by si si chcel ešte vyskúšať?

Skutočne neviem. (smiech) Ale MMA je extrém. Trénovanie MMA je to najťažšie, čo som kedy robil.

Čo by si na záver Adamovi odkázal pred zápasom?

Nech sa dobre pripraví, pretože to bude potrebovať, a nech to je fér boj, nech nerobí žiadne špinavosti.