„Na BMW X7 sa pokuta lepí ľahšie ako na starý Seat pred nemocnicou.“ V teréne s bratislavskými kontrolórmi parkovania (Reportáž)

Cez portál profesia.sk si prácu asistentky po troch mesiacoch bez práce našla Katka. Na rozdiel od Jakuba, ktorý úmornú nudu na ulici zaháňa podcastmi, je verná čítaniu kníh. Pôsobí mierumilovne a neprekvapí nás, že do konfliktu s namosúrenými vodičmi sa zatiaľ nedostala. „Ľudia v centre nie sú takí hrozní, ako mi hovorili. Určite však pomáha, že som žena. Počula som o tom, ako chlapom nadávajú a po jednom hodili z okna aj vajíčko. Na druhej strane nevnímajú moju autoritu. Skúsení vodiči neradi počúvajú, ako im žena vraví, čo majú robiť a kam majú ísť.“

V horšej pozícii je jej kolega Matúš. Do Bratislavy prišiel z východu krajiny a nepoznajúc pomery, obrátil sa na agentúru, ktorá mu dnes za jednorazové sprostredkovanie brigády zhltne asi tretinu z každej výplaty.

Len ako parkovací asistent by nevyžil, a tak bol nútený nájsť si druhú prácu vo fabrike v Devínskej Novej Vsi. V noci preto spí len asi päť hodín. „Práca je nudná, ale dobrá. Akurát agentúra je na h***o. So šéfom sa chcem dohodnúť, aby ma zobrali priamo. Teraz to nemôžeme zrušiť tak, aby neplatili pokutu.“

Osobná misia

Zámerne nenápadnejšie oblečená sorta terénnych pracovníkov kontroluje ŠPZ áut skenovacím telefónom a na okná tých, čo nezaplatili, lepí oranžové pokutové nálepky. V zóne pri trhovisku Miletičova prebieha popoludní výmena stráží a kontrolór Filip práve končí vo veľkom štýle usilovným skenovaním značiek. Za päť minút poklusu udelí tri oranžové nálepky a vodičov v troch ďalších autách upozorní verbálne.

Hádať by ste sa s ním nechceli. Udeliť oranžovú „nálepôčku“ a spraviť pár fotiek zvláda ozaj veľmi rýchlo. „Veľa sa nachodím, ale mám zdravé nohy.“ Za vysoké tempo nedostáva bonusy, motivuje ho niečo iné. Býva priamo vo štvrti a chce tu mať „čisto“.

Strieda ho pokojnejší Dominik. „Denne rozdám od tridsať do päťdesiat pokút. Zóna je spoplatnená len od štrnástej hodiny. Klientov dovtedy riešime, len keď parkujú ako hulváti. Poobede už kontrolujeme všetkých.“

Striktne vzaté, kontrolóri pokuty nedávajú. V systéme len vytvárajú podnety, ktoré posudzuje mestská polícia. Tak ako väčšina kontrolórov, ktorých stretneme, aj Dominik sa niekedy zľutuje. 

„Uvedomujem si, že systém je zložitý. Deväťdesiat percent ľudí ho kvituje, desať percent nadáva alebo sa cíti urazene. Dievčatá sa však niekedy zbytočne snažia zaujať aj šarmom. No aj keby u niekoho uspeli, záznam už nevymaže a bude im to nanič.“ Ľudia s ním vraj chcú často vyjednávať, ich výhovorky však už pozná takmer naspamäť.

Z pokutovaného na pokutujúceho

Žoviálneho Samuela stretávame, keď pokutuje auto na Záhradníckej. S prácou kontrolóra začal, keď dostal niekoľko pokút v rýchlom slede a chcel zistiť, ako možno obísť systém. Kontrolovanie vníma aj ako šport a za pol roka už v práci stihol schudnúť desať kíl. 

Na novú parkovaciu politiku má jednoznačný názor. „Je nevyhnutná, ale je ako oheň: dobrý sluha a zlý pán. Keď máte auto len na výlety cez víkend a pracujete pri dome, musíte mať radosť. Stačí však, že vám presťahujú robotu alebo vášmu decku školu, trpko zaplačete.“

Sto hodín bonusového parkovania ročne zadarmo v iných zónach podľa neho navyše zďaleka nie je dosť. „Spôsobuje to problémy opravárom či maliarom. Postupne si zvykajú zarátať parkovné do nákladov alebo si dajú vymedziť od klienta návštevnícke hodiny. Inou kapitolou sú kuriéri. Sám som to chvíľu robil, tak im rozumiem. Pravidelne parkujú v pruhu na blikačkách. Pokutu im však dám, len keď niekde stoja hodinu. Mohol by som prísť na tajnáša a buchnúť na okno nálepku. Nedáva mi to však zmysel. Robia predsa svoju prácu.“

Samuela najviac prekvapilo, že väčšina áut so zahraničnými ŠPZ má zaplatené parkovné. Predpokladá, že využívajú medzinárodné aplikácie, keďže sú na platenie zvyknutí z centier iných miest.

Nás pre zmenu prekvapí, že Samuel je v podstate proti pokutám. Oveľa viac sa mu pozdáva pedagogický systém žltých výstražných nálepiek, ktorý dočasne platí pri zavádzaní nových zón. „Žlté more“ podľa neho privedie obyvateľov k vybaveniu kartičky rezidenta, čo je jeden z cieľov magistrátu.

V pokutovaní ľudí sa nevyžíva a tvrdí, že systém nie je nastavený citlivo. „Mesto zrušilo veľa vyhradených miest pre zamestnancov úradov či služieb. Riaditeľka škôlky na Jelenej mi povedala, že osem zamestnancov skrátka podalo zo dňa na deň výpoveď s tým, že zrazu nemali kde parkovať.“

Étos remesla kontrolórov by mal byť podľa neho orientovaný viac na empatiu. Dnes sú vraj niektorí kolegovia schopní lepiť nálepku aj na „otvorené okno“. „Keď vidím, že niekto odchádza bez zaplatenia, nedám mu pokutu a idem radšej za ním. Snažím sa robiť osvetu, nech sa naučí ovládať aplikáciu. Zaplatenie prvého lístka z novej apky môže trvať aj pol hodiny. Keď sa niekto ponáhľa, je to problém.“

Aj Samuel sa však rýchlo naučil odhaliť výhovorky a ironicky sa čuduje, že tlačidlové telefóny bez aplikácií mávajú najmä majitelia Land Roverov a Mercedesov, ktorí pri sebe nenosia ako na potvoru ani kreditné karty. „Keď treba zaplatiť, nevšimnú si vás ani na desať metrov v reflexnej veste. Sedia a popíjajú kávičku. Len čo vytiahneme nálepky a začneme auto fotiť, okamžite vystrelia. Niektorí sa ihneď hádajú. Keď na vás vrieskajú vymyslené výhovorky, je zložité udržať si noblesu.“

Prácu si Samuel spríjemňuje „zbieraním“ pokutovaných luxusných áut. Už pokutoval Porsche Panameru, Maserati, Bentley, Lamborghini aj Aston Martin a ešte čaká na prvú Corvettu a Ferrari. Na tieto autá nepoľuje, ale z udeľovania pokút si nerobí ťažkú hlavu. Jedna pokuta na auto plné hračiek pri detskom ihrisku ho, naopak, trápi dodnes.

„Desať minút som sa všetkých na ihrisku pýtal, komu patrí. Nemusel som to nalepiť, mohol som aj odísť, ale ešte som bol príliš zodpovedný a nevedel som správne zatvárať oči. Časom som získal cit. Keď dnes vidím starý pomačkaný Seat s barlami, načatými liekmi a dotrhanými poťahmi pri nemocnici, tak privriem oko. Hoci by som nemal, lebo je to priestupok. BMW X7 sa pokutujú ľahšie.“

Nie je zóna ako zóna

Patrik hliadkujúci pri úrade vlády má hybridnú pozíciu, parkovné ako asistent kontroluje, ale aj predáva. Na rozdiel od brigádnikov má prístup do databázy ŠPZ a navyše môže narábať aj s hotovosťou. Zarába preto trocha viac ako „čistokrvní“ kontrolóri. Začínal pracovať v Petržalke, kde na rozdiel od centra parkovali takmer výlučne len rezidenti, ktorí sa vraj neprestajne sťažovali.

V Petržalke bol podľa neho nielen väčší odpor, ale aj chaos. Najväčšie konflikty boli pri hlavnej pošte, kam prichádzali ľudia zo všetkých kútov mestskej časti len na niekoľko minút, a tak za službu rozdal asi tridsať pokút. „Môj kolega sa tam dostal aj do fyzického konfliktu. Prišli aj policajti a povedali, nech nerobia problémy, a odišli. Inak je to však skôr nudná práca. Zabávam sa tým, že počúvam true crime podcasty.“