Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Diskusiu pred pár týždňami vyvolal Verin instagramový post, kde zverejnila spoločný záber a otvorene opísala priateľský vzťah medzi ňou, jej súčasným partnerom a expartnerom.
„My sme si jednoducho tak jasne nastavili vzťah a upratali emócie, že by som nemala problém ani so spoločným výletom. Zobrať spoločne deti na výlet, zavolať si a hodinu prekecať alebo to, že príde so svojou partnerkou na obed k nám, nie je problém. Nedávno napríklad ex s mojím súčasným partnerom maľovali byt,“ hovorí fotografka Vera, ktorá pre Refresher opísala svoju osobnú skúsenosť so vzťahom medzi ňou a jej súčasným a bývalým partnerom.
Vera má tri deti s dvoma mužmi a s bývalým partnerom dnes vychádzajú veľmi dobre. Ich vzťah podľa nej funguje presne tak, ako by mal.
Rozchod máme v predstavách často jasne zadefinovaný. Predstavujeme si ho ako definitívnu bodku. Niekdajší partneri odídu zo svojich životov, prerušia kontakt a každý z nich ide ďalej svojou cestou. Ak však bývalí partneri spolu dokážu normálne komunikovať, či dokonca medzi nimi zostalo priateľstvo, alebo spolu trávia čas, okolie často začína premýšľať, či medzi nimi predsa len nie je „niečo viac“.
Paradoxne, oveľa menej podozrivé nám niekedy pripadá, keď sa bývalí partneri nevedia vystáť, hádajú sa alebo jeden druhého zo života úplne odstrihnú. A to aj v prípade, že ich okrem spoločnej minulosti spájajú aj deti.
O tom, či je nenávisť po rozchode zdravším dôkazom odpútania než rešpekt či vzájomné priateľstvo a či môže mať človek svojho expartnera úprimne rád, hoci ho už vôbec nemiluje, sme sa rozprávali so psychologičkou Naďou Dudovou z platformy ksebe.sk
Ešte skôr, než sa pustíš do čítania, by sme ti chceli pripomenúť, že robiť svoju prácu môžeme iba vďaka tvojej podpore. Ak ťa naše články bavia, pridaj sa do Refresher Clubu a získaj neobmedzený prístup k celému obsahu. Tvojou podporou nám pomôžeš prinášať kvalitu.
V tomto článku si prečítaš:
Čomu Vera vďačí za priateľský vzťah medzi ňou, jej súčasným a bývalým partnerom.
Prečo nám pokojný vzťah s ex pripadá podozrivejší než nenávisť.
Či môžeme mať bývalého partnera úprimne radi bez toho, aby ste ho stále milovali.
Kedy môže podľa psychologičky kontakt s bývalým partnerom narušiť nový vzťah a ako to riešiť.
„Expartner je a vždy aj bude súčasťou môjho života,“ hovorí Vera. Napriek tomu, že dnes má každý z nich vlastný život, program aj povinnosti, s bývalým partnerom zostali v kontakte a stretávajú sa aj mimo nevyhnutných rodičovských povinností, ktoré ich budú už navždy spájať. „Keďže máme spolu deti, je pre mňa úplne normálne, že sa stretávame,“ vysvetľuje.
Zdroj: Archív respondentky Very
Diskusiu pred pár týždňami vyvolal jej instagramový post, kde zverejnila spoločný záber a otvorene opísala priateľský vzťah medzi ňou, jej súčasným partnerom a expartnerom. Príspevok získal množstvo pozitívnych reakcií a komentárov. Zapojili sa aj ľudia, ktorí v detstve zažili rozchod rodičov a situácie, kedy sa cítili ako medzi dvoma mlynskými kolesami. Pochvalné komentáre si Vera vyslúžila aj od ľudí, ktorí po rozchode s expartnermi nedokázali udržať korektné vzťahy.
S bývalým partnerom sa pravidelne stretáva aj v spoločnosti jeho partnerky, chodia s deťmi na výlety a volávajú si. A hoci to môže niekomu znieť ako netradičné usporiadanie, Vera v tom nevidí nič zvláštne. Dôležité je podľa nej to, že každý z mužov má v jej živote svoje miesto a nie je medzi nimi priestor na žiarlivosť. „S mojím ex sa nedeje nič také, na čo by mal súčasný partner dôvod žiarliť,“ hovorí.
„Podozrivé sa to môže zdať asi ľuďom, ktorí by v rovnakej situácii boli sami podozrievaví. Nevyšiel nám vzťah, bodka. Za mňa, ak tam nie je naozaj nejaký vážny dôvod rozpadu manželstva, ako napríklad násilie a podobne, nemám dôvod na nenávisť a nevraživosť. A nie je to tak, že by sme náš vzťah museli nasilu udržiavať kvôli deťom, aj keď práve kvôli nim som veľmi rada, že to máme nastavené takto,“ uvažuje Vera.
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Čomu Vera vďačí za priateľský vzťah medzi ňou, jej súčasným a bývalým partnerom.
Prečo nám pokojný vzťah s ex pripadá podozrivejší než nenávisť.
Či môžeme mať bývalého partnera úprimne radi bez toho, aby sme ho stále milovali.
Kedy môže podľa psychologičky kontakt s bývalým partnerom narušiť nový vzťah a ako to riešiť.
Podľa nej sa však k takémuto nastaveniu nedostali zo dňa na deň. Rozvod sprevádzali problémy aj negatívne emócie a chvíľu trvalo, kým si celú situáciu spracovali. Obaja však podľa nej vedeli, že rozchod bude pre nich aj deti najlepším riešením.
Musela sa vyrovnať s rozpadom rodiny
„Človek si celú tú situáciu musel v sebe spracovať, pretože pri dvoch malých deťoch nie je jednoduché zmieriť sa s tým, že sa vám rozpadla rodina. Vedeli sme však, že je to to najlepšie, čo môžeme spraviť pre ne aj pre seba, a chceli sme, aby to na deti malo čo najmenší dopad. Samozrejme, že máme medzi sebou aj výhrady, ale oproti minulosti si ich vieme normálne odkomunikovať. Môj bývalý na mnohom vedome pracuje a aj to dosť napomáha tomu, ako náš vzťah vyzerá dnes,“ vysvetľuje.
Zdroj: Archív respondentky Very
Ak sa bývalí partneri nemôžu vystáť, okoliu je často jasné, že ich vzťah sa skončil a city vyprchali. Keď však spolu vychádzajú dobre, situácia začne pôsobiť podozrivo. Ľudia sa pýtajú, či medzi nimi predsa len nezostali city, či sú naozaj iba kamaráti a prečo spolu stále trávia toľko času. Práve dobrý vzťah medzi bývalými tak môže v očiach okolia vyvolávať viac otázok než otvorený konflikt.
Ostrá hranica a emocionálny odstup
Psychologička Naďa Dudová z platformy ksebe.sk hovorí, že spoločnosť má skutočne často predstavu, že po rozchode by mala prísť ostrá hranica a emocionálny odstup. „Pretrváva presvedčenie, že negatívne emócie voči expartnerovi sú prirodzeným dôkazom definitívneho ukončenia vzťahu, zatiaľ čo pokojná komunikácia vyvoláva otázky o pretrvávajúcich citoch,“ vysvetľuje odborníčka.
Lenže konflikt automaticky neznamená, že je človek od bývalého partnera zdravšie odpútaný. Hádky, výčitky či nenávisť môžu byť aj prejavom nespracovaného sklamania, bolesti alebo iných emócií, ktoré po rozchode zostali. Naopak, pokojný vzťah môže znamenať, že človek už dokázal bývalého partnera zaradiť do svojej minulosti bez potreby ho zhadzovať. Konštruktívny vzťah s expartnerom tak podľa slov odborníčky môže byť výsledkom emocionálneho spracovania vzťahu a jeho realistického začlenenia do osobnej minulosti, nie znakom neschopnosti pustiť ho.
Ďalšou častou predstavou je, že zdravý rozchod znamená bývalého partnera úplne odstrihnúť. Ani to však podľa psychologičky nie je univerzálnym pravidlom. „Ukončenie partnerského vzťahu neznamená vymazanie spoločnej histórie ani potrebu znehodnotiť človeka, ktorý bol jeho súčasťou,“ hovorí Dudová.
Samozrejme, úplne inak bude vyzerať situácia dvojice, ktorá spolu nemá žiadne záväzky, a dvojice, ktorá má deti. V druhom prípade sa partnerský vzťah skončil, rodičovský však pokračuje. Bývalí partneri preto musia naďalej riešiť zdravie detí, školu, výchovu či praktickú organizáciu starostlivosti. To však podľa psychologičky neznamená, že by mali zostať súčasťou osobného života toho druhého. „Zdravá hranica je tam, kde sa záujem o dieťa nekryje s potrebou kontrolovať bývalého partnera,“ vysvetľuje.
„Miera kontaktu po rozchode však prirodzene závisí od okolností – inak bude vyzerať pri páre bez spoločných záväzkov a inak pri partneroch, ktorí majú deti a potrebujú spolu naďalej komunikovať a spolupracovať. Zrelé spracovanie rozchodu preto neznamená ani povinné udržiavanie kontaktu, ani jeho úplné prerušenie, ale schopnosť nastaviť také hranice, ktoré zodpovedajú konkrétnej situácii a podporujú psychickú pohodu oboch ľudí,“ hovorí Naďa Dudová.
Môžeš mať rád/a ex bez toho, aby si ho miloval/a?
Pre niekoho je ťažké pochopiť, že k človeku, s ktorým kedysi tvoril pár, môže stále cítiť náklonnosť, aj keď už nechce byť vo vzťahu. To, že ti na bývalom partnerovi stále záleží, však automaticky neznamená, že ho miluješ alebo sa k nemu chceš vrátiť.
Podľa Very je odpoveď jednoduchá. „Ja mám môjho bývalého rada ako kamaráta. Viem sa s ním porozprávať na rôzne témy, vtipkovať, rozprávať sa s ním aj o našich súčasných vzťahoch a nemám pritom žiadnu ľúbostnú emóciu. Mne ani nenapadlo, že by to malo byť niečo zvláštne alebo neuveriteľné. My sme sa veľmi ľúbili a myslela som si, že je to muž môjho života, ale jednoducho s deťmi sa veľmi prejavili naše rozdiely vo fungovaní rodiny a postupne odišla aj láska,“ hovorí.
Expartner je a vždy aj bude súčasťou môjho života.
Ich príbeh ukazuje, že koniec partnerského vzťahu nemusí znamenať koniec všetkého, čo si dvaja ľudia počas rokov vybudovali. Aj keď sa ich predstavy o spoločnom živote napokon rozišli, zostali v kontakte a dokázali si vybudovať nový typ vzťahu. A v tom môže byť jeden z najväčších rozdielov medzi emocionálnym odpútaním a emocionálnou ľahostajnosťou. Nemusíte bývalého partnera nenávidieť, aby ste vedeli, že sa k nemu nechcete vrátiť.
Zdroj: Archív respondentky Very
Kedy môže byť dobrý vzťah s ex problém?
To, že spolu bývalí vychádzajú dobre, ešte neznamená, že je ich vzťah automaticky zdravý. Podľa Dudovej nie je rozhodujúce ani tak to, koľko času spolu trávia, ale prečo ho spolu trávia a aký to má dosah na ich životy.
Hranica sa môže začať stierať vtedy, keď kontakt slúži na udržiavanie pôvodnej emočnej väzby. Napríklad keď jeden z bývalých stále čaká na návrat, potrebuje od druhého potvrdenie alebo výrazne prispôsobuje svoj život jeho potrebám.
Zdravý vzťah medzi bývalými preto nemusí vyzerať ako priateľstvo, zahŕňať spoločné dovolenky či pravidelné obedy. Môže znamenať aj úplne minimálny kontakt. „Zrelé spracovanie rozchodu neznamená ani povinné udržiavanie kontaktu, ani jeho úplné prerušenie, ale schopnosť nastaviť také hranice, ktoré zodpovedajú konkrétnej situácii a podporujú psychickú pohodu oboch ľudí,“ vysvetľuje psychologička.
Nie je to tak, že by sme náš vzťah museli nasilu udržiavať kvôli deťom.
O zdravom vzťahu medzi bývalými partnermi môžeme hovoriť vtedy, keď bývalí partneri dokážu akceptovať ukončenie partnerského vzťahu a zároveň spolu komunikovať s rešpektom a primeranými hranicami:
„Hranica sa začína stierať vtedy, keď kontakt slúži skôr na udržiavanie pôvodnej emočnej väzby – napríklad keď jeden z partnerov stále očakáva návrat, potrebuje od druhého potvrdenie alebo výrazne prispôsobuje svoj život jeho potrebám. Dôležitým ukazovateľom je teda nie množstvo kontaktu, ale jeho funkcia a dopad na psychické fungovanie človeka. Ak kontakt umožňuje slobodne žiť vlastný život, nadväzovať nové vzťahy a zároveň rešpektovať hranice toho druhého, môže byť úplne zdravý; ak však bráni odpútaniu a udržiava závislosť či nádej na obnovenie vzťahu, môže byť vhodný väčší odstup,“ zdôrazňuje psychologička.
Ani spoločná dovolenka nemusí byť problém
Pre niekoho môže byť spoločná dovolenka s expartnerom nepredstaviteľná, kým iní si ju vedia užiť aj v prítomnosti nových partnerov. Naďa Dudová však upozorňuje, že neexistuje univerzálna hranica, ktorá by platila pre všetky páry. Pre jedného nového partnera môže byť spoločná dovolenka s ex kvôli deťom úplne v poriadku, pre iného môže ísť o prekročenie hranice. Podstatné je, aby sa o tom partneri vedeli otvorene rozprávať a aby boli hranice jasné pre všetkých.
Pri zapojení nových partnerov je podľa odborníčky dôležité rešpektovať, že vzťah medzi rodičmi nekončí rozchodom, najmä ak spolu majú deti, no zároveň by mal mať jasné hranice, aby nezasahoval do nového partnerského vzťahu. Ak novému partnerovi prekáža kontakt s expartnerom, je dôležité jeho emócie nezľahčovať, ale otvorene hovoriť o tom, čo konkrétne v ňom vyvoláva neistotu a čo potrebuje, aby sa vo vzťahu cítil bezpečne.
„Spoločné dovolenky či rodinné aktivity s expartnerom môžu byť pre niekoho prirodzeným spôsobom fungovania kvôli deťom, pre iného však môžu predstavovať prekročenie partnerských hraníc – neexistuje preto univerzálne správne nastavenie. Podstatné je, aby boli hranice transparentné, dohodnuté oboma partnermi a aby bolo zrejmé, že spolupráca s expartnerom vychádza z rodičovskej zodpovednosti, nie z pretrvávajúcej partnerskej väzby,“ radí psychologička.
V prípade Very a jej rodiny však takáto žiarlivosť podľa jej slov nie je témou. „Nemá na ňu dôvod. Ja som si istá svojimi pocitmi a citmi a on si môže byť istý mnou. S mojím ex sa nedeje nič také, na čo by mal dôvod žiarliť. A čo je dôležité, som rada, že tam nie je žiarlivosť nielen na mňa, ale ani na deti. Ani jeden si v tomto smere nepotrebuje nič dokazovať. Práve naopak, navzájom sa podporujú v tom, aby mali s deťmi dobrý vzťah,“ uzatvára.
