Veronika odišla žiť s rodinou do Poľska: Trojizbák pri mori kúpiš za 180-tisíc eur, v nemocniciach nepadá ľuďom na hlavu omietka

To sa ťažko hovorí, pretože každý nakupuje podľa svojho úsudku. Ak to otočím na moju rodinu, mesačne minieme na potraviny približne 250 eur. Neviem, či je to veľa alebo málo, ale veľa si varíme. Nechodíme tak často do podnikov.

Čítal som, že práve Gdansk ako turistické centrum mení počas roka ceny v gastre podľa sezóny, je to pravda?

Áno. Platí, že niektoré bistrá majú mimo sezóny bežne raňajkové menu s kávou za 10 zlotých, čo je v prepočte približne 2,5 eura. Keď príde máj alebo jún, táto akcia zmizne a opäť ju spustia na jeseň. Nejde však o nejaké bláznivé zdražovanie, v centre si vieš dať obed bežne do 10 eur. Zmena sezónnych cien sa dotýka hlavne bývania a nájmov.

Ako to myslíš? 

Veľmi veľa sa tu stavia – v centre aj mimo centra. Ak chceš nájsť dlhodobý nájom, často musíš zaplatiť viac peňazí, pretože majitelia nehnuteľností často ponúkajú nájom od októbra do júna a potom vedia, že v letnej sezóne môžu rapídne zvýšiť cenu kvôli turistom, ktorí sem chodia z celého sveta. Majiteľom sa neoplatí prenajímať dlhodobo.

Je tam bytová kríza? 

Sčasti áno, pretože ak si chce niekto nájsť dobrý dlhodobý podnájom, má fakt problém. Myslím si však, že byty v Gdansku sú stále lacnejšie ako na Slovensku. Veď trojizbák v novostavbe 10 minút od mora stojí v prepočte 180-tisíc eur.

Koľko stojí bývanie vás? 

V závislosti od kurzu je to nájomné medzi 850 a 900 eurami mesačne s energiami. Tiež žijeme blízko mora v trojizbáku.

Ako je to so zárobkami, vyžije mladá rodina v Gdansku? 

Mladé rodiny sa tu majú podľa mňa dobre, pomáha im hlavne systém. Je tu vyššia minimálna mzda a hlavne vo veľkom fungujú jasle. Matky idú skôr do práce, pričom firmy im dajú taký úväzok, na akom sa dohodnú.

Takže tam funguje tzv. švajčiarsky systém? 

Dá sa to tak povedať. Ja rešpektujem rozhodnutie, že matka nedá dieťa do jaslí, ale tu to funguje vo veľkom. Jasle sú v podstate na každom kroku, sú súkromné, ale štát ich dotuje natoľko, že rodina dopláca naozaj minimum. Bežne dá matka niekoľkomesačné dieťa do jasličiek a ide robiť.

Existuje aj príspevok, ktorý štát vypláca starým rodičom, ak sa ti starajú o dieťa, kým si v práci a nechceš dať dieťa do jaslí. Hľadajú možnosti, ako ľuďom uľahčiť život, teda ak sa nebavíme o povolení na pobyt. (smiech)

Je náročné získať tam povolenie na pobyt? 

Zase je to o štáte. Je náročné ho získať z toho ohľadu, že potrebuješ milión papierov a dokladov, aby ti ho udelili. Chcú mať istotu, že máš kde bývať, že budeš pracovať a podobne. Potrebujú minimalizovať riziko, že ostaneš štátu visieť „na krku“.

Zjednodušene: povolenie dajú každému človeku, ale chcú sa uistiť, že budeš pracovať a prispievať do systému. 

Je pravda, že sever Poľska je veľmi rozvinutý, aj čo sa týka dopravy? 

Áno. Električkou či prímestským vlakom sa tu dostaneš všade a bezpečne. My nemáme auto a aj veľa iných domácich radšej volí cestovanie mestskou dopravou, lebo zápchy tu vedia byť veľmi nepríjemné.

Ako je to s bezpečnosťou na uliciach? 

Je tu veľmi bezpečne. V sezóne dokonca navyšujú počet hliadok. Ak musím ísť hoci aj o 23:00 do obchodu – tu sú obchody otvorené dlhšie – tak idem bez strachu. Žila som v Košiciach neďaleko centra a tam som sa bála viac.

A čo zdravotníctvo? 

V Gdansku sú zrekonštruované nemocnice, v ktorých ti nepadá na hlavu omietka. (smiech)

Máme dve malé deti, čiže toho máme odchodeného celkom dosť po lekároch a nikdy sa mi nestalo, aby som stretla ufrflaného zdravotníka. Môže to byť aj zhoda okolností, ale fakt som nemala nepríjemnú skúsenosť. Je však pravda, že čakačka na termín na nejaké vyšetrenie či zákrok vie byť ešte dlhšia ako na Slovensku. 

Čo ešte vieš porovnať so Slovenskom? 

Možno konzervatívnejší prístup starších ľudí, ktorí sú silno veriaci. 

Ako vnímaš Poliakov?

Keď zistia, že som Slovenka, pýtajú sa ma, prečo som prišla sem. Hovorí sa o nich, že nie sú príliš usmievaví, ale sú veľmi milí a nápomocní. Keď sa v zime stane, že auto zapadne v snehu, odrazu sa spoza rohu objaví päť chlapov, ktorí ti pomôžu roztlačiť auto, a kým sa stihneš poďakovať, už sú preč. Majú tiež veľmi radi deti, prihovárajú sa k nim, nie sú otrávení. 

Ako dobre ovládaš poľštinu? 

Človek by si povedal, že poľština je takmer rovnaká ako slovenčina, opak je však pravdou. Spočiatku som s ňou mala  problémy. Akonáhle som sa dostala za hranicu základných slov a musela ísť na úrad, k lekárovi či do škôlky, nebolo mi všetko jedno. Dnes už hovoríme po poľsky dobre, no najlepšie je na tom náš malý syn, ktorý chodí do poľskej škôlky.