Evanjelický teológ o LGBTI: Podporujem registrované partnerstvá homosexuálov (Rozhovor)

55-ročný Ondrej Prostredník je evanjelickým teológom, farárom a bývalým vysokoškolským pedagógom, ktorého podporovanie LGBTI komunity pripravilo o miesto na škole. Na Slovensku je známy svojimi liberálnymi názormi, a preto sa stal podobne ako bývalý arcibiskup Róbert Bezák tŕňom v oku cirkvi.

V rozhovore s pánom Prostredníkom sme sa venovali rôznym aktuálnym témam, akými sú LGBTI komunita a takzvaná tradičná rodina. Neobišli sme ale ani kontroverznú problematiku eutanázie, interrupcií či mnohými žiadané odlúčenie cirkvi od štátu.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí označujú LGBTI komunitu za zvrátenú a odmietajú dokonca aj registrované partnerstvá homosexuálov?

Odkazujem im, že posudzovať a odsudzovať iných ľudí je vždy jednoduchšie ako naprávať vlastné myšlienky a skutky. Zvrátené veci dokážu robiť všetci ľudia. A aj ich robia, bez ohľadu na svoju sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu. Zrada vernosti, násilie, lož, sebectvo, to všetko sú veci, ktoré narúšajú akékoľvek medziľudské vzťahy. To je zvrátenosť.

Naopak láska, vernosť, vzájomná podpora a život v pravde sú hodnoty, ktoré upevňujú vzťahy medzi ľuďmi a dávajú im hĺbku. Registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia ako právny rámec by boli veľmi dôležitým signálom. Bolo by to vyjadrenie uznania ľuďom s homosexuálnou orientáciou, že aj oni, tak ako každý iný, chcú a dokážu žiť vo verných a dlhodobých vzťahoch.

Cirkev sa musí zbaviť svojho stredovekého zmýšľania. Často si zakladá na autorite, na lesku a sláve, na moci a zasahovaní do životov ľudí.

Prečo podporujete LGBTI komunitu? Nie je to v rozpore s vašimi náboženskými hodnotami?

Túto otázku dostávam často. Nie je to v rozpore s mojimi náboženskými hodnotami. Biblické texty sa na ľudskú sexualitu pozerali na základe vtedajšieho stavu poznania o človeku. Tie najstaršie majú dva a pol až tri tisíc rokov a najmladšie asi tisícdvesto rokov. Dnes vieme, že sexualita a identita človeka sú veľmi úzko prepojené. Sexuálna orientácia a rodová identita človeka nie sú vecou jeho slobodného výberu.

Sú výsledkom množstva faktorov, ktoré on či ona nedokážu ovplyvniť. Na základe tohto poznania musíme čítať aj biblické texty. Pre mňa je podstatným posolstvom kresťanskej viery to, že Ježiš spájal rozdelené spoločenstvo ľudí. Preto sa aj ja ako veriaci chcem postaviť za slobodu a dôstojnosť každého človeka. Ide mi o to, aby sme v prvom rade v každom videli človeka, ktorý má rovnakú hodnotu a dôstojnosť.

Čo je podľa Vášho názoru najväčšou hrozbou pre slovenské rodiny?

Najväčšou? Zlé sociálne podmienky, ktoré pôsobia to, že v rodinách chýbajú často základné veci. Osobne poznám príbehy rodín, ktoré pravidelne rozdeľuje nutné dochádzanie za prácou do zahraničia. Je tu veľmi slabá dostupnosť bývania – a to najmä pre mladé rodiny. Ceny pritom neustále rastú neprimerane k príjmom. Na Slovensku stále cítime aj platovú nerovnosť – a to medzi jednotlivými regiónmi, nehovoriac o porovnaní s inými krajinami EÚ.

Z toho potom plynú pocity zlyhania a vzájomné obviňovanie, závislosti či domáce násilie. To všetko je jeden veľký komplex problémov, ktoré sa len ťažko riešia. Najstrašnejšie na tom je, že sa vždy nájde niekto, kto začne za rodinné krízy obviňovať homosexuálov. Je to do istej miery pochopiteľný mechanizmus sebaobrany. Keď vám niekto ponúkne takéto jednoduché riešenie, ľahko sa ho chytíte. Len málokto je ochotný pripustiť, že za týmito problémami stojí nezvládnutá sociálna politika štátu. Riešením však nie je blúznenie o tradičnej rodine, ktorá sa uskromní a odolá aj chudobe. Riešením je moderná sociálna politika.

Na dúhovom PRIDE som vtedy povedal, že cirkev by si mala vážiť, keď sa gejovia či lesby rozhodnú žiť vo vernom a dlhodobom vzťahu. Rozhodne to neľutujem a s čistým svedomím by som povedal to isté aj dnes.

Prečo sa podľa vás liberálne zmýšľanie čoraz viac očierňuje?

Ja pod liberálnym zmýšľaním chápem slobodné uvažovanie, diskusiu o sporných a často tabuizovaných témach. Je to základný princíp demokracie. Ľudia, ktorí slobodne uvažujú, sa však veľmi ťažko ovládajú. Myslím, že to je hlavný dôvod, prečo sme svedkami takého masívneho odporu proti ľuďom, ktorí majú odvahu slobodne hovoriť o ťažkých témach.

Pre mnohých ľudí slobodné uvažovanie narúša predstavu o stabilnej a bezpečnej spoločnosti. Boja sa zmien. Storočia, keď sa za otváranie nových a ťažkých tém ľudského spolužitia trestalo smrťou, väzením alebo vyhnanstvom sú však už minulosťou. To by si mali uvedomiť politici, ktorí koketujú s autoritárskymi režimami. Neprekvapuje ma, že títo politici tiež hľadajú oporu v autoritárskych predstaviteľoch cirkvi. Výsadou liberálnej demokracie je, že ctí právo na názor a jeho prejavenie. A to si musíme chrániť.

Čo podľa vás dokáže cirkev v 21. storočí ponúknuť mladým ľuďom? Nie je jej zmýšľanie príliš „stredoveké“?

Áno, máte pravdu. Cirkev sa musí zbaviť svojho stredovekého zmýšľania. Často si zakladá na autorite, na lesku a sláve, na moci a zasahovaní do životov ľudí. A musí sa oslobodiť aj od pokušenia fundamentalizmu, ktorý zaslepuje veriacich a vytvára v nich pocit nadradenosti. Potom môžu ľudia v cirkvi autenticky začať hovoriť o nadčasových hodnotách ukrytých v biblických textoch. Sú to hodnoty vzájomného porozumenia a úcty medzi ľuďmi, ochoty pomáhať, proste to, čo je zhrnuté v takzvanom zlatom pravidle: Čo chceš, aby iní robili tebe, rob aj ty im.

Som za odluku cirkví od štátu. Považujem ju za jedinú doteraz nenaplnenú požiadavku demonštrantov z novembra 1989.

Mal by byť celibát v rámci cirkvi odstránený alebo stojíte za jeho zachovaním? A myslíte si, že existuje priamy súvis medzi celibátom a následnými sexuálnymi škandálmi cirkevných predstaviteľov?

Som evanjelický teológ a farár. Mám manželku a tri dospelé deti. Manželstvo považujem za úžasnú vec. Ale myslím, že tú krásnu skúsenosť z toho môžem mať len preto, lebo som sa tak slobodne rozhodol a našiel som osobu, ktorá sa tiež slobodne rozhodla deliť sa o svoj život so mnou. O celibáte teda viem hovoriť len na základe svojej skúsenosti z manželstva. Myslím si, že by mal byť dobrovoľný.

A tiež si myslím, že požiadavka povinného celibátu v rímskokatolíckej cirkvi vytvára nezdravé prostredie. Určite je väčšina celibátnikov, ktorí svoj sľub zvládajú vo všetkej počestnosti. Ale žiaľ je mnoho takých, ktorí vstupujú do vzťahov, ktoré potom musia tajiť. Pokiaľ ide o konsenzuálne vzťahy dospelých ľudí, je to ešte ten menší problém. Najstrašnejšie však je, keď kňazi svoju nezvládnutú sexualitu nasmerujú na deti a mladistvých. Istý súvis tam teda vidím.

Ako vnímate našu právnu úpravu umelého prerušenia tehotenstva? Máte k nej z pohľadu teológa výhrady?

Za najdôležitejšiu časť slovenského interrupčného zákona považujem ustanovenie o tom, že neželanému tehotenstvu sa predchádza predovšetkým výchovou k plánovanému a zodpovednému rodičovstvu v rodine a v školách a pôsobením v oblasti sociálnej a kultúrnej. Chápem to tak, že sa to týka aj sociálneho a kultúrneho pôsobenia cirkví.

Práve v tom však majú cirkvi a najmä rímskokatolícka cirkev veľký dlh voči spoločnosti, keď odmietajú vo svojom prostredí modernú sexuálnu výchovu. Interrupcia určite nie je dobré riešenie pre nikoho. Musíme urobiť všetko pre to, aby bola naozaj len celkom poslednou možnosťou. Ako taká však musí zostať legálne dostupná. Spolu s väčšinou evanjelických teológov na Slovensku i v zahraničí pokladám súčasnú právnu úpravu za dobrú a rešpektujem právo ženy rozhodnúť sa do 12. týždňa tehotenstva.

Hriechom je korupcia, paktovanie s drogovými dílermi, fašizmus a aj ohováranie. To je hrozba pre našu spoločnosť. A o tom by mali predstavitelia cirkví hovoriť.

Z dôvodu vystúpenia na dúhovom pochode z 19. augusta 2017, kde ste sa zastali práv LGBTI komunity, vám Zbor biskupov evanjelickej cirkvi odňal kanonickú misiu, a teda právo vyučovať. Ako ste toto rozhodnutie vnímali?