Najskôr Rómovia, potom migranti. Kotleba si každé voľby vymyslí nenávistnú agendu. Na čo stavil teraz?

Čo bolo na tejto akcii ale pozoruhodné, bola zmena rétoriky aj „outfitu“. Rok 2009 bol rokom, kedy vymenil tmavomodrú, skoro gardistickú uniformu, za zelené tričko s dvojkrížom. 

„Niekedy v rokoch 2008 - 2009 pochopil, že ľudí nezaujímajú jeho rétorické cvičenia na témy Tiso a Slovenský štát, stavovské zriadenie, ba práve naopak, vyvoláva to v nich negatívne konotácie. V tom období prišiel v Česku na to, ako na ľudí funguje mantra o cigánskych parazitoch a zlodejských politikoch,“ opisuje Kotlebovu premenu Vražda.

Podľa politologičky Radky Vicenovej z Katedry politológie FiF UK, ktorá sa zaoberá extrémizmom, to do určitej miery spôsobilo aj sklamanie z rozpustenia jeho prvej strany: „On kontinuálne pokračoval v tom čo robil, ale opatrnejšie. Ten rok 2009 je pomerne kľúčový z toho dôvodu, že vtedy začala séria protestov, kde to kulminovalo v Michaľanoch, ale šli aj do ďalších miest, kde demonštrovali nielen svoju prítomnosť, ale aj svoju silu.“

Na proteste v kysuckej Turzovke púšťal Marian Kotleba k mikrofónu aj miestnych rečníkov. Bez hanby tam padali aj nezákonné vyjadrenia ako „ja nie som nejaký rasista, ale ku***, treba s nimi urobiť poriadok... Ja to normálne poviem, na nich bol najlepší Hitler!“

V podobných akciách pokračoval aj neskôr. Známe bolo napríklad jeho zhromaždenie v obci Krásnohorské Podhradie po tom, čo v roku 2012 vyhorel hrad Krásna hôrka. Požiar vraj spôsobili dvaja miestni chlapci, ktorí si na kopci pod hradom zapaľovali cigaretu. Kotleba podľa portálu Bystricoviny na mieste povedal, že sa bude snažiť získať do svojho vlastníctva pozemky, na ktorých stáli domy rodín z neďalekej rómskej komunity. 

Potom vyzval prítomných na obhliadku svojich budúcich pozemkov, stál tam aj pozemok jeho kamaráta. Opäť zasahovali ťažkoodenci.

Priatelia vína silní v regiónoch

Marian Kotleba sa nakoniec nedal neúspechom Slovenskej pospolitosti - Národnej strany odradiť na dlho. V roku 2010 spolu s prívržencami ovládli už zaregistrovanú Stranu priateľov vína. Podľa denníka SME šlo pôvodne o recesistické združenie, ktoré malo mať názov HOVNO (Hnutie oklamaných voličov a nasrdených občanov). Kúpenú stranu premenovali na Ľudovú stranu naše Slovensko, teda známu ĽSNS a kandidovali v parlamentných voľbách 2010 aj predčasných voľbách v roku 2012. Ani v jedných sa kotlebovcom nepodarilo prekročiť 1,5 percentnú hranicu. 

Úplne inak sa však vyvíjala situácia v regiónoch, konkrétne v Banskobystrickom kraji. Marian Kotleba tam mal, ako rodák, dobré postavenie, preto to prvýkrát skúsil ako nezávislý kandidát už v roku 2009 vo voľbách do VÚC.  S desiatimi percentami hlasov skončil v prvom kole na štvrtom mieste. Nasledovala kandidatúra za primátora Banskej Bystrice v roku 2010, kde skončil síce tretí, ale len s niečo vyše 800 voličskými hlasmi. 

Vrece zemiakov

„Bolo niekoľko mesiacov pred novembrom 2013 a všetci sa tvárili, že sa vlastne nič nedeje, že je všetko v poriadku, 'brnkačka'. Ale nič nebolo v poriadku a všetko bolo iné, pretože Slovensko bolo iné,“ opisuje situáciu pred župnými voľbami v roku 2013 Daniel Vražda. 

Kotleba sa zameral na ľudí v odľahlých regiónoch. Namiesto mítingov v kulturákoch, im jeho priaznivci pomáhali v záhradách, pri povodniach alebo s upratovaním. „Aj pred župnými voľbami robil to isté, čo robí teraz, viedol kontaktnú kampaň. Jednoducho chodil po tých malých dedinkách v okolí Bystrice, kde žiadny iný politik v živote predtým nebol, stretával sa s ľuďmi, to je preňho dôležité. Ja si napríklad pamätám, že keď bol županom, tak na budove župy bola obrazovka, kde v slučke premietali videá ako sa stretáva a objíma s babkami, ako im dáva kvety,“ spomína na štýl Kotlebovej kampane politologička Radka Vicenová. 

Kotleba v tom čase nerobil nič, presnejšie povedané, nechal konkurentov nech si vymlátia zuby.

Dodáva, že akékoľvek regionálne voľby, ako aj voľby do europarlamentu, sú vnímané ako druhoradé, teda pravidelne sa vyznačujú nižšou účasťou a ľudia sú viac ochotní vo svojom hlasovaní riskovať. Tak sa stalo, že Marian Kotleba s viac ako 26 000 hlasmi predbehol bývalého ministra sociálnych vecí a práce Ľudovíta Kaníka a dostal sa so smerákom Vladimírom Maňkom do boja o župu v druhom kole.

Smer pred voľbami 2013 ovládal sedem z ôsmich krajov a stál na čele svojej jednofarebnej vlády. Ľudia mohli byť frustrovaní z rôznych káuz a hľadali nádej v „antisystémovom kandidátovi“. Do tohto celého predseda najsilnejšej strany Robert Fico vyhlásil, že za Kotlebov postup môže pravica a „aj vrece zemiakov porazí pána Kotlebu!“  To na vyprovokovanie ďalších voličov evidentne stačilo a pri extrémne nízkej volebnej účasti 24,61 percenta na seba prekvapivý výsledok nenechal čakať.

Šance Mariana Kotlebu boli podľa novinára Daniela Vraždu veľké aj na základe vtedajšej politickej situácie a atmosféry, ktorá v okolí Banskej Bystrice panovala: „Nominácia bývalého ministra práce a sociálnych vecí Kaníka v kraji s druhou najvyššou nezamestnanosťou, proti ktorému sa chystali okupovať sociálne poisťovne baníci, nepôsobila od začiatku ako dobrý nápad. Smerácky kandidát Maňka zase štyri roky pendloval medzi Bruselom, Bratislavou a Banskou Bystricou. Spokojný sám so sebou veril, že voliči pochopia, čo všetko pre kraj urobil, hoci mohol aj podstatne viac. Ale svetová kríza, menej peňazí, dlhy, miliónové súdne spory, ktoré zdedil od predchodcov.“

Europoslanec Vladimír Maňka teda v roku 2013 kandidoval aj napriek svojej vyťaženosti. Spolu so svojím predsedom Ficom nepochybovali o tom, že post predsedu BBSK obháji.

Diskusia o „nespochybniteľnom víťazstve Vladimíra Maňku v druhom kole volieb do VÚC“ začína 13:45

„Maňka sa v auguste roku 2013 posadil pred médiá a oznámil, že chce kandidovať znovu, a akoby bez kontaktu s politickou realitou začal vyratúvať svoje úspechy. Presne tak ako vždy. Bez emócie, bez iskry, ani náznak konfrontácie. Kotleba v tom čase nerobil nič, presnejšie povedané, nechal konkurentov nech si vymlátia zuby,“ dodal Vražda.

Rodinná župa i posilka

Marian Kotleba nakoniec, so ziskom vyše 71 000 hlasov, v decembri 2013 oficiálne prebral vedenie banskobystrickej župy. Všetkým padli sánky aj „vrece zemiakov“. „Osobne si myslím, že Kotleba vôbec nechcel byť županom, len chcel využiť voľby na politickú reklamu a agitáciu,“ vysvetľuje Vražda. 

Verejnosť mohla prvýkrát vidieť, ako sa správa extrémista, keď sa dostane do funkcie. Banskobystrický krajský úrad obsadili vymakaní holohlaví sbskári v zelených tričkách a zo župného časopisu Náš kraj sa stal ukážkový propagandistický plátok. Podľa denníka SME to kleslo až tak hlboko, že v roku 2015 uverejnili kotlebovci v novinách antisemitskú nenávistnú kresbu úžerníka aký sa kreslil počas druhej svetovej vojny, keď existovala vojnová Slovenská republika, ktorá spolupracovala s nacistickým Nemeckom.

Kotleba si do vrcholných funkcii dosadil oboch bratov i manželku. Naprázdno neobišli ani jeho prívrženci ešte z čias Pospolitosti, inak kandidáti ĽSNS. Transparency international vo svojej analýze spomína napríklad Stanislava Mizíka (známeho aj z kauzy písania hanlivých protižidovských statusov na Facebooku, za ktoré podľa súdu nebol zodpovedný, lebo „nevedel pracovať s počítačom“), ktorý obsadil post člena dozornej rady v Banskobystrickej regionálnej správe ciest. Rovnako skončil aj neúspešný poslanecký kandidát ĽSNS a skladník Rastislav Kysel či právny referent Rastislav Schlosár. Martin Beluský sa stal riaditeľom celého župného úradu.

„Po čase už ani neprekvapovalo, keď vás poslali z vrátnice úradu preč s nepriestrelným argumentom, že nie ste na zozname novinárov na tlačovú besedu, kde vás nepozvali,“ píše vo svojich textoch pre denník N Daniel Vražda. Aby sa všetci „chlapci od Kotlebu“ vo vypasovaných tričkách udržali vo forme,  župan ex-vodca im zriadil rovno na úrade samosprávneho kraja posilňovňu.

Raz extrémista, stále extrémista

Neonacistické prejavy boli vraj na Úrade bežné aj naďalej: „Marian Kotleba sa nikdy neprestal stretávať s neonacistami. Svedčia o tom jeho kandidátky Rogel, Magát, Mišún, Ďurica, Medvecký, Jakubík, Grňo, a to sú len tí viditeľní,“ dodáva novinár. „Na stráž sa zdravili ešte aj na Úrade BBSK. Dokonca, kolegyni z Markízy poslali SMS, na konci ktorej bolo napísané 'Na stráž'.“

Ku koncu volebného obdobia chceli kotlebovci rozbehnúť „nový projekt“, ktorý mal postupne viesť k zriadeniu domobrany. Ako upozornil portál Bystricoviny, tá sa môže zriaďovať len v čase vojny podľa pravidiel určených štátom, nie politickou stranou alebo nejakou militantnou skupinou. V ľuďoch to mohlo evokovať vznik polovojenských oddielov NSDAP v predvojnovom Nemecku, či Hlinových gárd založených Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou.

Argumentom extrémistov pre vytvorenie trojčlenných hliadok chlapov v zelených tričkách vo vlakoch bolo - "ochrániť slušných ľudí pred cigánskymi parazitmi v obciach blízko cigánskych osád". Vraj to nedokáže zabezpečiť štát. Železnice boli proti samozvaným ochrancom bezmocné, zmenili cestovný poriadok, no kým mali platný cestovný lístok, z vlaku ich vyhodiť nemohli.

Mnohí odborníci na trestné právo sa vtedy zhodli, že brať spravodlivosť do vlastných rúk je v právnom štáte nemysliteľné. Takéto samozvané bezpečnostné hliadky nemali žiadny právny rámec, aby zasiahli, na rozdiel od policajtov.

Hliadky skončili fiaskom. Zasiahli len niekoľkokrát a ich prítomnosť vo vlakoch skôr provokovala ako pomáhala riešiť akékoľvek problémy. Nakoniec sa zmenil zákon, ktorý iný ako policajný dohľad vo vlakoch zakázal. "Nikto nemôže nahrádzať v tomto štáte políciu ani sa tak tváriť," povedala pre TASR vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská po schválení zákona v roku 2016

Župan Banskobystrického samosprávneho kraja bol známy aj tým, že v deň osláv Slovenského národného povstania na úrade vyvesil smútočné čierne zástavy. SNP totiž v minulosti označoval za červený puč a partizánov považoval za banditov. V roku 2014 vyvesil podľa Denníka N na Úrade aj transparent „Yankees go home. Stop NATO“.

Podľa Daniela Vraždu Marian Kotleba od čias fakľových pochodov vo funkcii župana evidentne zjemnil rétoriku. Niekedy mu však „ušlo“ a svoju náklonnosť k extrémizmu prejavoval aj otvorene. 

Odborník na fašizmus historik Jakub Drábik vysvetľuje, že aj keď neonacistické a krajne pravicové strany svoju pravú ideológiu skrývajú, odkazy svojím verným podsúvajú aj naďalej , aby dali najavo, že sú stále takí istí ako boli: 

„Podobne ako všetky fašistické strany po roku 1945, aj oni musia pravú podstatu toho, čo chcú dosiahnuť, skrývať – inak by čelili žalobám a rôznym postihom. Len výnimočne si nedajú „pozor na jazyk“ a povedia či napíšu, čo si skutočne myslia (vyjadrenia Milana Mazureka v rádiu Frontinus či hanlivý status podpísaný Stanislavom Mizíkom, ktorý nepísal on). Zároveň sa snažia svojim priaznivcom ukázať, že sú stále tou istou neonacistickou stranou, akou boli vždy – a to pomocou rôznej symboliky, ktorá bežnému človeku nič nehovorí, no v neonacistických kruhoch je dobre známa (14/88, KKK, Pevnosť Slovensko, 'medzinárodní finančníci/bankári').“

Prázdne sľuby

Štyri roky ubehli a Marian Kotleba bol zrazu na konci volebného obdobia ako šéf kraja. Silnejší ako kedykoľvek predtým, ale s desiatkami nesplnených sľubov a s novými dlhodobými problémami pre župu. Podľa hovorkyne BBSK Lenky Štepánekovej si nový župan Ján Luntner prebral v v decembri 2017 „úrad, ktorý len kúril a svietil“.

Okrem spomínaného zamestnávania vlastnej rodiny, či „zhnednutia posilkového úradu BBSK“ po ňom ostali aj rôzne ekonomické problémy. „Kvôli nezákonnému zamestnávaniu boli na niekoľko rokov pozastavené eurofondy - k zmene došlo až v roku 2019,“ povedala pre Refresher hovorkyňa Lenka Štepáneková. S čerpaním eurofondov mali v Banskobystrickom kraji problémy aj školy, domy sociálnych služieb, či obce, ktoré z nich chceli opravovať svoje cesty. Podľa webu sluby.sme.sk Kotleba odmietol dať peniaze na spolufinancovanie projektov (aj napriek tomu, že boli neporovnateľne menšie, ako to, čo by dostali od Únie), robil okolky s administratívou, nepodpisoval nové výzvy.

„Podľa optimistických odhadov ide o výpadok vyše desiatich miliónov eur, podľa pesimistických prišiel kraj až o sedemnásť miliónov eur“, píše Daniel Vražda. Kotlebovci sa často vyhovárali na zbytočnú byrokraciu zo strany Bruselu. 

Jedným z najvýraznejších odkazov Kotlebovho úradovania na župe boli aj spory s preňho „nepohodlnými divadlami“. Najskôr neposlal dotáciu divadelnému súboru Jána Chalupku, hoci ju podľa denníka SME schválilo aj župné zastupiteľstvo. Marianovi Kotlebovi sa vraj nepáčili vulgárne výrazy, ktoré boli v umeleckom texte. Ich predstavenie Kováči dokonca zrušil. 

„Na odstrel“ prišiel aj súbor Štúdio tanca, ktorému Kotleba nepodpísal 20 000 eurový grant, či Bábkové divadlo na Rázcestí. To pritom získalo finančnú podporu takmer 7000 eur od Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na projekt STOP EXTRÉMIZMU!, určený pre študentov stredných škôl. Nepodpísaním zmluvy ho BBSK, ako zriaďovateľ divadla s 55-ročnou históriou, bez udania dôvodu zrušil.

Občianska presila

Župné voľby v roku 2017 vyhral Ján Lunter, ktorý získal 48,5 percenta. Marian Kotleba bol s 23,2 percentami v ďalekom závese. „Myslím si, že ľudia boli sklamaní, pretože okrem zníženia dlhu na úkor investícií, neurobil nič. Ukázalo sa to vo voľbách, keď vyhral Lunter,“ zhodnotil výsledok volieb Daniel Vražda. Politologička Radka Vicenová však dodáva, že za Kotlebov neúspech môže aj účasť vo voľbách, ktorá bola v roku 2017 takmer dvojnásobná, a silná občianska spoločnosť, ktorá sa dokázala spojiť, postaviť za jedného kandidáta a poraziť extrémistov. 

„To, či Kotlebove prešľapy na župe mali u jeho podporovateľov nejaký efekt, asi úplne odmerané nemáme. Ja som sa ale v súvislosti s tými rodinnými vzťahmi stretávala v Bystrici s názormi, že „veď si tam musel predsa dať niekoho, komu dôveroval“. A tá ich izolovaná pozícia im na to akoby dávala aliby. Že predsa nikto s nami nechce spolupracovať, všetci nám podrážajú nohy, musíme sa spoľahnúť sami na seba.“ 

Z vodcu poslanec

Marian Kotleba z neúspechu v župných voľbách 2017 nemusel byť až tak smutný. Už rok totižto sedel v parlamente ako poslanec. To, čo mnohí zo začiatku jeho kariéry, keď ešte pochodoval v uniforme, považovali za nemožné, sa po marci 2016 stalo skutočnosťou. Strana Mariana Kotlebu ĽSNS sa dostala s desiatimi poslancami do Národnej rady SR.

V kampani mu vtedy podľa Radky Vicenovej pomohla dlhodobá frustrácia ľudí, ale aj výroky najsilnejších politikov. Napríklad postoje vtedajšieho premiéra Roberta Fica o nebezpečných migrantoch. „Premiér sa vtedy vyjadroval štýlom, že tu „nechce ucelenú moslimskú komunitu" alebo, že utečenci sú teroristi. Toto keď povie najvyšší predstaviteľ štátu, tak, samozrejme, že tá téma dostáva iný náboj. A Smer sa tak snažil, že z migrantov asi urobil hlavnú tému kampane. Ale z viacerých dôvodov nedokázali byť hlavným nositeľom tej témy a zviezli sa na nej iné strany. Ľudia, ktorí na takúto radikálnejšiu rétoriky reagovali, považovali za uveriteľnejších predstaviteľov ĽSNS, prípadne Borisa Kollára.“

Marian Kotleba pokračuje vo svojej kontaktnej kampani v regiónoch aj naďalej. To, čo si pre obavy z možného stíhania nedovolí naživo, vyjadruje na sociálnych sieťach. Tie na Slovensku totiž fungujú s takmer nulovou kontrolou alebo to za neho robia jeho nižšie postavení podporovatelia. 

„ĽSNS a jej priaznivci prevádzkujú nič nehovoriace weby a Facebookové stránky, ktoré produkujú a rozširujú stranícku propagandu. Napríklad blog Mária Vidáka, donedávna Slovenské správy, ďalej Hlavné správy a tak ďalej. Vy  z týchto nič nehovoriacich webov dostávate informácie a neviete, že sú od ĽSNS. A oni tým, že skryto tlačia svoju agendu, vás formujú na svoj obraz a vy o tom vôbec neviete,“ povedal pre Refresher bezpečnostný analytik z Infosecurity.sk Victor Breiner. 

V predvolebnej kampani Marian Kotleba už takmer úplne upustil od svojich antisemitských a rasistických vyjadrení a stavil na vzhliadanie ľudí k antisystému a ich znechutenie zo slovenskej politickej scény po vražde novinára a jeho snúbenice. Politologička Radka Vicenová upozorňuje na to, že takéto zlomové situácie sme tu už mali a nedopadli vždy najlepšie.

„Tie informácie, ktoré každý deň čerpáme z médii, kauzy, ktoré sa odhaľujú a špina, ktorá vyplávala na povrch prispievajú k pocitu bezmocnosti. A to je pomerne nebezpečná situácia. Aj z historických príkladov vieme, že to sú presne tie časy, kedy sa to môže zlomiť aj na nie úplne ideálu stranu.“ 

Už pár dní po voľbách však Kotlebu čaká kľúčová skúška. Na Špecializovanom súde bude čeliť obžalobe z trestného činu prejavovania sympatií k hnutiam smerujúcim k potláčaniu základných práv a slobôd za rozdávanie šekov so sumou 1488 Eur.  Podľa odborníkov ide o neonacistickú šifru. Navyše súd, aj s odkazom na kandidátku ĽSNS, na ktorej sú viacerí ľudia odsúdení za rasovo motivované trestné činy, Kotlebovi odkázal, že ho môže posudzovať podľa prísnejších paragrafov, podľa ktorých mu hrozí až 8 rokov väzenia.