Predajca bicyklov: Je to ako s autom, ľudia si často kúpia 3-tisícový bajk z bazáru a sú prekvapení, koľko stojí servis (Rozhovor)

To ma šokovalo, automobilky postavia jeden model auta a robia ho päť rokov. Výrobca bicyklov postaví nový model, v septembri ho vypredá a končí... Prečo? To nikto nevie (smiech). Už 20 rokov, čo robím v tejto brandži, to tak je. Cyklistika je v tomto špecifická. Každý rok musí prísť nový model, aj keď má iba inú farbu. 

Ale aj výrobcovia vidlíc alebo prehadzovačiek ako Shimano či Sram, prídu každý rok s nejakou novinkou. Chcú sa ňou pochváliť, tak nebudú čakať dva-tri roky, kým tie modely odídu z trhu. Potrebujú sa prezentovať na aktuálnych modeloch. Možno kvôli tomu. 

Takže ak chcem teraz bicykel, mám smolu? Väčšina ľudí zrejme chodí v lete, nie? Otáčate ich?

Riešime rôzne alternatívy. Niekedy sa bicykel ešte zoženie od dodávateľa, keď ho niekto neodobral, alebo keď nie je jeden model, pozrieme podobný od iných výrobcov. Keď je s ním zákazník OK, objednáme.

Túto sezónu som bol až prekvapený, ako veľmi ľudia chceli bicykle, ktoré teda veľmi neboli. Zo svojej predstavy často išli dosť inde, len aby sa vozili. Napríklad prišiel zákazník s rodinkou, že chcú crossové bicykle na hrádzu do 300 eur. 

Práve vtedy v tejto sume nič nebolo, iba od 450 eur vyššie. Povedali „Dobre, berieme!“ . Neriešili ani farbu, ani cenu, lebo vedeli, že nie sú. 

Ako teda vyzerá váš typický zákazník? Muž, rekreačný cyklista, alebo chodia aj profíci? Využívajú e-shop?

Náš obchod je v Petržalke, blízko je hrádza a všetko sú rovinky, ak nerátam Karpaty. Drvivá väčšina sú teda rekreační cyklisti, chcú strednú triedu bicyklov. Občas príde niekto pre celoodpružený do hôr, niekedy pre cesťák. Ale väčšina sa chce voziť tu v okolí.

V Banskej Bystrici, kde sú hory, zas predávajú len horské bicykle. Veľmi veľa ľudí kupuje emočne, je leto, poďme sa bicyklovať. Takí čo vedia, čo chcú, s nami komunikujú už v zime, sú pripravení a rozprávame sa na vysokej technickej úrovni, ale drvivá väčšia sú skôr lajci. 

E-shopy dnes vládnu, ale bicykel je vec, ktorú by bolo dobré si vyskúšať. Každý model má inú geometriu a človek zas inú postavu, dlhšie nohy, kratší trup. Ideálne je, aby sa zákazník na rám reálne posadil. Náš e-shop využívajú ľudia, ktorí vedia čo chcú, kupujú iba doplnky, alebo hľadajú bicykel, ktorý už mali, no ukradli im ho. Chcú taký istý.

Aké bicykle predávate najviac? Kedysi sme všetci šaleli iba po horských s čo najväčším množstvom prevodov. Aké je to teraz? Crossové? Cestné? MTB?

Človek príde s určitou predstavou a na nás je odkomunikovať s ním, či je vhodná na to, čo chce jazdiť. Niekedy príde zákazník, že sa mu páčia široké kolesá a chce horský bicykel, ale keď mu povieme, že na hrádzu to nie je príliš ideálne, lebo sa mu bude šliapať príliš ťažko, tak si to môže rozmyslieť a vziať crossový.

Niekedy ho ale neprehovoríte. Čo človek, to iný príbeh. Niekto nevie, čo vlastne chce, iný príde s vybratým finančným limitom, lebo vie, aká výbava mu stačí. S takým sa komunikuje ľahšie. Alebo mali 30 rokov dozadu Favorita, tak chcú cesťák, no naše rozbité cesty na to nie sú vhodné a museli by si veľmi dobre vyberať trasy, takže ideme do rôznych podkategórií ako gravel, alebo cyklokross. 

Dnes sa naozaj dá vybrať a nie je treba robiť kompromisy. 

U všetkých predajcov asi nenájdem všetky značky. Mal by som teda obehať viac obchodov? 

Je to tak, že napríklad my robíme určité značky, ale ak príde zákazník, že chce inú, neviem mu to objednať, iba hľadať alternatívu z tých mojich. Ak si nevyberie, musí ísť inde.

Trh sa tak vyšpecifikoval, každý výrobca si povedal, že pre Bratislavu chce napríklad iba 3 obchody. Preto niektoré značky niekde nie sú a iné hej. 

Chcem teda trekingový bicykel na hrádzu, alebo nejaký horský do lesa. Strednú triedu, jazdiť budem raz za víkend s rodinou alebo kamošom. Koľko ma bude stáť? Čím viac budete jazdiť, tým lepšie komponenty by mal mať, aby ste sa z neho viac tešili. Ak chcem chodiť raz-dvakrát do mesiaca na hrádzu k prvému bufetu na kofolu, stačí mi aj bicykel za 300 eur. 

Ak chcem dlhšie výlety, každý víkend a jazdiť aj sám na celý deň, investícia by mala byť aspoň 500-700 eur, za taký slušnejší bicykel s lepšou vidlicou. Ten poslúži aj na dochádzanie do práce na každý deň.

Keď nám zákazník povie, na čo má slúžiť, vieme odhadnúť cenu.

Ako sa pozeráte na bicykle z hypermarketov alebo športových obchodov?Tieto ochody, ktoré predávajú zo všetkého všetko... Väčšinou sa stáva, že nemajú až taký dobrý personál. V jednom z takých som sa bol pozrieť, ako to tam vyzerá. Je to o tom, že človek si má zobrať bicykel z regálu a ísť ho zaplatiť ku pokladni. 

Bicykel by mal dobre sedieť, no ľudia, čo chodia do takýchto obchodov, sú najmä rekreační cyklisti, ktorí idú po cene. Vedia o tom veľmi málo a je potom otázka, či si zvolia ten správny, keď im tam nemá kto poradiť.

Stáva sa, že ľudia s takými bicyklami potom prídu k nám, že to nie je dobre nastavené, prehadzovačky preskakujú, padajú a podobne. 

Doporučeno

Papež vydražil za zhruba 800 000 korun kolo, které mu daroval Peter Sagan. Výtěžek poputuje nemocnicím bojujícím s koronavirem 19. června 2020 v 15:34

Niektoré ich modely ale vyzerajú, že majú veľmi slušné parametre a výbavu, ktorá by u známejšej značky by stála oveľa viac. Dobré brzdy, dobrá sada...Na bicykel sa dá pozerať z dvoch pohľadov. Na technické údaje, a na celok. Ako je poskladaný, akú má geometriu, ako kvalitný rám. 

Sú firmy, ktoré kúpia najlacnejší rám, bez vývoja.  Nahádžu na to nejakú sadu, aby to dobre vyzeralo. Je tam dobrá cena, veľa ľudí si povie: „Wau, tam je prehadzovačka Shimano 105...“

A potom sú cyklisti, ktorí na tom chcú jazdiť trochu dlhšie, chcú sa tomu venovať. Hľadajú dobrý posed a kvalitnejší rám. Tí sa pozerajú po firmách, ktoré tomu dávajú určitý vývoj a peniaze. Aby bol bicykel nie len ľahký a pevný, ale aby mal aj dobrú geometriu. 

A čo značky, ktoré sa predávajú iba cez internet? Canyon, Radon a podobné? Je to na každom, ako sa rozhodne. Viete tie bicykle kúpiť lacnejšie, ale chýba tam medzičlánok, ktorý vám poradí.

Bývajú tiež problémy s reklamáciou. Ak sa niečo stane pri bajku z kamenného obchodu, viete, kde vám to vyriešia. Pri tých z internetu musíte posielať bicykel do Nemecka v krabici a komunikovať s nimi. Ľudia sa tiež sťažovali, že sa tie reklamácie nevyvíjali podľa ich predstáv.

Vie si kúpiť bicykel úplne každý? Mám kamoša, ktorý mal limit do 700 eur, no váži asi 120 kilogramov. Je jednoducho obézny. Zohnal by len bicykle s pružinovou prednou vidlicou, ktorú vraj nemôže mať, lebo je na ňu príliš ťažký. A nájsť dnes neodpružený crossový bicykel je snáď nemožné. Čo má robiť?Došetriť (smiech). Ak som atypický (vysoký, nízky, ťažký), nemôžem si vyberať z veľkého množstva modelov v hociakej cenovej kategórii. Musím sa prispôsobiť tomu, čo je pre moju kategóriu.

Pružinová vidlica ráta s priemernou hmotnosťou bežného človeka 80-85 kg. Samozrejme, dá sa trochu nastaviť pre ľahších alebo ťažších, prípadne uzamknúť, ale 120 kilogramov je na ňu veľa. 

Vzduchová vidlica sa dá dofúkať na vyššiu hmotnosť, ale je považovaná za niečo lepšie. Nájdeme ju až pri bicykloch za 800, 900, 1000 eur. 

Začínam bicyklovať, ale mám predstavu, že o rok už budem jazdiť maratóny. Mám si rovno našetriť na lepší bicykel, niečo nad 1 000 eur alebo mi stačí aj základ, ktorý potom vymením?
Dá sa ísť oboma cestami. Dá sa vyskúšať, či vás to bude baviť, rok pojazdiť niečo lacnejšie a potom predať. Alebo rovno kúpiť lepší. Ak sa cyklistike nakoniec rozhodnete nevenovať, opäť je tu možnosť zbaviť sa bicykla cez bazár.

Stáva sa, že vidíte niekoho na bicykli, s totálne nesprávnym posedom, až ho máte chuť upozorniť? Ako ľudia v posilke nováčikov? Neviem, či by som niekoho naháňal na hrádzi, že zle sedí, to by bolo asi čudné (smiech). Ak ale prídu do servisu, vieme povedať, že má sedlo zle nastavené, alebo má rozcentrované koleso, a potom už je na ňom, či s tým chce niečo robiť. 

Ako často chodia ľudia s defektami? Napríklad koľko za týždeň? Neviem, či by som to zvládol opraviť sám...

Denne robíme tak 10 až 15 defektov. Ak ste niekde poriadne ďaleko v lese, budete nútený si to urobiť sám, je teda dobré nosiť sadu.

Ak by vám to naozaj nešlo, vždy ide niekto okolo a cyklisti sú dosť ochotní si pomôcť. Ak uvidia, že sa s tým trápite, alebo na niekoho zamávate... Tak ako v aute, keď stojíte na krajnici (smiech). 

Keď riešim novú výbavu, čo potrebujem okrem bicykla? Prilbu a ďalej?
Ako druhá vec po bicykli by sa mala kupovať prilba, hoci to veľa ľudí na rekreačnej úrovni nechce prekusnúť a pozerajú skor po taštičkách, tachometroch a podobne. 

Sú prekvapení, že na čo. Ale to je naša úloha, vysvetľovať. Lacnejšia aj drahšia prilba musí mať nejaké testy bezpečnosti. Drahšia bude ľahšia a s lepším odvetrávaním pre väčších profíkov, rekreačnému stačí stredná aj nižšia kategória prilieb. Keď človek jazdí menším tempom, až tak mu to horšie prevetrávanie nevadí. 

Nie je to tak vo všetkom? Že nižšia sada prehadzovačiek aj lacnejšie prilby v zásade plnia účel a priplácam si vlastne len za ľahšie materiály? Určitej skupine cyklistov sa hovorí „gramári“...

Je to tak. Keď vedľa seba postavíte bicykel za 300 a 3 000 eur, má to isté. Rám, kolesá, riadidlá, prehadzovačky, funkčne vyzerá veľmi podobne. 

Vo vyššej kategórii sú tie súčiastky viacej odľahčené, ale zároveň pevnejšie a s dlhšou životnosťou. Nehovoríme o spotrebnom materiáli ako sú brzdové platničky a reťaz, ale o prehadzovačkách. Čím je drahšia, tým má lepšie komponenty a pružinky, takže životnosť a presnosť radenia je na vyššej úrovni.

To isté stred (predný prevodník), ktorý by vo vnútri mohol byť dutý a nie oceľový, ale hliníkový či dokonca karbónový. A takto môžeme ísť súčiastku po súčiastke na celom bicykli. Vyššia cena, ľahšie, presnejšie, odolnejšie. 

Poznám to v kopci?Ak ste rekreačný cyklista, tak nie, ak chcete jazdiť amatérsky maratón alebo cyklopreteky, každý gram sú lepšie jazdné vlastnost. Prejaví sa to na celkovom umiestnení. 

Aké sú najväčie zmeny za tých 20 rokov, čo predávate bicykle? 

Niekedy bolo štandardom 6 alebo 7 prevodov vzadu a tri vpredu. Ak mal niekto osmičku, už to bola vysoká trieda. Vidlice boli len pružinové, rámy smiešne tenké chrómmolybdénové... kto mal hliníkový, už bol na vyššej úrovni.

Dnes sa už oceľové rámy nepoužívajú, možno v najnižšej triede pod 200 eur. Hliník sa tak posunul, že môže byť tvrdší ako bežný karbón, no ten zas môže byť aj ešte vyššej kvality ako kedysi, znova ľahší a ešte pevnejší.  

Je len na vás, či chcete bicykel za 500 alebo 10 000 eur. Karbón má výhodu, že je pružný, takže vie odtlmiť nejaké nerovnosti a na rozdiel od hliníka má túto vlastnosť po celú dobu životnosti. Hliník po 5-7 rokoch krehne. 

Treba myslieť aj na servis? Keď som začal jazdiť viac, zistil som, že treba mazať reťaz a podobné veci, ktoré som predtým nikdy neriešil.

Keď sa jazdí, bez servisu to nejde. Minimálne treba bicykel udržiavať v čistote. Reťaz mazať, ale aj tú predtým musíte vyčistiť! Ak ju máte špinavú a od blata, je to skôr horšie, mazivo so špinou je ako brúsna pasta. 

Čistenie a mazanie treba opakovať vždy, keď je to nutné. Niekto po každých pretekoch, niekto raz za mesiac, iný raz za polroka, podľa toho, koľko jazdí. Zároveň meniť brzdové gumičky a plášte, vždy keď sú opotrebované alebo zostarnuté.

Aj od toho závisí, či si kúpim drahý alebo lacný bicykel. Nie, že si kúpim z bazáru bajk, ktorý stál 3 000 eur „zlacnený“ na tisícku, no potom zistím, že má vysokú sadu radenia, teda drahšiu reťaz, drahšie brzdové obloženie a s tým nepočítam.

Niekto je zvyknutý, že za gumičky dá 2 eurá a zrazu musí dať 15 eur, za reťaz nie 15 ale 30 eur, za kvalitné plášte 50 eur...

To znie, ako keď si mladý človek kúpi starší bavorák z bazáru a potom zistí...Presne. Zistí, že v servise stojí 40 eur hodina a má z toho hlavu v smútku. Veľa ľudí chodí s drahými bicyklami a povieme, že má vyťahanú reťaz a zadné koliesko. Mal by zainvestovať 80 eur, plus práca, takže ho to vyjde na 100 eur. 

Chytajú sa za hlavu, že ako veľa, a pritom majú troj-štvortisícový bajk. 

Po akom čase mám meniť tieto základné veci? Napríklad reťaz? 
Je to o tom, ako sa na nej šliape. Kolega odjazdí enduro preteky v blate a brzdové platničky mení po víkende, lebo sa zoderú v blate a špine, takže opotrebovanie je veľké.

No mal som ľudí, ktorí prišli po 5 rokoch, že im pískajú brzdové gumičky, ktoré nestihli zodrať, ale už zostarli. 

A reťaz? Cestnému cyklistovi, ktorý šliape frekvenčne a nejazdí silovo, vydrží aj 3 000 kilometrov. Človeku, ktorý chodí ťažké prevody do kopca, tomu len  1 000 kilometrov. Sú na to rôzne meradlá, kalibre, ktoré to všetko zmerajú. 

Ak je reťaz už vyťahaná, zničí aj zadné segmenty a všetky ozubenia, kazetu a prevody. U ľudí, čo ju majú cez 5-tisíc kilometrov, alebo dokonca aj menej vieme, že už je to zničené a treba vymeniť všetko. 

Ako sú na tom bicykle, ktoré ľudia nosia k vám? Sú zničené, alebo majú od majiteľov poctivý servis?

Chodí všetko. Od špičkového bicykla, kde sa mení všetko ešte pred bodom, kedy je to potrebné, až po ľudí, čo prinesú bicykel, ktorý nájdu v pivnici a 30 rokov sa na ňom nič nerobilo.

Tie bývajú rozbité, že na nich nejde ani nič nastaviť, takže potrebujú servis za 250 eur a ľudia si niekedy kúpia radšej nové. Takže od pravidelnej výmeny spotrebných vecí až po úplne rozbité veci.

Máme človeka, ktorý chodí každý mesiac, pretože jazdí 20-tisíc kilometrov ročne. Ten za rok minie 10 reťazí, niekoľko sád brzdových platničiek, plášťov a iné spotrebné materiály. 

Jazdím 50-100 km týždenne, čo mám robiť, aby mi bicykel vydržal čo najdlhšie? 
Treba použiť zdravý rozum. Za 10 víkendov je to pol sezóny, potom stačí prísť raz za sezónu na kontrolu, prípadne ak chcete mať fakt istotu, kúpiť si kaliber na meranie reťaze. 

Ak vidím, že je reťaz suchá, treba to premazať. Bežná údržba so sedliackym rozumom, a keď sa chcete vážne postarať a mať bicykel na dlhé roky, raz za rok servis. Treba však rozmýšľať dopredu a neprísť až na začiatku jari, kedy sa do servisu objednáva veľa zákazníkov. Dajte si to urobiť ešte cez zimu.

V skupinách, kde ľudia pridávajú príspevky o kradnutých bicykloch je živo každý deň. Kradnú sa u nás viac než v zahraničí a cyklisticky rozvinutých krajinách? Podceňujú ľudia zámky?Neviem, či sa tu kradne viac, ako napríklad v Holandsku, no tých bicyklov tu máme menej. Nemáme infraštruktúru a ľudia stále berú bicyklovanie hlavne ako rekreačnú zábavu. 

Ideálne je nezosadať z bicykla, aby mi bicykel neukradli. Keď už ho musím nechať napríklad pred prácou, ideálne tam, kde je kamerový systém a zabezpečiť poriadne hrubým zámkom. 

V stojanoch používajte aspoň základné zámky, aj v tých pri bufete, aby ste stihli pribehnúť, ak pri nich uvidíte niekoho podozrivého. Pri dlhšom odstavení sa hovorí, že zámok by mal tvoriť 10 % z ceny bicykla, takže pre 300-eurový bicykel zámok aspoň za 30 eur. Pre mnohých ľudí je to však veľa. 

Bicykle za x-tisíc eur už bežne zámky veľmi nepotrebujú, tie ľudia ani nedávajú z ruky. Iba doma v garáži alebo pivnici na ne samozrejme majú poriadnu reťaz. 

Kupujú Slováci elektrobicykle? V kopcoch nás na nich predbieha čoraz viac 60-tnikov.

A sú vysmiati (smiech). Videl som štatistiku z Nemecka, kde sa predávajú nové bicykle klasické a elektrické 50:50, e-bajky už možno trochu prevažujú. U nás je to stále do 20 %.

Ešte päť rokov dozadu to bolo percento alebo dve. Rok od roku sa podiel pre elektrobicykle zvyšuje, ale čísla za túto sezónu vám ešte nepoviem. Naša druhá prevádzka predáva viac aj vo vyšších kategóriách, tam je trochu vyšší pomer ako u nás.

E-bajky jazdia aj mladí ľudia, nielen 60-tnici. Niekedy z časového hľadiska nestíhajú pojazdiť, čo by chceli, alebo sa na niektoré vzdialenejšie trasy neodvážia, a e-bajk im v tom pomôže.