Ako vnímame zmeny pre nominovaných na najlepší film roka?
Akadémia pred pár dňami oznámila, že zásadne mení podmienky pre filmy snažiace sa dostať do nominácie na najlepší film na Oscara. Tieto snímky budú musieť najneskôr pre Oscary v roku 2024 splniť aspoň dva zo štyroch štandardov:
Štandard A hovorí, že aspoň jednu z dôležitých či hlavných postáv musí stvárniť niekto z rasovej či etnickej minority, zatiaľ čo 30 % z celkového obsadenia musia tvoriť minority (ženy, LGBTQ+, ľudia s telesným či iným zdravotným postihnutím, Afroameričania či pôvodní obyvatelia Ameriky).
Štandard B sa zameriava na štáb. Aspoň dve kľúčové osoby zo štábu musia pochádzať z minoritnej skupiny. Šesť ľudí v nižších radoch štábu (asistenti kameramana a pod.) musia byť taktiež z minoritných skupín. 30% štábu musí pochádzať z minoritnej skupiny.
Štandard C sa viaže na stážistov a Štandard D hovorí o tých istých pravidlách, akurát pre PR a marketingové oddelenie.
V rozhovore IndieWire s riaditeľmi Akadémie sme sa dozvedeli, že tento plán vznikal už od minulého roka. Riaditelia tvrdia, že sa rozprávali s nezávislými tvorcami a veľkými štúdiami a táto globálna zmena je niečo, čo by všetci chceli.
Tieto pravidlá nebudú mať dopad na ostatné kategórie. Týkajú sa len kategórie pre najlepší film. Ak by sme ich uplatnili na tento rok, tak taká Duna či Little Women by sa do nominácie zrejme nedostali.
Navonok tie pravidlá nevyzerajú až tak škodlivo, že? Akonáhle sa však nad tým zamyslíme, začíname sa chytať za hlavu. Vieme hneď o niekoľkých dôvodoch, prečo tieto zmeny môžu negatívnym spôsobom ovplyvniť kvalitu filmov a spôsob, akým tvorcovia pracujú. Toto rozhodne nie je správna cesta, ako do odvetvia privítať nových, talentovaných ľudí, ktorých častokrát odmietali práve kvôli tomu, že pochádzajú z etnických minorít.
K štandardom A a B sa budú producenti a tvorcovia totiž obracať len neradi. Obsadiť do hlavnej role niekoho z etnickej minority len preto, aby splnili kvóty, totiž niekedy jednoducho nebude reálne možné.
Rozprávame sa o historických snímkach, snímkach odohrávajúcich sa v čase a priestore, kde sa predstavitelia týchto etnických minorít neobjavovali a v mnohých ďalších prípadoch, kedy ich obsadenie nedáva logický význam.
Tieto dôvody by boli nepriestrelné. Potom tu ešte máme možnosť režisérov a tvorcov vybrať si svoje ideálne herecké hviezdy a členov štábu, s ktorými chcú pracovať. Nielenže hrozí, že sa rozbijú dlhodobo fungujúce partie, ktoré sú už zohraté. Režiséri sa musia pripraviť aj na to, že do filmu nebudú môcť obsadiť hercov bielej farby pleti, ktorých mali vytipovaných už dlhé mesiace či roky, pretože by nenaplnili kvóty.
Obsadiť zástupcov nedostatočne prezentovaných etnických skupín do vedľajších rol sa ešte dá zvládnuť. Ak však má režisér špeciálne vytipovaných hercov pre svoje roly a ide pritom o postavy bielej pleti či konkrétne hercov, ktorí sú náhodou bielej pleti, má problém. Minimálne jednému z nich by musel povedať, že ho nemôže obsadiť.
V tomto prípade by hrozilo aj to, že by sa musel prepisovať scenár a upravovať príbeh. Taký Robert Eggers by svoj Maják (The Lighthouse) napríklad asi vôbec nenatočil, respektíve by mohol zabudnúť, že bude bojovať o Oscara za najlepší film.
Skôr než o splnenie štandardov A a B môžeme počítať s tým, že sa producenti a tvorcovia pokúsia splniť štandardy C a D. Snaha o splnenie Štandardov A a B by totiž mohla mať negatívne následky na tvorbu filmu či jeho výslednú kvalitu.
Ako teda docielia splnenie štandardov C a D? Pokúsia sa zamestnať viac stážistov z etnických minorít a dosadiť ich do svojich marketingových tímov. Táto možnosť sa javí ako najjednoduchšia, no je jasné, že nie vždy to bude možné.
Producenti a tvorcovia už vedia, s kým by chceli pracovať, s kým majú dobré skúsenosti a podľa nových pravidiel by sa mohlo stať, že sa na dané pozície dostanú ľudia z etnických minorít, pretože to vyžadujú kvóty. Samozrejme, producenti budú najímať talentovaných ľudí, no čo ak na daných pozíciách nahradia ešte lepších ľudí?
Možné je aj to, že štúdiá budú vytvárať tieňové pozície. Inými slovami, budú vytvárať fiktívne druhy zamestnania v rámci produkcie či propagácie filmu, do ktorých sa obsadia ľudia z nedostatočne reprezentovaných etnických skupín, aby sa splnili kvóty. Je to neetické? Extrémne. Tvorcovia a producenti však niekedy nebudú mať inú možnosť.
Diktovať tvorcom, koho majú obsadiť a zamestnať nevnímame ako diplomatické riešenie pre problém s nedostatočnou reprezentáciou etnických skupín v Hollywoode.
Áno, tento problém tu je. No riešenie, pre aké sa rozhodlo vedenie Akadémie, nie je vôbec ideálne, čo si myslia aj niektorí členovia Akadémie. Napríklad Kirstie Alley, ktorá svoj postoj vyjadrila celkom jasne.
I’ve been in the motion picture Academy for 40 years. The Academy celebrates freedom of UNBRIDLED artistry expressed through movies. The new RULES to qualify for “best picture” are dictatorial .. anti-artist..Hollywood you’re swinging so far left you’re bumping into your own ass
— Kirstie Alley (@kirstiealley) September 9, 2020
