Sympatická Slovenka Jana lieta ako letuška v Ryanairi. Sedieť 8 hodín denne v kancli ju nebavilo, tak dnes žije na Mallorce

Nevedeli sme, z čoho budeme žiť a či nám niekto dá nejaké peniaze, keďže sme od polovice marca do polovice júna nelietali. Všetci boli v strese, hlavne teda tí, čo nemali to šťastie zostať s rodinou, ktorá by im pomohla. Čiže plat žiadny, ale dostali sme podporu od štátu.

Musím povedať, že Španielsko sa zachovalo vážne super v tomto smere. Neskôr sa dohadovalo, ako to bude, keď začneme pracovať a Ryanair okresal výplaty o 10 %. Čo si myslím, že nie je až tak zlé. Samozrejme, kvalita životov sa zmenila. Pretože ak nemáte hodiny, nemáte ani peniaze. No nie všetci máme rovnaké zmluvy, čiže viac menej hovorím za seba.

Ako náročné bolo pre teba začať žiť na Mallorce? Vedela si jazyk predtým, ako si skončila práve tam?

Tým, že som sa veľmi tešila na to, že začnem žiť na Mallorce, tak som bola plna očakávaní a nerozmýšľala som nad tým, že by pre mňa mohlo byt niečo náročné. Nevedela som si len predstaviť, že neuvidím moju rodinu kedykoľvek budem chcieť – to bola pre mňa výzva.

Začala som bývať s kamarátkami z kurzu a ony, našťastie, vedeli po španielsky, tak keď som potrebovala, snažili sa mi pomôcť. Čiže nie, ja som po španielsky nevedela. No po troch rokoch sa na mňa niečo nalepilo a bežnej konverzácii rozumiem. Musela som sa spoliehať na pomoc druhých.

A uvedomila som si, ako náročné to je, až som vážne potrebovala pomoc. Bolo to druhý týždeň, čo sme tu bývali. Umývala som riad a rozbil sa mi v ruke pohár a rozrezala som si prst. Vtedy som si uvedomila, aké je super bývať s ľuďmi, čo vedia španielsky, a že mi pomôžu. Za čo som im vážne veľmi vďačná. Kamarátka so mnou lietala po lekároch a musela mi všetko prekladať. Čiže ta jazyková bariéra je náročná.

Čo považuješ v porovnaní so Slovenskom za najväčšie tamojšie španielske špecifikum?

Ak by som mala porovnať Slovensko a Španielsko? V prvom rade musím poznamenať, že Slovensko vždy bude môj domov, milujem naše jedlo a hory. No Španielsko je čarovné. Mentalita ľudí je úplne iná. Žijú prítomnosťou, nemyslia na budúcnosť.

Sú milší, na ulici vás len tak oslovia, pozvú na kávu, usmievajú sa a majú radosť zo života. Nikam sa neponáhľajú – poznáte to ich „mañana, mañana” (zajtra, zajtra) . No nepáči sa mi, že nemajú potrebu v živote niečo dokázať. Nie sú priebojní ako Slováci, proste žijú s tým, čo je tu a teraz a s tým, čo majú.

Ako práca letušky na Mallorce vplýva na tvoj sociálny život či priateľstvá doma na Slovensku? Tráviš čas aj so svojimi kolegami z paluby?

Pamätám si, keď som začala bývať na Mallorce, všetci mi vraveli, ako ma prídu pozrieť. A skúste hádať, koľko ich prišlo. Je ťažké udržiavať priateľstvá na diaľku, a preto niektoré skončili. Vykryštalizovali sa len ti praví priatelia. Vždy, keď prídem domov, tak sa snažím s každým z tých pár, čo mi zostali, stretnúť. Píšeme si a sme v kontakte.

No zistila som, že niektorí boli aj takí, čo ma chceli využiť. Vedeli, že som začala žiť na Mallorce a chceli odo mňa ubytovanie zadarmo. Dovtedy ani nevedeli, že žijem. Ale aj takí sú ľudia. Ako niektorí odišli z môjho života, tak noví zasa prišli. Stretla som tu úžasných ľudí.

Niektorí už odišli. Viete, nájsť si kamarátov medzi letuškami je ťažké. Pretože stále niekto prichádza a odchádza, a keď už naviažete s niekým úprimné kamarátstvo, môže sa stať, že odíde. Takto mi odišli všetci moji najlepší kolegovia. Ale mám tu takých pár kamarátov, s ktorými z času na čas zájdem von alebo na kávu. Na začiatku to bolo ťažké, pretože rivalita medzi ženami je aj v tejto brandži.

Ako vnímaš to, že po pristátí v nejakom zaujímavom meste nemôžeš odísť do hotela a vybrať sa ho spoznávať, ale zostávaš na palube, pripravuješ ju na ďalší let a nakoniec večer spíš vo vlastnej posteli naspäť doma?

Keď som sa rozhodovala, či sa stať letuškou, prvé, čo ma zaujímalo bolo, či budem stále spať vo svojej posteli. Mám rada nejaký režim a svoju rutinu. Rada mám svoj kľud, jedlo, ktoré si sama navarím, a aj čo sa týka cvičenia, mám rada svoj režim. Preto som si tieto informácie zisťovala ako prvé.

Kamarátka mi povedala, že vždy sa vracajú na to iste miesto a to ma presvedčilo. Neviem si s mojím životným štýlom predstaviť prespávať vždy na inom mieste. Nie je mi ľúto, že na tých miestach nezostávam. Máme dosť voľna, ktoré využívam práve na to, že na tieto miesta sa idem pozrieť a mám čas vidieť všetko, čo chcem.

Niekedy sa stane, že máme poruchu a musíme zostať na nejakom hoteli. Stáva sa to veľmi málo a mne sa to ešte nestalo. No väčšinou prídete na hotel neskoro v noci a ráno musíte vstať a letieť naspäť. Čiže nemáte čas užiť si to, maximálne hotelové raňajky. 

V Ryanairu sa vraj zvyčajne pracuje 5 dní a 3 dní má letuška voľno. Každý deň dokonca môžete pracovať s niekým úplne cudzím. Vyhovuje takýto rozvrh práce aj tebe?

Presne tak. Väčšinou 5 dni robíme a 3 dni máme voľno. Viete si aj vymeniť službu, takže z troch dni si viete spraviť 4 dni. Rozvrh robia tak, aby sme mali maximálny počet hodín a vždy letíme s niekým iným. V menších základniach sa ľudia opakujú, ale v takom Londýne, tam sa nestane, že by ste leteli dvakrát po sebe s rovnakým človekom.

Čiže na Mallorce sa viac menej poznáme už všetci, lebo je nás tu okolo 200 a je super vedieť, čo hlavná letuška má rada a naopak, čo jej vadí, a čomu sa treba vyhýbať. Niekedy, keď vidím s kým budem letieť, tak viem, že to bude náročný deň.

Väčšinou mladí 18-roční, noví, neskúsení, sú občas leniví a naopak, niekedy letím s kamarátkami a deň ubehne ako voda. No myslím si, že je super, že sa to mení a spoznávame nových ľudí, ak je čas, máme o čom pokecať. Ale radšej lietam s ľuďmi, ktorých poznám a viem, ako pracujú.

V jednom rozhovore sa letuška z Ryanairu vyjadrila, že má občas pocit, akoby sa k letuškám vedúci manažment pozerali ako na čašníčky v oblakoch. Nastal podľa teba v tomto pohľade posun?

Nikdy som sa nevnímala ako čašníčka v oblakoch. Je pravda, že v Ryanair na palube predávame, ale nechcelo by sa mi len sedieť a nič nerobiť. Ale je to len vec názoru. Každý to máme inak a niektorí si tak pripadajú. No ak sa niekomu nepáči, myslím si, že by mal zmeniť spoločnosť.

Ja sa snažím mať vždy úsmev na tvári, aj keď je pravda, že niekedy je to náročné. Prevažne v lete, keď ľudia idú na dovolenku a nevedia sa na palube spratať do kože. Momentálne počas koronavírusu sa naše postavenie dosť zmenilo a sme ako ostatné spoločnosti. Robíme len jeden servis, čiže žiadne čašníčky. Skôr sa cítim ako učiteľka, keď stále niekomu musím pripomínať, že rúško je na tvár a nie na oči.

  
Občas sa vraj stane, že pasažieri majú pred letom nejaké špeciálne požiadavky. Niektorí muži takto chcú na palube požiadať svoje priateľky o ruku. Zažila si už niečo podobné?

Toto bol vždy môj sen, aby ma priateľ požiadal na palube o ruku. No máloktorého chlapa niečo také špeciálne napadne. Väčšinou nás žiadajú o to, aby sme niekomu zablahoželali alebo pustili pesničku. To sa stáva dosť často.

Ako často sa ti stane, že v lietadle letia Slováci a všimnú si, že ty si tiež Slovenka? Slováci sú vraj v lietadlách veľmi prostorekí a vždy sa potešia, keď stretnú spoluobčanov. Máš s našincami aj ty nejaké vtipné príhody?

Väčšinou si ja všimnem ako prvá, že oni sú Slováci. Je to celkom vtipné. Niekedy sa tvárim, že neviem po slovensky, ale keď vidím, ako sa trápia s angličtinou, tak prejdem na slovenčinu. No keď letím Bratislavu, tak rozprávam po slovensky. Hneď sa ľudia cítia lepšie a s nikým iným sa nechcú rozprávať, iba so mnou.

Občas sa mi stane, že letia na palube aj nejakí známi. Ale poviem vám pravdu, že sa mi lepšie na palube komunikuje v angličtine ako v slovenčine. Všetky tie odborné výrazy prekladať do slovenčiny je náročné a niekedy sa zakoktám.

Keď som prvýkrát letela Bratislavu z Mallorcy, tak na tento let išli aj moji rodičia. Nevedeli o tom, že robím tento let, čiže to bolo prekvapenie. Sami mi povedali, že keď rozprávam do interphonu po anglicky, tak mi to ide lepšie ako slovenčina. Mám rada, aj keď sa mi niekto prihovorí, že si všimol, že som Slovenka. Veľmi ma to poteší.

Všimol som si, že na Instagrame sa postupne venuješ aj úlohe influencerky. Ako sa ti darí nadväzovať nové spolupráce a plánuješ si takto vybudovať vlastnú „značku“?

Veľmi by som sa nenazývala influencerkou. Len rada motivujem ľudí k lepšiemu životnému štýlu. Rada dostávam aj spätnú väzbu, že som ich motivovala napríklad k behu alebo k prečítaniu nejakej knihy alebo k upečeniu nejakého koláčika. Beh a pečenie je niečo, čo ma nabíja energiou a rada sa tomu venujem.

Občas ma oslovia nejaké značky na spoluprácu a ak to zapadá do toho, čo mám rada, tak spoluprácu prijmem. No keď nie som s niečím stotožnená, tak odmietam. Ale keďže som letuška, chodí mi aj veľa zvláštnych správ od neznámych mužov, ktorí by si radi kúpili moje topánky. Samozrejme, na tieto správy nereagujem.

 Zopár záberov na Instagrame máš aj priamo z paluby, kde si zrejme rada zapózuješ. Pomáhajú ti s fotkami aj kolegovia?

Veľmi rada pózujem, či na palube alebo aj inde. Milujem ten pocit stáť pred objektívom, cítim sa pri tom sama sebou a vždy sa teším na výsledok. Fotografie sú nádhernou spomienkou a teším sa až ich raz ukážem svojim deťom.

No presvedčiť kolegov na fotku je dosť ťažké. Väčšinou na to nie je ani čas a keď už je, tak to musí byť veľmi rýchle. Ale mám dve kamošky, kolegyne, s ktorými keď lietam, tak sa snažíme vždy spraviť fotky do zásoby. Tiež sa totiž rady fotia.

Máš ako letuška v nízkonákladovej spoločnosti sen o tom, že z Ryanairu raz prejdeš do tradičnejšej aerolinky? Existuje vo všeobecnosti medzi letuškami hierarchia toho, kam sa môžeš kariérne vyšplhať?

Veľa letušiek má tento sen. Ja osobne si to neviem predstaviť. Neviem si predstaviť byť ďaleko od rodiny a robiť dlhé lety. Som presvedčená o tom, že pre moje telo by to bol veľký šok. Ako som spomínala vyššie, mám rada svoj režim a takto mi to vyhovuje. Nikdy som nesnívala o tom ísť robiť letušku pre väčšiu spoločnosť niekde do Dubaja.

Mám rada cestovanie, ale vo svojom voľnom čase. Taktiež nechcem robiť letušku celý život, ale neviem si ani predstaviť sedieť v kancelárii osem hodín denne. Potrebujem prácu, pri ktorej stretávam ľudí, spoznávam nové veci a hlavne nesedím na zadku. 

V rámci mojej práce existuje hierarchia. Máme na palube hlavnú letušku, potom viete postúpiť v kariére na vedúceho celej základne, ďalej sa môžete stať manažérom. Čiže možností je veľa. Viete taktiež pracovať ako inštruktor alebo len pripravovať zmeny. Len väčšinou tieto práce v office sú so základnňou v Dubline.

Aj keď to nikto samozrejme nedokáže presne odhadnúť, čo si myslíš, že nastane, keď sa pandémia skončí a ľudia budú môcť opäť cestovať? Jedna skupina tvrdí, že ľudia od cestovania lietadlami výraznejšie upustia, druhá skupina zase odhaduje, že sa na oslavu konca pandémie všetci nahrnú práve do lietadiel.

Pevne dúfam v druhú možnosť. Aj teraz si myslím, že ľudia by mali podporiť letecký priemysel. Cestovať sa stále dá bezpečne, napríklad s testom. No ak sa ľudia boja, mali by zostať doma. Avšak lietadlo je veľmi bezpečné, všetko sa stále dezinfikuje a vzduch sa filtruje.

Myslím si, že ľudia budú cestovať menej. Teraz to už začínalo byť extrémne, keď ste sa za pár eur vedeli dostať z bodu A do bodu B a to lacnejšie ako vlakom po Slovensku. Kedysi takéto možnosti neexistovali, niečo takéto si naši rodičia nevedeli ani predstaviť. A myslím si, že veľmi dlho potrvá, kým sa situácia vráti do pôvodného stavu. Myslím tým, kedy už konečne nebudeme musieť nosiť rúška a budeme žiť život ako predtým.

A čo považuješ na lietaní za nakrajšie? Je Mallorca tvoja vysnívaná základňa a destinácia, alebo máš v srdci ešte nejaké miesto, kde by si sa raz chcela presunúť?

Na lietaní ako takom je to určite to, že obrovské lietadlo dokáže vzlietnuť. Vždy ma to fascinovalo a to, že pod nohami nič nemáte. Ste úplne odpojení od všetkého a môžete sledovať krásnu oblohu. Milujem západy slnka v lietadle. Alebo ak môžete v lietadle pozorovať búrku z diaľky.

Osobne som zo začiatku mala rada vzlety, no teraz už to tak nevnímam. Mallorca je moja prvá základňa a uvidíme, čo mi prinesie budúcnosť. V srdci mám veľa miest, ale len takých, ktoré by som chcela navštíviť, nie takých, kde by som chcela žiť. No Španielsko a Mallorca ako taká navždy zostane krásnou spomienkou a v budúcnosti by som chcela mať nejaký domček na juhu Španielska.