Na hlave sa mi objavilo „cédečko“: Vyskúšal som rôzne voľnopredajné produkty proti padaniu vlasov. Čo mi nakoniec pomohlo?

Keďže vedela, že používam českú kozmetiku od Angry Beards, kúpila mi od nich Hair doping – Hair D.

Ide o sérum s účinnou látkou kopexil. Výrobca tvrdí, že podľa štúdií odďaľuje vypadávanie vlasov, čím zvyšuje ich hustotu. V spreji sa tiež nachádza kofeín stimulujúci kožu a korienky vlasov. Ten údajne podporuje mikrocirkuláciu – zjednodušene prekrvenie pokožky hlavy.

Partnerka nikdy „netrochárči“, a preto nemohla zostať len pri jednom produkte. O padaní vlasov sa rozprávala aj s kolegyňami, ktoré jej povedali, že používajú akési vitamínové gumové macíky. Dokúpila mi preto vlasové vitamíny pre mužov IVYBEARS s obsahom biotínu, vitamínov C, A, E, B5, B6, B12, kyseliny listovej, jódu, zinku, cholínu a inozitolu. Podľa výrobcu všetky spomínané zložky napomáhajú k správnemu rastu vlasov a ich hustote.

Tak ako som tieto produkty dostal, odložil som ich do poličky. Všetko sa však zmenilo na konci decembra, keď ma odfotila zozadu, ako sedím na stoličke a hrám sa so psom. Pri pohľade na fotografiu, na ktorej sa doslova vynímalo moje „cédečko“ na temene hlavy, som úplne pochopil jej obavy. Hneď na Nový rok som preto odštartoval záchrannú misiu svojho „hára“.

Voľnopredajné produkty vs. návšteva lekára

Nechcel som skončiť holohlavý v 28 rokoch, a tak som si od januára poctivo začal do vlasov striekať Hair Doping. Vmasírovanie tejto „živej vody“ som zaradil do rannej i večernej rutiny. Najskôr ma na hlave veľmi pálila, no po pár použitiach som si na tento pocit zvykol. Omnoho horšie sa mi však zvykalo na hŕstku vlasov, ktoré mi zostávali v ruke vždy po jej nanesení. Rovnako som sa snažil nezabúdať ani na gumové macíky – podľa inštrukcií na obale som užíval dva denne.

ChatGPT mi poradil zlepšiť svoju životosprávu aj spánkovú hygienu. Všetko, čo mi napísal, dávalo zmysel, a tak som ho poslúchol. V januári sa zrodil Lukáš 2.0. – no ani to nestačilo. Keď som na konci mesiaca poprosil partnerku, aby ma odfotila odzadu, nevidel som žiadny progres.

Napriek tomu som v rovnakom režime pokračoval až do polovice februára. Dokonca som si dokúpil aj ďalšiu fľaštičku Hair Dopingu, pretože som prvú minul. Niekedy v tom čase ma čakala kontrola u mojej dermatologičky. Riešil som s ňou kožný ekzém, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou súvisel s biologickou liečbou môjho iného autoimunitného ochorenia. Vedľajší efekt liečby mi preto zaliečovali ďalšími tabletkami.

Keď som sa jej zdôveril s plešinkou, okamžite prerušila pôvodnú liečbu tabletkami. Podľa lekárky mi totiž mohla „dopomôcť“ k vypadávaniu vlasov. Samozrejme, nevedela to povedať s určitosťou. Príčin, prečo mi padali vlasy, bolo pravdepodobne viac.

Namiesto voľnopredajných prípravkov mi predpísala cyklosporín – imunosupresívum. Okrem toho, že tento liek pokladala za vhodný na liečbu môjho ekzému, má aj veľmi zaujímavé vedľajšie účinky. Jedným z častých vedľajších účinkov je nadmerný rast chlpov a vlasov – hypertrichóza – preto ho niekedy lekári používajú i pri alopécii.

Keďže mávam problémy aj so seboreickou dermatitídou, odporučila mi, aby som Hair Doping zamenil za kyselinu glykolovú, ktorú som si mal do vlasov podľa jej inštrukcií aplikovať raz denne.

Nakoniec som zohnal exfoliačné tonikum od značky The Ordinary, ktoré obsahovalo kyselinu v 7 % koncentrácii. Lekárka mi vysvetlila, že kožu zbavuje odumretých buniek a čistí povrch pleti, čím môže dopomôcť k rastu nových vlasov.

Prvé výsledky a veľmi pomalý progres

Potom, čo som zhruba v polovici februára dal na rady lekárky a prekopal som celú svoju rutinu, prišli prvé výsledky. Približne niekedy do mája sa moja plešinka zahustila a nebola až taká výrazná. Všimol som si, že po nanesení séra mi na ruke prestali zostávať vlasy a dokonca si zmeny k lepšiemu všimol aj môj barber.

Dodnes nemám také husté vlasy, aké by som chcel, ale je to na dobrej ceste. Považujem však za veľmi dôležité podotknúť, že to nie je vďaka voľnopredajným produktom ani radám od ChatGPT, ale vďaka návšteve lekára.

Ani vitamíny, ani Hair Doping a ani lepšia životospráva mi nejako nepomohli k výsledku. Keby som ti mal dať jednu radu, povedal by som ti: „Utekaj za odborníkom a počúvaj partnerku“. Možno keby som ju bol počúval ja a zašiel by som k dermatologičke ešte na jeseň, fotografia, ktorá ma tak veľmi zhrozila, ani nemusela vzniknúť.

Odkladať návštevu lekára nie je ideálna stratégia

Keďže ja mám len subjektívne skúsenosti, o vypadávaní vlasov som sa porozprával aj s dermatologičkou Stanislavou Hambálekovou z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky.

Lekárka mi prezradila, že sa v práci stretáva s vypadávaním vlasov nielen ako s estetickým problémom, ale predovšetkým ako s dermatologickou diagnózou, za ktorou môže byť množstvo rôznych príčin. A práve správne určenie príčiny je podľa jej slov pri liečbe vlasov kľúčové.

„Ak sa bavíme o mužoch, najčastejšou príčinou je androgenetická alopécia, teda mužský typ plešatenia. Je geneticky podmienená a súvisí s citlivosťou vlasových folikulov na androgény. Vlasový folikul sa postupne zmenšuje, vlas je pri každom ďalšom cykle tenší a kratší a postupne môže dôjsť až k jeho úplnej strate,“ vysvetľuje odborníčka a jedným dychom upozorňuje, že nie každé vypadávanie vlasov zákonite znamená „genetickú plešatosť“.

Lekárka tvrdí, že v ambulancii sa stretáva aj s pacientmi, u ktorých vypadávanie súvisí napríklad s infekciou, výrazným stresom, chudnutím, nedostatkom železa či iných živín, ochorením štítnej žľazy, niektorými liekmi alebo autoimunitným či zápalovým ochorením.

Práve z týchto dôvodov mužom neodporúča automaticky kupovať prvý prípravok, ktorý výrobcovia označili ako „proti vypadávaniu vlasov“, ale najskôr zistiť príčinu vypadávania a až potom vyberať liečbu.

Stanislava Hambáleková upozorňuje, že všetci prirodzene denne strácame určité množstvo vlasov. Vlasy majú totiž svoj životný cyklus a nedokážeme zabrániť tomu, aby každý deň nejaké vypadli. Dôležitejšie než počítať každý vlas v sprche je preto sledovať, či pozoruješ zmenu oproti tomu, čo bolo pre teba bežné.

„Muž by mal spozornieť pri postupnom zväčšovaní kútov, ustupovaní vlasovej línie, rednutí v oblasti temena alebo celkovom stenčovaní vlasov. Pozornosť si zaslúži aj náhle výrazné vypadávanie, vznik okrúhlych lysín alebo zmeny na pokožke hlavy, ako sú začervenanie, šupiny, svrbenie či bolesť,“ dodáva lekárka a upozorňuje, že pri androgenetickej alopécii platí, že čím skôr problém zachytia, tým väčšiu šancu majú vlasy zachovať. Čakať až na výraznú plešinu preto podľa jej slov nie je ideálna stratégia.

Alopécia môže trápiť už aj 20-ročných

Vypadávanie vlasov nie je problémom len starších mužov. Prvé prejavy androgenetickej alopécie môžu byť podľa lekárky viditeľné už v neskorej adolescencii alebo v 20. rokoch života. U iných mužov sa zase problém začne prejavovať až po tridsiatke, štyridsiatke alebo ešte neskôr.

„Ťažkosti často začnú veľmi nenápadne. Muž si najskôr všimne, že sa mu mení vlasová línia alebo sa pomaly zväčšujú kúty. Niekedy si to dokonca skôr všimne partnerka alebo kaderník než samotný pacient. Vek preto nie je to hlavné, podľa čoho by sme mali rozhodovať, či sa vypadávaním vlasov zaoberať. Dôležitejšie je, či sa vlasová línia a hustota vlasov postupne menia,“ hovorí Stanislava Hambáleková.

Diagnostika alopécie podľa lekárky spravidla začína rozhovorom. Zaujíma ju, odkedy pacientovi vlasy vypadávajú, ako rýchlo problém postupuje, kde presne rednú, či sa podobný problém vyskytuje v rodine, či pacient v posledných mesiacoch výrazne neschudol, neprekonal infekciu, nebol vystavený výraznému stresu alebo nezačal užívať nový liek a ďalšie cielené otázky.

Potom mu spraví celkové klinické vyšetrenie, vyšetrenie vlasovej pokožky, ale aj ostatného ochlpenia na tele a orientačný trakčný test. „Veľmi užitočným nástrojom je dermatoskopia/trichoskopia, ktorá nám umožňuje detailne pozrieť vlasové folikuly a zmeny, ktoré voľným okom nemusíme vidieť,“ dodáva.

Podľa toho, čo zistia v ambulancii, môžu doplniť laboratórne vyšetrenia alebo ďalšiu diagnostiku. Nie každý pacient s vypadávaním vlasov podľa nej automaticky potrebuje absolvovať rozsiahly panel krvných testov. Vyšetrenia spravidla vychádzajú z anamnézy a klinického nálezu.

Následne nastavia liečbu podľa konkrétnej diagnózy. „Pri androgenetickej alopécii máme k dispozícii účinné možnosti, medzi ktoré patrí napríklad minoxidil a u mužov aj finasterid, plazmaterapia či mezoterapia. Pri iných typoch alopécie môže byť liečebný postup úplne odlišný,“ vysvetľuje lekárka s tým, že úspešnosť liečby závisí najmä od typu alopécie, jej rozsahu a dĺžky trvania, ale aj od toho, ako skoro sa liečba začne.

Stanislava Hambáleková tiež zdôrazňuje, že liečba vlasov je beh na dlhú trať. Výsledok nemôžeme objektívne hodnotiť po niekoľkých týždňoch.

Lekárka je voči voľnopredajným produktom skeptická

Čo sa týka voľnopredajných produktov a vitamínov, pri tejto téme je radšej opatrná, pretože marketing býva pri vlasových produktoch často výrazne silnejší ako vedecké dôkazy.

„Ak má pacient preukázaný nedostatok železa, zinku alebo inej živiny, samozrejme má význam tento deficit odstrániť. Ak však človek deficit nemá, neplatí, že čím viac vitamínov užíva, tým viac vlasov mu narastie,“ upozorňuje.

Veľmi populárny je napríklad biotín. Nedostatok biotínu je pritom u zdravého človeka podľa lekárky pomerne vzácny a jeho rutinné užívanie vo vysokých dávkach bez preukázaného deficitu nepovažuje za univerzálnu liečbu vypadávania vlasov. Navyše môže ovplyvňovať výsledky niektorých laboratórnych vyšetrení.

„Šampón môže byť veľmi užitočný na stav pokožky hlavy a kvalitu vlasového stvolu, ale od bežného šampónu nemôžeme očakávať, že zvráti geneticky podmienenú miniaturizáciu vlasového folikulu. Nie všetko, čo má na obale nakreslený vlasový folikul, je automaticky liečbou alopécie,“ hovorí Stanislava Hambáleková.

Podľa lekárky sú vlasy citlivé na zmeny v organizme. Zvýšené vypadávanie v ambulancii často pozorujú napríklad aj po infekcii, horúčkach, operáciách, výraznom schudnutí alebo období veľkého psychického stresu.

„Zaujímavé je, že pacient často príde s tým, že ‚vlasy mu začali padať zo stresu minulý týždeň‘. V skutočnosti môže medzi spúšťacou udalosťou a samotným vypadávaním vlasov existovať niekoľkomesačný odstup,“ prezrádza odborníčka.

Dôležitá je podľa jej slov pestrá a vyvážená strava s dostatkom bielkovín a primeraným príjmom potrebných živín. Naopak, drastické diéty a rýchle chudnutie vlasom rozhodne neprospievajú.

„Určite by som však nechcela vytvárať dojem, že za každým vypadávaním vlasov je stres alebo nesprávna strava. Pri androgenetickej alopécii hrá zásadnú úlohu genetická predispozícia a citlivosť vlasových folikulov na androgény. Inými slovami – zdravý životný štýl je dôležitý pre zdravie vlasov, ale smoothie a menej stresu genetickú plešatosť nevypnú,“ dodáva.

Transplantácia vlasov nie je zázračná liečba

Transplantácia vlasov podľa lekárky nie je definitívne riešenie androgénnej alopécie, ale súčasť komplexného liečebného procesu. Jednotlivé typy alopécie sa totiž výrazne líšia, a preto sa nedá povedať jedno univerzálne percento úspešnosti.

„Pri telogénnom efluviu býva prognóza často veľmi dobrá. Ak odstránime spúšťač, ktorý narušil vlasový cyklus, vlasy sa postupne vracajú do rastovej fázy. Pri androgenetickej alopécii vieme liečbou veľmi dobre spomaliť progresiu a u časti pacientov dosiahnuť aj opätovné zahustenie vlasov. Najväčší význam má liečba vtedy, keď začneme včas. Nemali by sme však pacientovi sľubovať, že sa hustota vlasov úplne vráti do stavu, aký mal v osemnástich,“ hovorí lekárka.

Napríklad pri alopecia areata je však priebeh podľa jej slov nepredvídateľnejší. U niektorých pacientov vlasy spontánne dorastú, u iných môže byť ochorenie rozsiahlejšie alebo sa opakovane vracať.

„Osobitnou skupinou sú jazviace alopécie. Ak zápalový proces vlasový folikul nenávratne zničí, z daného miesta už vlas vyrásť nedokáže. Preto je pri týchto ochoreniach mimoriadne dôležité zachytiť ich čo najskôr a zastaviť zápalový proces,“ vysvetľuje.

Transplantácia má podľa nej svoje miesto predovšetkým pri pokročilejšej androgenetickej alopécii, keď už máme oblasti s trvalou stratou vlasov a pacient má dostatočnú donorovú oblasť.

Nemyslí si však, že je riešením pre každého a určite by ju nevnímala ako prvý krok pri začínajúcom plešatení. Transplantácia totiž nelieči samotnú príčinu vypadávania vlasov – iba presúva vlasové folikuly z jednej oblasti do druhej.

„Androgénna alopécia je chronické, progresívne ochorenie. Bez dlhodobej terapie pokračuje miniaturizácia natívnych folikulov, čo môže viesť k zhoršeniu estetického výsledku aj po technicky úspešnej transplantácii,“ upozorňuje.

Najlepšou radou, akú by vedela dať mužom, ktorí si začínajú všímať kúty alebo rednutie vlasov, je, aby nečakali, kým bude problém výrazný.

„Pri vlasoch je čas veľmi dôležitý. Cieľom dermatológa totiž nie je len liečiť plešinu, keď už vznikne, ale predovšetkým zachovať čo najviac vlastných vlasov ešte vtedy, keď ich máme šancu ovplyvniť,“ dodala lekárka na záver.