Mlynská dolina: Niektorí investovali do izieb stovky eur, inde sú jedinou výzdobou staré skrine a proteínové prášky

Internáty sú možnosťou pre študentov, ktorí nechcú alebo nemôžu platiť stovky eur mesačne za prenájom bytu. Je to však iba z núdze cnosť, alebo si obyvatelia Mlynskej doliny svoje bývanie pochvaľujú? Je pravda, že majú v izbách roztoče a myši? A ako sa dá učiť, keď sú všade naokolo chodbovice?

Išla som sa presvedčiť na vlastné oči, ako vyzerajú známe intráky po večeroch. Strávila som tam niekoľko hodín v nedeľu a v pondelok večer, aby som mala istotu, že  budem mať čas nasať trochu intrákovej atmosféry. Niektorí z nich ma pustili do svojich izieb a porozprávali mi o svojich zážitkoch.

Prvá študentka, s ktorou som sa dohodla, ma musela prísť vyzdvihnúť na zastávku, pretože podľa jej slov ani ona sama v prvý deň v Mlynskej Doline netrafila. Lucia (na jej žiadosť sme zmenili meno) býva na Manželákoch, no manžela nemá. Rýchlo ma uvádza do tajov bývania v Mlynskej doline, predchádzajúce roky bývala aj na iných internátoch.

Takto to vyzerá v zrekonštruovaných Manželákoch

Uč sa dobre, budeš si môcť vybrať internát ako prvý

Lucia študuje učiteľstvo slovenčiny a angličtiny. Býva na nových Manželákoch a ako prvé mi vyvrátila mýtus o tom, že je potrebné mať manžela alebo manželku k tomu, aby sa tam človek dostal. Vďaka dobrému priemeru si mohla vybrať internát medzi prvými, preto sa dostala na Manželáky.

Vstup do intráku len cez turnikety

Po vstupe do budovy sa dostávame na vrátnicu, kde Lucia musí nahlásiť návštevu. Jej skenujú ISIC, mne občiansky preukaz. Len tak by som sa asi neprešmykla. Pri vchode do bunky, v ktorej sú dohromady 3 izby pre 5 ľudí ma prekvapí, že to pôsobí takmer ako skromný bytík. Mesačne za bývanie zaplatí necelých sto eur a je spokojná. V izbe bývajú dve, vedľa sú ďalšie dve študentky: jedna na jednoposteľovej izbe, a jedna šťastlivá slečna, ktorá má dvojku len pre seba. Dohromady sa teda o spoločné priestory delia štyri dievčatá.

Kúpeľňa na nových Manželákoch

„Myslím si, že je to tu fajn. Mám aj super spolubývajúce, nehádame sa,“ hovorí mi. Pri odkladaní kabáta na vešiak sa jej preto pýtam, či by predsa len niečo chcela zmeniť. Odpovedá, že keby mohla, zväčšila by kuchyňu. Celkovo jej je však na tomto intráku veľmi dobre.

Pohľad na kuchynku od dverí

„Bola som aj na ostatných intrákoch a tento je krajší,“ prezradila. Podľa nej je bývanie na Manželákoch porovnateľné s bývaním v byte: „Je to lacnejšie a zároveň sú služby pre študentov dostupné. Všade sa dá tlačiť, v jedálňach sa lacno a chutne naješ a aj autobusové spojenia sú časté.“

Ubytovanie pre študentov za stovku eur

Po návšteve na Manželákoch sa vyberiem dolu kopcom, moje kroky smerujú na Šturák. Cestou si všímam, že okrem potravín pri zastávke tu je v podstate všetko, čo by si na internáte mohol potrebovať. Mlynská dolina je pripravená zasýtiť aj zabaviť študentov v podstate 24/7. Je jedno, či máš chuť na bagetu zo Subway, čerstvý donut alebo si len chceš vyjsť na pivo s kamošmi a pozrieť si pri tom futbal, nemusíš ísť ďaleko.

Po večeroch je tu rušno, najmä v nedeľu z každého autobusu vystúpi veľká skupina študentov s kuframi. Areál však nie je extrémne hlučný. Nenatrafila som ani na žiadnu chodbovicu, no viacerí mi počas našej „exkurzie“ potvrdili, že na chodbovici už boli. Vo vzduchu bolo cítiť grilované mäso a na balkónoch postávali skupinky fajčiacich ľudí. Napriek zákazu, ako sa neskôr dozvedám. Poďme však po poriadku.

Chodba na internáte pripomína hororový film, niektoré dvere majú nápisy či nálepky, našli sme aj nálepku s logom Refresheru

Na Šturáku mali kedysi myši, nočnej zábave sa tu v podstate nedá vyhnúť

Prvá izba na Šturáku, ktorú som navštívila, je na deviatom poschodí s výhľadom na Slovnaft a Petržalku. Bývajú tu traja chlapci a popri popíjaní piva mi porozprávali o živote na intráku. V čase návštevy tu boli z domácich Denis a môj kolega Tomáš. Za izbu platia 58 € mesačne a myslia si, že je to adekvátna cena.

„Za tých 60 € si to tu vieš zútulniť, nebývaš v chlieve. Je to v pohode cena,“ povedal Tomáš. Na celej bunke sú desiati, oni, ani ja, si nevieme veľmi predstaviť, ako by sa o jednu kúpeľňu delilo 10 dievčat, im to však až tak neprekáža.

Šturák

Tomáš sa sťažoval napríklad na ohlodaný kábel k internetu. Vraj to bola malá laboratórna myška, ktorú nazývali Chloé. Nemyslím si, že to potrebuje ešte nejaký komentár, ale momentálne už na izbe hlodavcov nemajú. Priznávam však, že som to príliš poctivo overovať nechcela. Radšej sme zmenili tému.

Obhlodaný kábel zatiaľ funguje

Pri otázke, čo by chceli zmeniť, zareagoval najrýchlejšie Denis: „Dvere by som dal okamžite vymeniť.“  Chlapci majú na dverách odkaz: Pokoj a Božiu lásku, naškriabaný modrým perom na vytrhnutej stránke zo zošita. Vraj by to prelepili aj na nové dvere.

„Ďalšia vec je záchod. Zavrieš sa a nemáš vetranie,“ sťažujú sa chlapci. V ideálnom prípade by tam chceli mať okno. Chýbajú im aj koše na chodbách, takto si musia vynášať smeti sami a robia to raz za mesiac. „Na niektorých izbách preto zhromažďujú odpad na balkóne,“ hovoria. Nepríjemný zápach si tak musia odtrpieť susedia.

Takto vyzerá priechodná kúpeľňa pre 10 ľudí

„Tomáš je strašne neporiadny,“ bonzuje Denis s úškrnom. Obaja sa poznajú, pretože sú spolužiaci a aj s ich tretím spolubývajúcim, Mišom, si hneď sadli. Za to sú vďační. Na celej bunke býva až 6 spolužiakov, pýtam sa ich preto, či sa vedia takto učiť. „Nedá sa. Raz som prišiel do izby a už tu sedela partia ľudí. Nebol medzi nimi ani jeden z nás troch.“ Je to jednoducho párty izba a ľudia to o nich zjavne vedia.

Pracovný kútik si ozdobili nálepkami, nechýba ani vlajka rodiny Stark (GoT)

Chalani študujú žurnalistiku a politológiu, pri otázke, či majú čas sa učiť odpovedajú protiotázkou: „Počkaj, ale ako často sa chceme učiť?“ Trochu vážnejšie mi vysvetľujú, že sa veľmi pred skúškovým obdobím neučia. Počas skúšok je však na intráku ticho a vedia sa v pohode pripraviť. Prinajhoršom si proste dajú slúchadlá.

Internátna izba na Šturáku: skromné, ale s trochou snahy útulné bývanie

Chalani majú aj strategicky ozdobenú izbu, priniesli si vlajky z krajín, ktoré navštívili. „Nič tu nebolo, len moja vlajka,“ ukazuje veľkú austrálsku vlajku Tomáš. Neskôr im pribudla ešte americká, ruská a slovenská. Priniesli si ich ako pamiatku z Erasmus projektov a práce v zahraničí.

Všimni si okná a balkón: V izbe bolo napriek tomu extrémne teplo

Každý má svoju vlastnú skriňu: nie každý sa vie do nej zmestiť

Koľko eur by si investoval do výzdoby internátnej izby? Tieto dievčatá ich minuli stovky

Adri a Sára sú prváčky, na Šturáku bývajú od septembra. Pri príchode ma hneď ponúkli džúsom, rozprávajú sa so mnou ako s kamoškou. Sú z Oravy, na internáte bývajú prvýkrát a prišli spolu. Pýtam sa ich, ako sa im zatiaľ na internáte páči.

Na rozdiel od chalanov si nemyslia, že za necelých 60 € dostanú adekvátnu kvalitu. „Keď sme sem prišli, len tak sme si sadli a myslela som si, že sa rozplačem,“ otvorene priznáva Adri. „Bolo to strašne špinavé, drhli sme to tu dve hodiny.“ Na začiatku roka mali dokonca na izbe aj hmyziu návštevu: potemníky (druh chrobáka). Dokonca aj počas návštevy našli jedného, už mŕtveho.

Pracovný kútik: Hoci stôl si už prežil svoje, stále vyzerá vďaka dekorácii vkusne

Izbu majú dokonale zladenú, na jazyk sa mi preto hneď tlačí otázka, koľko ich to stálo. Dievčatá sa na spoločné bývanie pripravovali, Adri a Sára sa poznali zo strednej a tretia spolubývajúca s dekoráciou súhlasila rýchlo. „Kupovali sme si veci s tým, že si to vezmeme aj domov. Po vysokej škole sa už asi nebudeme vracať k rodičom. Všetko je nové a dohromady to aj s maľovaním stálo tristo eur.“

Rovnaké vankúše, deky, posteľná bielizeň či úložné priestory: To je trik, ako môže aj tvoja internátna izba vyzerať, ako z nejakého YouTube tutoriálu

Býva sa im tu dobre: „Cítim sa tu už viac-menej ako doma,“ hovorí Sára a Adri súhlasne prikyvuje. Ak by však niečo mohli zmeniť, pridali by výťahy. Na desiate poschodie sa im pešo chodiť nechce: „Sú tri výťahy z toho jeden núdzový a jeden nefunguje.“

Ak pridáš vhodné závesy, izba pôsobí veľmi príjemne

Posťažovali sa, že si musia privstať kvôli autobusom. „Autobusy síce chodia často, ale nie vždy sa vojdeme. Ten ďalší sa potom zasekne v zápche,“ vysvetľuje Sára s tým, že niekedy idú aj o hodinu skôr, aby stihli prísť do školy načas. V dni, kedy zázračne nestoja v zápche, sú potom na univerzite priskoro.

Najviac si pochvaľujú jedlo v jedálni: „Máme to blízko a dobre tam varia.“  Páči sa im tiež, že je tu akási komunita, spomínajú aj facebookovú skupinu. „Je tu veľa ľudí, aj v tej skupine. Niektoré príspevky mi zlepšia deň, ľudia si tu aj pomôžu, ak treba.“  

Stoly sú maličké, nemajú si kam položiť napríklad kanvicu bez toho, aby pri práci nezavadzala

Po Šturáku sa vyberám späť hore kopčekom na Mladosť. Pred malým barom ma už čaká môj ďalší respondent, Dominik. 

Na Mladosti to prvý mesiac žilo, teraz už je pokojné obdobie

Usadím sa uprostred izby na najvyššom poschodí, zapínam nahrávanie a rovno sa pýtam na jeho pohľad na život na intrákoch. Moje pocity z izby po tom, čo som videla na Šturáku, sú zmiešané. Ale dvadsaťročný Dominik ma hneď prekvapí tým, že jeho očakávania boli kedysi o dosť nižšie. „Úprimne, keď som sa sem pred rokom nasťahoval, čakal som, že to bude oveľa horšie.“ Na intrákoch je už druhý rok, dokonca tu zostal aj počas prázdnin.

„Nič ma tu nejako nezaskočilo alebo neprekvapilo v zlom.“  Dominik už dávnejšie videl intráky, keď bol na návšteve u sestry, takže pre neho tento zážitok nebol veľkým šokom. Za izbu platí 67 €, cena je podľa neho adekvátna iba preto, že berie do úvahy cenu bývania v Bratislave.

So spolubývajúcimi sa spoznal na intráku a sú vraj „šibnutá partia.“ Nenudia sa, vždy prídu s novým nápadom, ako si zo seba navzájom vystreliť. „Pozri sa napríklad na nálepku tu,“ ukazuje na kosoštvorec vystrihnutý z fluoreskujúceho materiálu. „V ten deň som sa vrátil neskoro z práce. Keď som si zaľahol, toto na skrini na mňa svietilo v tme,“ rozpráva so smiechom. Asi si z fotky domyslíš, o čo jeho zábavným spolubývajúcim šlo.

„Na začiatku semestra tu dávali riadne párty, nedalo sa spať. Mal som štuple, o tretej ráno to tu ešte žilo. Už sa to upokojilo,“ hovorí o internátnom živote. On sám prakticky s nikým okrem chalanov z jeho izby nie je v kontakte.

Najviac mu vadí priestor: „Je to tu stiesnené,“ hovorí. Počas letných prázdnin býval na inom bloku, tam mu zase vadili malé stoly a skrine, ktoré sú „o ničom.“ Radšej preto býva tu, napriek tomu, že priestor nie je ideálny. Na rozložení nábytku nič nemenili, keď sa poobzerám po izbe, zisťujem, že na to ani veľmi nie je možnosť.

Od kuchynky si nikdy nevypýtal kľúče, reálne sa stravuje neustále v jedálni. Podobne ako ostatní, aj Dominik si pochvaľuje jedálne. „Varia tu veľmi dobre a lacno, keď máš ISIC s dotáciami. Najlacnejšie sa teraz naješ asi za 1,60 €, ak tam musíš mať aj mäso.“  

Na Mladosti ti možno pri sprchovaní zostane v ruke vodovodný kohútik

Aj Tamara býva na Mladosti (aj jej meno som na jej žiadosť zmenila). V izbe má dve spolubývajúce, vo vedľajšej izbe býva jedno dievča samé, takže o kúpeľňu sa delia len ony štyri. Na internáte sa jej vraj býva super.

„Spočiatku mi trvalo zvyknúť si na tento spôsob života. Hlavne na výťah, ktorý som vždy v noci počula, tvrdú posteľ a starú kúpeľňu. Ale človek si to ani neuvedomí a už je s tým stotožnený,“ hovorí so smiechom. Za trojposteľovú izbu si zaplatí 134 € za dva mesiace a cena jej vyhovuje. „Mám blízko fakultu a takmer stále môžem byť so svojimi spolužiakmi a kamarátmi.“

Dievčatá si užívajú takýto peckový výhľad z izby

Učenie je vraj trochu problematické: „Je tu dosť hluku a veľa ľudí, väčšinou sa to aj tak zvrhne a skončíme niekde na pive.“ Keď však musí, tak sa učí so skupinkou: „Vyhovuje mi to, ťaháme sa navzájom. Je to oveľa lepšie, ako učiť sa jednotlivo.“

Pochvaľuje si aj spolubývajúce. „Myslím, že sme si veľmi sadli. Máme spoločných priateľov a chodíme spolu na akcie. Viem o spolužiačkach, ktoré nemali také šťastie ako ja a nekamarátia sa so spolubývajúcimi.“  Je niekoľko vecí, ktoré by na internáte chcela zmeniť, týkajú sa predovšetkým zariadenia.

„Zrekonštruovala by som kúpeľňu aj záchod, ktoré sú v dosť zlom stave. Potešilo by aj nové okno, teraz vetráme len cez balkón, okno sa nedá otvoriť.“ Dodáva, že by bola rada, ak by konečne zariadili aj kuchynku. 

Záchod aj kúpeľňa si už toho pamätajú veľa

„Keď sme prišli, povedali nám, že kľúče od kuchynky sa vydávajú len jednotlivo a potom sa musia vrátiť na vrátnicu. Šli sme sa do nej pozrieť a zamrzli nám úsmevy.“  Kuchynka bola v dezolátnom stave, veď posúď sám z fotky, ktorú nám zaslala:

Neprerobená kuchynka na Mladosti začiatkom tohto akademického roka

Na svoju prvú návštevu internátu si dobre pamätá. Trvalo im vyše hodiny, kým prišli na to, ako nábytok preusporiadať, limitovala ich dĺžka steny. „Pôvodne sme mali všetky stoly v strede izby, nedalo sa tu poriadne ani prejsť. Šli sme sa inšpirovať na susedné izby a stretli sme ochotných chalanov, ktorí nám pomohli s rozhádzaním nábytku. Lepšie sme to už usporiadať nevedeli.“  Dievčatá plánujú priniesť ďalšie dekorácie, hlavne bytové doplnky a svetielka, aby to mali útulnejšie. Momentálne ich izba vyzerá takto:

Na raňajky alebo aj na zumbu to je z Átriákov iba na skok

Nemohla som vynechať ani Átriáky, o ktorých mi porozprával študent aplikovanej informatiky Boris. Počkal ma pri vonkajších turniketoch, v priestoroch prvej budovy na prízemí akurát prebiehala hodina zumby. „Okná museli zalepiť, pretože sa ľudia chodili pozerať,“ hovorí mi s úsmevom, kým prejdeme dovnútra.

Jeho izba je najlacnejšia zo všetkých, ktoré som videla: mesačne zaplatí 49,50 €. Podľa neho suma nie je úplne adekvátna v pomere s kvalitou. Najradšej by vymenil aspoň skrine, ktoré si na prvý pohľad ešte pamätajú bývalý režim. 

Kvôli chladničke a vstavaným skriniam nemajú chlapci na Átriákoch v podstate žiadny priestor na pohyb. Chodbička stačí akurát na to, aby si od dvier prešiel k posteli, resp. k balkónu. Na zemi staré linoleum a na skrini starý plagát k filmu LEGO Batman (áno, taký film existoval, aj ja som naň už zabudla).

Pohľad od balkónu k dverám, na snímke vidieť aj spomínane skrine

Boris je v druhom ročníku, minulý rok býval na Mladosti spolu s Dominikom. Aký je podľa neho medzi týmito intrákmi rozdiel? Posteľ je vraj na Átriákoch lepšia, ale priestor v novom intráku mu nevyhovuje. „Na Mladosti boli väčšie izby a určite hrubé steny,“ ukazuje na stenu nad posteľou, cez ktorú pomerne zreteľne počujem rozhovor z vedľajšej izby. Nechcem si ani predstavovať, ako tu taká chodbovica musí znieť.

„Všetko tu počuť, akákoľvek párty tu trvá maximálne do 12,“ odpovedá na moje nevypovedané myšlienky. Hlučné párty tu vraj nebývajú často, no po večeroch mu to je vlastne jedno. „Väčšinou sa aj tak učíme cez deň, na noc si radšej niečo pustíme aj my.“

Pochvaľuje si však to, že kúpeľňa je na chodbe pre všetkých, starajú sa o ňu upratovačky a preto sú „relatívne čisté.“ Katastrofálny bol podľa neho stav izby najmä v po lete: „Keď sme prišli, bolo to tu ako po apokalypse. Po zemi boli krysie výkaly...“ Deň po mojej návšteve čakala ich izbu v poradí druhá dezinsekcia, prvú mali kvôli plošticiam vo vedľajšej izbe. 

Pracovný stôl so všetkým, čo študent na výške potrebuje: Káva, Nutella, počítač a fľaša

Najviac si pochvaľuje, ako je všetko blízko. Na Mlynoch využíva jedálne každý deň, aj na raňajky a večere, chodieva tam aj do fitka. Na praženicu odporúča ísť do Eat & Meet, vo štvrtok ale majú skvelé lievance vo Venze. „Keď sa človek rozkuká, tak sa tu dá dobre najesť každý deň.“