Veľmajster Jerry: Humor je vážna vec. Rešpektujem však, že niektorým sa páči Fero Joke a Peter Marcin (Rozhovor)

Taktiež sme boli drsnejší, používali sme nadávky, slangový jazyk a riešili sme aj tabu témy. Dovtedy mohol niečo podobné vidieť divák len v pár kultových divadlách ako GUnaGU alebo La Komika. Ťažko by si vtedy niekde inde narazil na žáner, ktorý by bol takto otvorený.

Zahraničných komikov nesledujem. Je to to isté, ako keby si robil v uránovej bani a vo voľnom čase by si sa chodil pozerať na iných ľudí, ako pracujú uránovej bani. 

V tých divadlách, ktoré si menoval, si kedysi aj hrával. Venuješ sa dnes ešte herectvu?
Sem-tam si strihnem nejakú rolu, aj keď ma pozvú do nejakého seriálu. Ale primárne divadlo z časových dôvodov už nerobím. Hrával som niekoľko predstavení, ale odkedy sa darí slovenskému stand-upu, je mi každý večer, kedy môžem byť s rodinou, vzácny. V čase, kedy sme mávali aj 18 vystúpení mesačne, som sa musel rozhodnúť, že niečo vypustím a bolo to práve divadlo. Aj keď musím priznať, že mi to chýba.

Využívaš herecké prvky aj pri stand-upe?

Určite áno. Tie skúsenosti mi pomohli vo veľa veciach. Od techniky reči, cez vystavanie príbehu, dramaturgiu, herecký prejav až po zmeny hlasu. Všetko to využívam.

Bude popularita žánru ešte narastať, alebo ste dosiahli maximum?

Toto je ťažká, ale zato zaujímavá otázka. Mám pocit, že teraz sa ten stand-up na slovenskom trhu nejako integroval. Už okolo toho nie je taký ošiaľ, je to zaradené aj medzi ostatnými žánrami. Skôr si myslím, že úspech čaká jednotlivcov, ako samotné značky.

Prišla doba, kedy ľudia už nerozlišujú medzi tým, pod akým brandom kto vystupuje, ale majú konkrétnych obľúbených komikov a tých vyhľadávajú. Tí najlepší sa v rámci šoubiznisu ešte môžu posúvať, ako napríklad Šoko či Lujza, ktorí sa pravidelne objavujú v televízii či v rôznych seriáloch, filmoch.

Keď si to už načrtol, patrí podľa teba stand-up do televízie?

Rozhodne nie. Je to to isté, ako keď si pozrieš záznam z divadelného predstavenia. Nie je tam ten genius loci. Je ťažké zachytiť jedinečnú atmosféru a ak stand-up niekedy bude úspešný televízny formát, tak to bude zabalené v niečom inom. Či už kabaret, alebo podobne, aby sa to predalo tomu televíznemu divákovi v rámci väčšieho balíka.

Koho považuješ za prvého stand-up komika na Slovensku?

Ak sa nebavíme o ľudových rozprávačoch, prvé stand-upy začal dávať dokopy Kamil Kollárik v Scherzi. Síce nie ako účinkujúci, ale vďaka nemu som tam začal vystupovať ja, Evelyn, Maťo Adámy, Koza Bobkov a mnohí ďalší.

A naopak, kto je podľa teba v našich končinách najlepší?

Ťažko povedať, pretože tam je mnoho kritérií.

Tak inak, kto je tvoj najobľúbenejší?

Mám rád mnohých, najmä z tej éry, keď sme začínali. Sú to stálice ako Tomáš Hudák, Gabo Žifčák, Šoko, Lujza, Ladižo atď. Skrátka tá stará partia. Tí z nás, čo to robíme najdlhšie, majú najviac skúseností a robili sme to ešte v čase, keď za to neboli žiadne peniaze a ani sláva. Títo ľudia to robia z lásky k stand-upu a myslím si, že sú veľmi vtipní. Pretože komik by mal byť vtipný.

Doporučeno

Na svém bílém gauči jsem měl už více než 2000 žen, tvrdí pornoherec z Czech Castingu (Rozhovor) 29. prosince 2019 v 10:20

Nektorí komici tvrdia, že Temné Kecy vykrádajú sety amerických stand-upistov.

Ja som to nikdy nerobil. Či to robil niekto iný u nás som si nevšimol. Práveže viem, že to robil jeden komik u konkurencie, aj to bolo o ňom dosť známe. Ale asi od toho už upustil, keď sa to prevalilo. V každom prípade si myslím, že je to blbosť. Ja som nikdy nepozeral zahraničných komikov, pretože nechcem, aby sa na mňa niečo, i keď len podvedome, prilepilo. Vždy som si budoval svoj vlastný štýl a hlavne Slovensko má úplne iný humor, ako napríklad USA. V tom je každá krajina špecifická.

A ani v súčasnosti to nesledujem, pretože je to také, ako keby si robil v uránovej bani a vo voľnom čase by si sa chodil pozerať na iných ľudí, ako pracujú v uránovej bani. A ak niekto obviňuje Ladiža, tak ten to tiež nerobí, keďže ani nevie po anglicky. Neviem o tom, že by to niekto z našej crew robil.

Kto bol ten komik z konkurencie?

Nechcem to hovoriť. On to vie.

Pokora je veľmi dôležitá, pretože inak ťa úspech a peniaze zožerú. Každému z toho na chvíľu zaj**be.

Kde vidíš hranicu medzi inšpiráciou a kopírovaním?

Vtipy majú rôzne schémy a je v poriadku, pokiaľ sa ti páči a na základe toho si vytvoríš vlastný vtip. Horšie je, keď ukradneš celý džouk. To je dosť veľká hanba.

Koľko si dokáže komik ako ty zarobiť vďaka stand-upu?

Nerád by som to nejak rozvíjal, ale je to v tisícoch.

Asi sa to však odvíja aj od obdobia. Kedy je najväčšia „uhorková sezóna“?

Leto je pomerne slabé a najmenej zarábajú komici v januári.

Venuješ sa popritom aj iným projektom. Čo ťa okrem klasických vystúpení zamestnáva najviac?

Okrem stand-upu mám dve relácie na Mall TV, sem-tam robím moderovačky, firemné akcie, občas ma zavolajú natáčať nejaké projekty a podobne. Snažím sa nebrať všetko a rozmýšľať, do čoho sa pustím. Na druhej strane som rád, keď môžem uniknúť od toho stereotypu stand-upu a cestovania. Iné kšefty mi vyčistia hlavu.

Zažívaš aj „ponorku“?

Priznám sa, nie je jednoduché tráviť celý život s rovnakou štvoricou v dodávke a žiť prakticky v aute. Nie je to pre každého a samozrejme, že vtedy dochádza aj k ponorke.

Tvoj kolega Ladižo mi prezradil, že istý čas ste s Temnými Kecami dokázali vypredať aj 190 vystúpení za rok. Prečo ste zvoľnili?

Z viacerých dôvodov. Napríklad aj kvôli tej ponorke, ako som už spomínal, ale aj kvôli tomu, že mnohí začali robiť už aj iné projekty a ono je to tak, že keď sa máš dobre, tak zlenivieš a už sa ti to nechce až tak hrotiť. Každý raz za čas musí zvoľniť, aby mal nad vecami nadhľad a pokoru. Pokora je veľmi dôležitá, pretože inak ťa úspech a peniaze zožerú. Každému z toho na chvíľu zaj**be.
 
Koľko mávate vystúpení teraz?

Nejakých 10-12 mesačne a som s tým úplne spokojný.

Doporučeno

Zuza Plačková je bublina vytvořená kolem mého jména, měsíčně vydělám na Instagramu i 20 000 eur, říká influencerka (Rozhovor) 27. listopadu 2019 v 11:51

Mnohí stand-up komici kritizujú typ humoru, ktorí robí napríklad Fero Joke. Vraj to, že sa niekto prezlečie za ženu je vtipné len pre jednoduchšie publikum.

Humor je vážna vec a každý má rad iný typ humoru. Mne osobne sa tiež až tak nepáči štýl, ako robí Fero Joke, Peter Marcin a podobne. Ale na druhej strane, úplne rešpektujem, že sa to niekomu páči a nikoho neodsudzujem. Koniec koncov, je to každého osobná vec, čo mu príde vtipné. Ja mám radšej inteligentný humor, no ten sa nedá robiť masovo. Povedzme si otvorene, môžeš byť najlepší komik na svete, ale ak sa v publiku z 200 ľudí zasmeje desať, tak z toho prachy nezarobíš.

Začínal si pod značkou Silné Reči, neskôr sa však vaše cesty rozišli a spoločne s ďalšími komikmi ste vytvorili Temné Kecy. Jano Gordulič tvrdí, že to bolo najmä kvôli vulgarizmom. Oni vraj chceli byť jemnejší.

Tam bolo viacero dôvodov. Najpodstatnejšie bolo to, že sme sa v humore nejak umelecky nezhodli a každý cítil spoločné smerovanie inak. Jano chcel tlačiť svoju značku, my sme mali inú predstavu a nezhodli sme sa. Je to normálne a prirodzené. Máš firmu, zaškolíš zamestnanca a ten sa potom vypracuje a založí svoju vlastnú.

Takže ho považuješ za svojho mentora?

Jano rozhodne do značnej miery pomohol slovenskému stand-upu tým, že nás dal dokopy a venoval sa tomu aj v čase keď z toho bolo málo peňazí. Uchopil ten žáner a posunul ho. Aj vďaka nemu je teraz stand-up tam, kde je.

Ale zas na druhej strane, čo sa týka umeleckej stránky, Jano, pri všetkej úcte k jeho osobe, nie je dobrý stand-up komik. Myslím si, že si to aj on sám uvedomuje tým, že nevystupuje. Omnoho viac mu idú iné projekty, ako napríklad Ťažký týždeň. Rozhodne je lepší scenárista ako komik.

Je fajn si dopriať a netreba byť za každú cenu súťaživý. Aj tak to v konečnom dôsledku rozhodnú ľudia, na koho si kúpia lístky.

Aký je najväčší rozdiel medzi Temnými Kecami a Silnými Rečami?

Nerád by som to rozvíjal, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že to nerobí dobrú krv a dejú sa z toho zbytočné rozbroje. Ani to nedokážem nejako špecifikovať, lebo naozaj, už je to pár rokov, čo som videl nejakú ich veľkú šou naživo. Myslím si, že zásadný rozdiel je v tom, že komici v Silných Rečiach majú menší priestor, tým že ich je tam veľa a musia vystupovať kratší čas.

Taktiež majú aj menej vystúpení. Ja vystupujem tých desať až dvanásťkrát do mesiaca a zakaždým dám 30-40 minútový set. Zatiaľ čo oni majú vystúpenia, kde to vychádza na komika tak 6 minút. Ale chápem to, je ich veľa a každý sa chce ukázať.

Adámy raz povedal, že rozdiel medzi vami je ten, že oni zatiaľ nenabrali odvahu vystúpiť na kúpalisku. Čo si o tom myslíš?

To sú také klasické podpichovačky, ja by som tiež mohol teraz vypichnúť 10 vecí, na ktorých by sa zasmial alebo by ho urazili. Ale načo to budem robiť?

Boli aj iné bizarné miesta, kde si robil stand-up?

Raz som vystupoval vo vlaku, normálne vo vagóne. Taktiež aj na U-rampe alebo na pódiu, ktoré bolo postavené na vode. Na rôznych šialených miestach.
 
Verejné podpichovanie môže mať aj marketingové účely. Naozaj sa nemáte príliš v láske, alebo to robíte zámerne kvôli promovaniu oboch projektov?

To je skôr o povahe ľudí. Ja nemám rád konflikty a preto verejne nehejtujem nikoho. A ani to nie je dobré. Mnohí komici zo Silných Rečí sú moji kamaráti a myslím si, že tieto urážky a verejné podpichovačky nám len kazia vzťahy. Považujem to za. zbytočné. Je fajn si dopriať a netreba byť za každú cenu súťaživý. Aj tak to v konečnom dôsledku rozhodnú ľudia, na koho si kúpia lístky.
 
Majú podľa teba Temné Kecy inú cieľovku?

Je veľa ľudí, ktorí chodia aj na Temné, aj na Silné. Opäť sa však dostávam k tomu, že je to viac o daných komikoch, kvôli ktorým ľudia prídu na šou, a nie o značke.

Ako by si charakterizoval svoj typ humoru?

Hm, toto sa ma ešte nik neopýtal. Ťažko to charakterizovať. Robím humor, ktorý je vtipný pre mňa. Keď ma niečo, čo poviem alebo zažijem pobaví, tak to potom pretavím aj na javisko.
 
Začal si sa niekedy na javisku smiať na vlastnom vtipe?

To sa mi nestáva. Keď vyjdem na javisko, tak prichádzam do nejakého tranzu, urobím vystúpenie a keď idem dole z pódia, často si ani nepamätám, aké to bolo. Keď stojím na stagei, vnímam to inak.

Netajíš sa tým, že si dokážeš urobiť srandu z hocičoho. Má podľa teba humor nejaké hranice?

Humor nemá hranice, ale niektoré vtipy nepatria na určité miesta. Je iné, keď niečo zadrieš v krčme s kamarátmi, ktorí ťa poznajú a vedia, že to nemyslíš vážne a je iné, keď to hovoríš verejne na javisku. Mnohí ľudia totiž berú to, čo komik počas stand-upu povie, ako jeho osobný názor a postoj.

Nadávky sú síce pre mnohých záchranná brzda, ale myslím si, že to je dvojsečná zbraň. Pretože ak ti to nevyjde, tak to len viac zhoršíš.

A čo politika? Niektorí komici sa neboja zabŕdať aj do týchto tém.

Niekedy si rád rypnem, príležitostí je veľa. Vždy je dobré, keď je tvoj set aktuálny a reaguješ na nejaké dianie. Ale neviem si predstaviť, že by som sa tomu venoval dlhšie ako minútu. Nerobím politický humor. Myslím si, že sme tak zahltený politikou z médií a sociálnych sietí, že sme toho už presýtení. Ľudia si idú na stand-up oddýchnuť a ja nie som nejaký mienkotvorca. Ale inak som liberál (smiech).

 
Ako som už spomenul, jedným z dôvodom oddelenia od Silných Rečí boli aj vulgarizmy. Máš niekedy aj vystúpenia čisto bez nadávok?

Samozrejme, mal som aj také. Ja zase toľko nadávok nepoužívam. Dovolím si povedať, že za stand-up tak maximálne tri-štyri. Ale to závisí od situácie a od toho, pre koho vystupuješ, kde a za akých okolností. Niekedy publikum na nadávky reaguje horšie, inokedy lepšie. Vždy sa ich snažím oťukať. Začnem zľahka a keď vidím, že sú v pohode a uvoľnení, tak pritvrdím.
 
Čo ak vtip nemá takú odozvu, akú si čakal a v publiku zostane trápne ticho?

Poviem, že som ho uj**al Gorduličovi (smiech).

Aký bol tvoj najväčší trapas na pódiu?

To boli skôr situácie ešte keď sme začínali v Silných Rečiach a išli sme na festival. Keďže sme nemali skúsenosti, nevedeli sme, ako to vystrelí. Ideálne je, keď robíš stand-up niekde v uzavretom priestore, kde ľudí nič iné nerozptyľuje. Na festivaloch dolieha hudba z iných stagov, jazdia tam autá a je tam veľa faktorov, ktoré dokážu odpútať pozornosť ľudí.

Vtedy je to omnoho náročnejšie a dokáže to zvládnuť len profesionálny komik, čo sme my v tej dobe ešte neboli. A práve tam sa mi často stávalo, že som zhasol a videl som na ľuďoch, že si hovoria, aké to je trápne.
 
Pomáhaš si vtedy nadávkami?

To nie, skôr sa vtedy snažím zistiť, čo to je za publikum a trafiť ich humor. Nadávky sú síce pre mnohých záchranná brzda, ale myslím si, že to je dvojsečná zbraň. Pretože ak ti to ani po tom nevyjde, tak to len viac zhoršíš.
 
Aká je tvoja príprava na vystúpenie?

Chodím, zažívam a potom to jedného dňa zo seba vypľujem do počítača na nejaké dve-tri strany. Potom si z toho napíšem základne body do telefónu a pozriem si to pred vystúpením. Po vystúpení sa potom snažím nájsť najslabšie momenty a z troch strán mi zostane jedna a pol. Potom už len dopĺňam a rozvíjam to, čo bolo na tom stand-upe dobré, kým opäť nemám aspoň tri strany.
 
Do akej miery sú tvoje stand-upy založené na skutočných udalostiach a do akej miery ide o fikciu?

Ako sa hovorí, pravda nesmie stáť v ceste dobrému príbehu. Ale vždy to stojí na skutočnom základe. No samozrejme, je to zveličené a všelijako dokreslené. Často si pointy úplne vymýšľam, pretože zažijem kopu vecí, ale málokrát majú aj nejakú bodku. Ale viac ako polovica vychádza zo skutočnej udalosti.

Ako raz povedal môj učiteľ herectva Jozef Adamovič, herec má byť vždy príjemne naladený a jemne spoločensky unavený.

Aké témy idú najviac?

Ľudia milujú veci, s ktorými sa dokážu spojiť a do ktorých sa vedia vcítiť. Každodenné problémy, ktoré zažívame takmer všetci.
 
Ako to vyzerá v backstagi plnom komikov tesne pred vystúpením?

Vždy je tam sranda. V backstagi je to niekoľkokrát tvrdšie, ako na javisku. Interný humor má omnoho väčšie bomby, ale to už na javisko poväčšine nepatrí. Každopádne, v našom backstagi je pred vystúpením sranda, alkohol, dobrá nálada. Skrátka úplný rokenrol.

Takže stres už vôbec nemáš?

Kedysi som bol strašný trémista a trvalo to niekoľko rokov. Ale už je to za mnou, predsalen to už robím strašne dlho, mám za sebou už asi 1 000 vystúpení. Trému mám len pred premiérou nového setu, ktorý nemám ešte overený.
 
Spomínal si alkohol. Používaš pred vystúpením aj nejaké “podporné látky”?

Ako raz povedal môj učiteľ herectva Jozef Adamovič, herec má byť vždy príjemne naladený a jemne spoločensky unavený.
 
Podľa tvojich sociálnych sietí sa často stretávaš s rapermi. Ide o kamarátske vzťahy, alebo s nimi spolupracuješ aj v rámci nejakých projektov?

Sú to kamaráti. Odmalička som k tomuto žánru inklinoval a mnohých z nich poznám od svojich tínedžerských rokov. Ale občas s nimi spolupracujem aj pracovne, slovenský šoubiznis je malý, takže je to prirodzené.
 
Prednedávnom si dával na Instagram fotku s Kalim z natáčania jeho klipu. Budeš v ňom aj ty?

Áno, stretli sme sa tam aj s Kalim, s Dankom Čistým (pozn. red. raper Čistychov alebo aj Čis-T) a Petrom Pannom. Točil to môj ďalší dobrý kamarát Miško Nemtuda a on ma tam aj pozval.
 

Doporučeno

Kontrafakt: Fejkových zpráv je hodně, proto máme na coveru děti, ty jsou nejupřímnější (Rozhovor) 1. prosince 2019 v 9:55

Akých raperov počúvaš?

Mám rád Gleba, ktorý v poslednej dobe ide veľké bomby. Ďalej Zverina, Vec, Strapo, bývalú Moju Reč a podobne.
 
Aj Ameriku?

To ani nie, idem si najmä našich chalanov. Amerika má svoje spoločenské problémy, my máme svoje. A ja chcem počúvať o tých našich, cudzie ma nezaujímajú (smiech).
 
Tvoj štýl obliekania tiež pripomína prvky hip-hopu. Neskúšal si v minulosti rapovať aj ty?

Skúšal, ale nemám hudobný sluch. Dovolím si povedať, že som dobrý textár, ale nie som hudobník. Skúšal som nejaké tracky, aj freestyly, ale to nemalo budúcnosť.

 
Aké projekty môžeme v budúcnosti v súvislosti s tvojou osobou ešte očakávať?

Mám rozpracované rôzne veci s Mall TV a snažím sa zapracovať aj na svojej one man show. Pohrávam sa s myšlienkou, že napíšem nejaký hodinový špeciál. Uvidíme, aké ponuky prídu. Som otvorený všetkému.