Christopher Nolan prišiel do kín s novým filmom po 3 rokoch. Oplatí sa vidieť?
Na Tenet sme čakali ako na zjavenie. Neboli sme sami. Celý svet upína svoj zrak na to, ako sa bude v kinách dariť prvému veľkému hollywoodskemu filmu v čase koronakrízy. Má zmysel púšťať filmy do kín, alebo sa ľudia stále boja zgrupovať v tesných priestoroch?
Nepotrebujú viac času na to, aby opäť začali húfne chodiť do kina? Tenet mal naštartovať „letnú“ blockbusterovú sezónu a zrejme sa mu to aj podarí. Avšak, tvrdiť, že Nolan nesklamal, by bolo z môjho pohľadu klamstvo.
Príbeh Tenetu nám bol pred premiérou nejasný a veľmi odlišné to nie je ani po nej. Partička agentov má zabrániť 3. svetovej vojne, no niektorí z nich vôbec nevedia, proti čomu vlastne stoja. Hlavným hrdinom je The Protagonist (v preklade doslova hlavná postava, pričom určitý člen The je nesmierne dôležitý) v podaní Johna Davida Washingtona.
V priebehu filmu získava od rôznych ľudí informácie o tom, aký je jeho cieľ a ako sa k nemu úspešne dostane. Už tu som našiel svoju prvú veľkú výčitku. Neviem, či sa tak Nolan a strihačka Jennifer Lame rozhodli kvôli tempu, už tak natiahnutej stopáži alebo celkovému vyzneniu filmu, no občas som sa v dialógoch a skákaní z miesta na miesto strácal.
Na začiatku padne veľa mien, veľa lokácií, veľa fyzikálneho vysvetľovania a divák si v hlave nestíha utvoriť celistvý obraz a priradiť tvár k menu. Našťastie, v priebehu filmu sa to zmení, no nič to nemení na tom, že sekvencia rýchlych rozhovorov o všetkom a zároveň o ničom diváka zmätie.
