Odborník na epidemiológiu: Keď sa nenakazíš na Pohode, nakazíš sa na druhý deň v električke. Na lockdowny nevidím dôvod (Rozhovor)

„Treba jasne komunikovať, že doba pandemická sa skončila. Každý už v sebe má nejaký level protilátok a imunity, ako populácia sme na tom lepšie. Namiesto doby pandemickej podľa mňa vstupujeme do doby reinfekcií. Vieme žiť s covidom za cenu, že ho chytíme každý rok. Možno aj dva-trikrát,“ konštatuje odborník na epidemiológiu Martin Pavelka z ministerstva zdravotnícva o tom, ako budeme s koronavírusom žiť v nasledujúcich rokoch.

Na otázku, či dnes majú zmysel plošné opatrenia ako lockdowny, ktoré nás obmedzovali skoro dva roky, má jasnú odpoveď. „Treba si uvedomiť, že ak sa človek nenakazí na Pohode, tak sa nakazí na dovolenke v Chorvátsku alebo cestou v električke. Každý si tým prejde,“ hovorí. Konštatuje, že nový nebezpečný variant raz rozhodne príde, ale zatiaľ nikto nevie, či nás to čaká o rok alebo o päť rokov.

Pre mnohých ľudí už dnes koronavírus prestal existovať.

Všetky aktuálne dostupné fakty ukazujú, že covid sa stáva ochorením s ľahším priebehom a nižšou smrtnosťou práve preto, že populácia je premorená, očkovaná a boostrovaná. Žiť s covidom nie je o tom, že ho budeme ignorovať, ale skôr o tom, že sa ním nakazíme každý rok.

Teraz bude záležať na tom, ako sa ním chcem nakaziť. Chcem sa nakaziť tak, že budem mať ťažký priebeh a bude mi hroziť riziko dlhého covidu, alebo sa chcem pripraviť na budúce vlny tak, že sa zaboostrujem dávkou vakcíny?

Aj preto momentálne na ministerstve zdravotníctva vymýšľame stratégiu, podľa ktorej by bolo najlepšie, aby sme vedeli identifikovať aktuálnu mutáciu a zaočkovať ľudí predtým, ako nový variant prejde do populácie a spustí novú vlnu infekcií.

Na Slovensku aktuálne robíme málo testov. Z čoho na ministerstve vychádzate, keď vyhodnocujete riziko novej vlny?

Riziká sa v porovnaní s minulými rokmi posunuli. Už nám neumierajú ľudia, pri takej premorenej a zaočkovanej populácii, ako máme my, je dnes smrtnosť koronavírusu nižšia ako pri chrípke. Naozaj sme z toho covidu dokázali spraviť bežnú chrípku vďaka tomu, že sa očkujeme a niekoľkokrát sme ochorenie prekonali.

V takom prostredí je otázne, či treba naďalej vynakladať financie na testovanie. Na chrípku takisto netestujeme každý rok, ani na nádchu. Zdroje potrebné na testovanie nie sú malé a dajú sa využiť lepšie. Osobne som zástancom toho, že riziká covidu už nie sú také akútne a kritické.

Každý z nás sa azda stretol s koronavírusom minimálne raz, v prostredí variantu omikron je ťažké nájsť ľudí, ktorí nie sú premorení. To v človeku zanecháva imunitu, ktorá sa pre vírus stáva samolimitujúcim faktorom.

S akými dátami teda pracujete?Dáta zbierame z odpadových vôd, nemocníc aj okolitých krajín. Nepotrebujeme vedieť presný počet ľudí, ktorí sa nakazili, ani nepotrebujeme rovnako presné čísla ako pred rokom, keď sme potrebovali vypočítať dosah na nemocnice. Áno, prípady nám budú rásť, aj ľudia v nemocniciach budú pribúdať, lebo budú pribúdať prípady vo všeobecnosti.

S každou novou vlnou skončí v nemocnici menej ľudí. Máme k dispozícii vakcíny, máme antivirotiká, ktorými vieme manažovať ťažké prípady, ktoré by možno pred rokom zomreli. Teraz je dôležité byť skôr informovaný o tom, čo nás čaká a neminie. V odpadových vodách vidíme trend rastu a genetické sekvencie ukazujú, že omikronové varianty BA.4 a BA.5 už predstavujú tretinu prípadov u nás.

Na druhej strane, vidíme, že v okolitých krajinách sa vlny už začali naplno a nespôsobili tam krízu. Portugalsko či Juhoafrická republika vlny zvládli, mali síce nárast hospitalizácií, ale nezaťažilo to nemocničný systém ako v minulosti.

Čo sa na základe všetkých vyhodnotených dát bude diať na Slovensku v najbližšom čase, keď naplno udrie nová vlna variantov omikron?