Jeffrey Dahmer: Mužom zaživa vŕtal do hlavy diery a vstrekoval do nich kyselinu. Chcel si stvoriť bezvládneho sexuálneho otroka

Jeffrey Dahmer je jedným z najviac neslávne známych sériových vrahov v histórii USA.  Médiá mu už v 90. rokoch venovali značnú pozornosť pre jeho brutálne praktiky, ktoré zahŕňali súlož s mŕtvolami, mumifikácie častí obetí či pojedanie ich orgánov. Toto je skutočný príbeh rodáka z Milwaukee, ktorý pripravil o život približne sedemnásť mužov.

Na Refresheri sa v kriminálnej sekcii osobitne venujeme životom sériových vrahov zo zahraničia, ale aj zo Slovenska. K prípadu Krvavého baču z Banskej Bystrice sme vyspovedali spolužiaka jednej z obetí a zistili sme, ako ho si na vraha spomína väzenský strážca. So sériovým vrahom Ondrejom Rigom si naša redaktorka písala listy a podarilo sa nám spojiť s mužom, ktorý s vrahom sedel vo väzbe. Aj tento obsah vzniká vďaka podpore členov klubu Refresher+.

Chcel si vytvoriť „sex zombie“

Ešte kým žil, do hlavy mu vyvŕtal malú dieru, do ktorej smerom na čelné laloky vystrekol kyselinu. Dúfal tak, že sa jeho obeť stane poddajným sexuálnym otrokom, ktorý bude žiť do takej miery, aby splnil všetky jeho erotické fantázie, ale zároveň mu nebude klásť odpor. Žiaden z týchto brutálnych experimentov však nevyšiel.

Jeffrey Dahmer sa tak nakoniec uspokojil s tým, že zdrogovaného muža sexuálne zneužil. Pohlavný styk si užíval nielen počas toho, ako bol v bezvedomí, ale aj potom, keď ho zabil. Pri súloži nezabudol použiť prezervatív.

Na pamiatku si telo nahej obete odfotografoval v rôznych netradičných polohách. Mŕtvolu následne rozpitval a vybrané časti, ako napríklad srdce, bicepsy, pečeň či stehná, si odložil do mrazničky. Telesné pozostatky obetí neboli len jeho trofejami, ale takisto stravou.

Počas rozhovoru pre Inside Edition v roku 1993 vyhlásil, že ľudí jedol, aby sa „stali jeho súčasťou“. Posledné mesiace predtým, než ho policajti chytili, vraj nekonzumoval žiadne iné než ľudské mäso. Počas toho, ako si vychutnával opečené mäso obete, prezeral si album s jej nahými fotografiami a masturboval.

Po pohrebe bol vzrušený a masturboval

Vnútornosti ho odjakživa fascinovali. Už približne v siedmich až ôsmich rokoch začal prejavovať veľký záujem o to, čo sa skrýva v telách zvierat. Spočiatku vyhľadával zdochliny, no neskôr začal zvieratá vlastnoručne zabíjať. Takzvaná hostilita k zvieratám býva pritom v detstve sériových vrahov pozorovaná pomerne často.

„Ide o systematické vyhľadávanie, mučenie a zabíjanie zvierat. Keď sa niečo takéto stane u päť až sedemročného dieťaťa, nemôžeme povedať, že z neho bude na 100 percent sériový vrah. To v žiadnom prípade. Je to však jeden z prvých varovných signálov,“ tvrdí expert na sériových a masových vrahov Andrej Drbohlav. Podľa The Independent, mladý Dahmer zabíjal a rozrezával psov i mačky a ich hlavy napichoval na palice.

V tínedžerskom veku zažíval šikanu a začal piť veľa alkoholu. O svojej mladosti sa rozpovedal aj špecialistovi FBI Robertovi Resslerovi (v seriáli Mindhunter sa jeho životom inšpirovali tvorcovia pri písaní postavy Billa Tencha), ktorý mal skúsenosti s množstvom rozhovorov so sériovými vrahmi. 

Dahmer sa mu zveril s tým, ako sa jeho objavovanie sexuality začalo prelínať s fascináciou mŕtvol. Podľa Resslerovej výpovede v dokumente Born to Kill? sa mladý Dahmer raz vydal na pohreb neznámeho muža, o ktorom čítal v novinách, len aby videl jeho mŕtve telo a po pohrebe nad touto skúsenosťou onanoval.

Vinu zhadzoval výhradne na seba

V roku 1978, krátko po dosiahnutí plnoletosti, sa jeho rodičia rozviedli a Dahmer zostával doma často osamote. V tom istom roku prvýkrát vraždil – aj keď podľa vlastných slov neplánovane.

Už dlhší čas fantazíroval o tom, ako do svojho auta vezme príťažlivého cudzinca a budú mať spolu sex. Tento sen sa mu splnil v priebehu júna, keď narazil na mladého stopára a prehovoril ho, aby k nemu išiel na niekoľko pív.

Keď chcel jeho nový známy odísť preč, Jeffrey Dahmer ho začal udierať činkou do hlavy a následne ho udusil. Svoju obeť vyzliekol a nad jej nahým telom masturboval. Neskôr ju rozštvrtil a zbavil sa tela v lese.

V rozhovore z väzenia v roku 1993 pre Inside Edition povedal, že ani on sám nevie, čo bolo v jeho prípade spúšťačom, keď začal vraždiť. Odmieta však, že by bola na vine rodina, spoločnosť či iné faktory. Z vraždenia vinil iba samého seba.

S taxikárom vtipkoval o batožine s mŕtvolou

Po škole dal šancu kariére vojaka, no z armády ho v roku 1981 prepustili. Onedlho nato sa presťahoval k svojej starej mame. Druhýkrát vraždil až po dlhých deviatich rokoch a aj tentoraz tvrdil, že vražda nebola jeho cieľom. V roku 1987 sa v hoteli v Milwaukee prebudil vedľa 25-ročného muža, ktorý bol mŕtvy. I keď bolo z miesta činu jasné, že ho zabil, vzhľadom na množstvo vypitého alkoholu si vraj na nič nespomínal.

Podľa Born to Kill? telo natlačil do veľkého kufra, ktorý mu pomohol do taxíka naložiť vodič. Ten sa s humorom pre nadmernú váhu batožiny spýtal, či v nej nemá uloženú mŕtvolu. Jeffrey Dahmer mu jeho domnienku o mŕtvole v kufri potvrdil a obaja sa schuti zasmiali. V skutočnosti však nešlo o žiaden vtip.

Než sa koncom 80. rokov odsťahoval od starej mamy preč, stihol zabiť ďalších troch ľudí. Medzi nich patril aj mladý Anthony, ktorý sa chcel jedného dňa živiť modelingom. Trofeje z vrážd začal zbierať až po vražde Anthonyho, ktorý bol podľa jeho slov „mimoriadne atraktívny“, píše The Sun. Obeti preto odrezal hlavu aj genitálie. Krátko po vražde dostal Dahmer ročný trest za sexuálne obťažovanie neplnoletej osoby, no pre dobré správanie sa dostal na slobodu už skôr.

Zápach z bytu číslo 213

Po presťahovaní do jednoizbového bytu s číslom 213, do ktorého si priniesol aj mumifikované časti Anthonyho, sa vraždenie Jeffreyho Dahmera ešte len rozbehlo. Vraždy, ktoré mu doposiaľ prechádzali v rodičovskom dome a pri bývaní u starej mamy, mu dodali sebavedomie.

Tentoraz mal navyše celý byt len sám pre seba, a tak sa nemusel obávať, že mu na rozrezávanie mŕtvol v byte niekto príde. Susedia sa síce pravidelne sťažovali na obrovský zápach, ktorý cítiť od obyvateľa bytu číslo 213, no Dahmer sa zakaždým na niečo vyhovoril.

Modus operandi, alebo teda spôsob spáchania trestného činu, sa u Dahmera opakoval. Mužov vyhľadával najmä (ale nie nevyhnutne) v gej baroch. Pod zámienkami ako fotografovanie za peniaze ich vlákal do svojho bytu, kde im dal do pitia drogy. Nahých mužov v bezvedomí aj po smrti fotografoval v rôznych polohách a sexuálne ich zneužíval. S mŕtvolami podľa výpovede súložil s nasadeným prezervatívom, uvádza Los Angeles Times.

Ľudská lebka v pracovnej skrinke

V interview pre Inside Edition tvrdil, že keď už nemohol mať ich telá v celistvosti, využil aspoň možnosť, že si ich odfotografuje a trofeje vloží do nádoby s formaldehydovým roztokom pre ich zachovanie. Kosti a časti tela, pre ktoré nenašiel využitie, skončili v kyseline.

Podľa vlastných slov vyhľadával najlepšie vyzerajúcich mladých mužov, a i keď bola väčšia časť jeho obetí tmavej pleti, motív vraždy vraj nebol rasový.

Po čase sa čoraz viac odhodlával k väčším extrémom, až začal kusy tiel, predovšetkým srdcia, pečene, bicepsy a stehná, tepelne upravovať a konzumovať. Počas toho zároveň pozeral na albumy obetí a masturboval. 

„Mal som pocit, že sú mojou súčasťou,“ povedal o praktikách kanibalizmu. Nutkavosť, ktorú neustále pociťoval, vystihuje aj fakt, že si jednu z mumifikovaných hláv svojich obetí zobral so sebou do práce a uložil si ju v skrinke, píše Daily Star. „Chcel som si ponechať niečo z človeka pri sebe,“ pokúsil sa objasniť svoje hrozivé zmýšľanie.

Azda najbrutálnejšou praktikou však bolo vyvŕtanie diery do hlavy živého človeka, ktorému na mozog vstrekoval kyselinu či vriacu vodu. Dúfal totiž, že týmto spôsobom zostane v akomsi „položivom“ stave a stane sa jeho oddaným sexuálnym otrokom.

Policajti nechtiac napomohli k vražde

Praktiku s kyselinou Jeffrey Dahmer aplikoval v máji 1991 aj u 14-ročného chlapca menom Konerak Sinthasomphone. Keď si Dahmer na chvíľu odskočil z bytu, nestráženému zdrogovanému chlapcovi sa podarilo dostať von. V zúboženom stave polonahého chlapca od krvi spozorovali dve ženy a ihneď privolali políciu.

Onedlho nato však prišiel na miesto aj Dahmer, ktorý strážnikom zaklamal, že nahý chlapec je v skutočnosti dospelým 20-ročným opitým mužom menom John Hmong, píše Chicago Tribune. „Vymyslel som si príbeh o tom, že je mojím hosťom a priateľom, ktorý si občas príliš vypije a vybehne na ulicu nahý,“ cituje slová vraha The Sun.

Strážnici jeho verzii uverili a dokonca mu pomohli malého chlapca odviezť až k Dahmerovej izbe. Nevšimli si dokonca ani to, že vrahova obeť mala v hlave vyvŕtanú malú dieru a na upozornenia dvojice žien, že chlapec krváca z konečníka, vôbec nereagovali. Krátko po odchode policajtov Jeffrey Dahmer vstrekol chlapcovi do diery v hlave ďalšiu injekciu s kyselinou, ktorá ho ihneď usmrtila. „Nechcel som ho zabiť, ale stalo sa to,“ tvrdil pred súdom.

Telefonát, v ktorom policajtov informovali

o nahom chlapcovi pred bytovkou, kde žil Dahmer.

Plán s rituálnym oltárom z obetí už nestihol uskutočniť

Vraždenie v rozhovore Jeffrey Dahmer označil za „návykové“ a tvrdil, že pri ňom pociťoval určitý „príval energie“. Z času na čas sa zamýšľal nad tým, že to, čo robí, je hrozné, ale nutkanie vraždiť ďalej bolo silnejšie. Rovnaké pocity zažíval aj vo väzení, pričom si bol takmer úplne istý, že keby bol na slobode, zabíjal by naďalej.

Predtým, než ho chytila polícia, mal v pláne vytvoriť oltár s desiatimi ľudskými lebkami a časťami z kostier. Dôvody pre tento rituálny akt nevedel ani sám dobre objasniť. „Je to také bizarné a zvláštne, ťažko sa to opisuje“ vyjadril sa.

Dahmer sa svoju predstavu s oltárom pokúsil nakresliť na papieri. Vlastnoručnú kresbu sériového vraha si môžu ľudia v súčasnosti dokonca zakúpiť aj ako potlač na tričko. Jeden z takýchto zvrátených výrobkov je dostupný napríklad na Amazone.

Jeho otec tvrdil, že sa vo väzení zmenil k lepšiemu

V roku 1991 Jeffrey Dahmer, tak ako obvykle, nalákal do svojho bytu mladého muža s cieľom vraždy. Tentoraz sa však jeho potenciálnej obeti menom Tracy Edwards s putami na rukách podarilo utiecť na ulicu a naraziť na policajtov. Strážnici sa spolu s Edwardsom vydali do Dahmerovho bytu, aby vec prešetrili, a získali kľúče, ktorými by putá odomkli.

Po príchode dnu však zbadali fotografie nahých mučených mužov a uvedomili si, že sú fotené v miestnosti, v ktorej sa nachádzajú. Po zatknutí Dahmera a prehliadke priestorov vyšetrovatelia objavili všetky trofeje sériového vraha. Keďže vedel, že sa už z toho nemá ako vyvliecť, začal ochotne spolupracovať.

Na súde sa priznal k sedemnástim vraždám, a i keď požadoval trest smrti, nakoniec dostal niekoľkonásobné doživotie. Na súde vyhlásil, že keby mohol zomrieť, aby vrátil svojim obetiam životy, rád to urobí.

Za mrežami sa oddal kresťanskej viere a nechal sa pokrstiť. Lionel Dahmer, otec Jeffreyho Dahmera, vo svojej knihe A Father's Story opísal, ako sa jeho syn na sklonku života údajne zmenil. Podľa Lionela Dahmera sa vraj osobne ospravedlnil Therese Smithovej, sestre jednej z obetí, a ubezpečil ju, že jej brat netrpel.

Svoj trest za brutálne vraždy si však Jeffrey Dahmer neodpykával príliš dlho. V roku 1994 ho činkou ubil k smrti spoluväzeň menom Christopher Scarver. Paradoxne tak Jeffrey Dahmer zomrel následkom úderov nástrojom, ktorý použil pri svojej prvej vražde.