Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
„Už spolu ani nespíme, hoci pravidelne chodíme na dovolenky a snažíme sa tráviť čas spolu, hlavne kvôli deťom“ hovorí Ivan.
V poradni Safe Space odpovedajú experti na otázky čitateľov Refresheru o duševnom a fyzickom zdraví či vzťahoch. Ak máš otázku, pošli nám ju cez formulár a my ju posunieme odborníkovi – psychológovi, lekárovi alebo špecialistovi, ktorý sa bude tvojej téme venovať.
mám vzťah, ktorý už dlhšie nefunguje. Partnerka je stále agresívna, keď sa ozvem alebo sa na niečo opýtam, vrieska po deťoch od rána do večera a keď si vypije, býva dosť agresívna. To však našťastie nie je až také bežné. Skôr ma zaujíma, ako si po 10 rokoch môžeme k sebe znova nájsť cestu. Už spolu ani nespíme, hoci pravidelne chodíme na dovolenky a snažíme sa tráviť čas spolu, hlavne kvôli deťom.
Pred pár rokmi som sa dostal do dlhov a mal som aj menšie problémy, keďže podnikám a nie vždy je jednoduché pracovať s ľuďmi. Všetko sa však z mojej strany obrátilo o 300 % k lepšiemu. Napriek tomu mám pocit, že partnerka mi stále vyčíta veci z minulosti.
Na jednej strane mi povie „rob si, čo chceš“, ale potom mi volá, kde som. Ja som pritom prakticky stále v práci a keď niekam idem, vždy sa dopredu dohodneme.
O deti sa stará, to musím povedať, ale často pred nimi nadáva a zhadzuje aj mňa. Zároveň stále niekam chodí s deťmi a večer mi potom povie, že ja s nimi nikam nechodím. Tak už si niekedy pripadám, že som mimo. Keď nie sú doma, s kým mám ísť?
Nechcem tento vzťah stratiť, ale zároveň už nechcem takto trpieť, ak sa nič nezmení. Napadlo mi, či by nám nepomohla partnerská poradňa alebo či by partnerka nemala navštíviť psychológa či lekára. Čo môžeme urobiť, aby sme si po 10 rokoch k sebe opäť našli cestu a náš vzťah sa nezrútil úplne?
pri čítaní tvojho príbehu vo mne najviac rezonuje jedna vec – nejde o opis jednej hádky alebo obdobia, keď sa partnerom jednoducho nedarí. Hovoríš o približne desiatich rokoch vzťahu, v ktorom sa postupne nahromadilo napätie, vzájomné odcudzenie, zhadzovanie a neistota v tom, čo vlastne od druhého môžem očakávať. A keď sa do toho pridáva krik na deti, nadávky, kontrolovanie partnera či agresívne správanie po alkohole, už by som to nevnímala iba ako „bežné partnerské nezhody.“
Zároveň rozumiem aj tomu, prečo píšeš, že vzťah nechceš stratiť. Desať rokov spoločného života, deti, spoločné dovolenky a množstvo prežitého prirodzene vytvárajú väzbu a človek nemusí byť pripravený všetko jednoducho ukončiť. Myslím si však, že dôležitou otázkou nie je iba to, ako si po desiatich rokoch k sebe nájsť cestu, ale aj či sú obaja ochotní pozrieť sa pravdivo na to, ako spolu dnes žijú a niečo na tom meniť.
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Aký je rozdiel medzi bežným partnerským konfliktom a psychickým násilím.
Aké správanie môže byť varovným signálom psychického násilia.
Ako môže dlhodobý krik, ponižovanie a napätie vplývať na deti.
Či si deti môžu nezdravé vzorce zo vzťahu rodičov preniesť do vlastných vzťahov.
Párová pomoc môže byť v takejto situácii veľmi užitočná, ale iba vtedy, ak obaja partneri dokážu prevziať svoj diel zodpovednosti a sú ochotní meniť konkrétne správanie. Nestačí iba hovoriť o tom, že sa máme radi alebo že spolu chceme zostať. Bezpečie, rešpekt a spôsob komunikácie sú totiž základom, na ktorom sa dá vzťah znovu budovať.
Konflikt je prirodzenou súčasťou partnerského vzťahu. Aj v spokojnom vzťahu sa môžu partneri pohádať, zvýšiť hlas alebo povedať niečo, čo neskôr ľutujú. Rozdiel medzi bežným partnerským konfliktom a správaním, ktoré môže byť formou psychického násilia, je však v tom, čo sa v konflikte deje a aký má charakter. Pri bežnom konflikte zostáva zachovaný rešpekt k druhému človeku – partneri môžu mať rozdielny názor, ale nesnažia sa jeden druhého systematicky ponížiť, zastrašiť alebo ovládať.
O psychickom násilí môžeme hovoriť vtedy, keď sa z konfliktu stáva opakovaný vzorec správania, ktorého cieľom alebo dôsledkom je druhého človeka znehodnotiť, zastrašiť, kontrolovať alebo nad ním získať moc. Môže ísť o urážky, ponižovanie, vyhrážanie, manipuláciu, kontrolovanie kontaktov či financií, neustále spochybňovanie reality druhého človeka alebo vytváranie strachu z partnerovej reakcie. Dôležitým signálom je aj to, keď človek postupne začne „chodiť po špičkách,“ premýšľať nad každým slovom a prispôsobovať svoje správanie najmä preto, aby partnera nerozhneval. Vtedy už nejde len o partnerské nezhody, ale o narušenie pocitu bezpečia a rovnosti vo vzťahu.
Dlhodobé konflikty rodičov môžu ovplyvniť aj deti. Deti nepotrebujú vyrastať v domácnosti, kde sa rodičia nikdy nepohádajú. Potrebujú však zažívať, že konflikt sa dá riešiť bezpečne a s rešpektom. Ak dieťa dlhodobo počúva krik, nadávky, ponižovanie alebo žije v napätí a neistote, môže mať pocit, že musí neustále sledovať nálady rodičov a prispôsobovať sa im. Takéto prostredie môže ovplyvniť jeho pocit bezpečia, sebahodnotu aj predstavu o tom, ako vyzerá partnerský vzťah. Dieťa si totiž nevšíma iba to, čo mu rodičia hovoria, ale predovšetkým to, čo medzi sebou opakovane vidí.
Tento vzorec si môže neskôr preniesť aj do vlastných vzťahov – nie však automaticky. To, čo dieťa zažívalo, sa môže stať jeho „mapou“ toho, čo považuje za normálne: môže napríklad zamieňať kontrolu za záujem, krik za bežný spôsob komunikácie alebo si zvyknúť, že láska je spojená s napätím. Zároveň však platí, že detstvo neurčuje budúcnosť.
Ochranným faktorom je bezpečný vzťah aspoň s jedným dospelým, možnosť o tom, čo dieťa zažíva, hovoriť a skúsenosť s inými zdravými vzťahmi. Rodič môže dieťa chrániť aj tým, že prevezme zodpovednosť za svoje správanie, nebude od neho očakávať, že bude rozhodovať spor medzi rodičmi, uistí ho, že za konflikt nenesie vinu a pokiaľ je to možné, ukáže mu aj opravu vzťahu po konflikte – ospravedlnenie, prevzatie zodpovednosti a rešpekt.
Ivan, situácia, ktorú popisuješ, si zaslúži profesionálnu pomoc. Partnerská poradňa môže byť dobrým krokom, ak sú obaja ochotní. Ak nie, odporúčam začať aspoň individuálnou podporou. Deti by nemali byť svedkami konfliktov, ktoré ich zaplavujú strachom. Ak cítiš, že situácia ohrozuje teba alebo deti, obrať sa na odborníkov.
Zdroj: Refresher/AI
Ako funguje Safe Space?
Pošli nám svoju otázku cez formulár a my ju posunieme odborníkovi – psychológovi, lekárovi alebo špecialistovi, ktorý sa danej téme venuje. Môžeš nám tiež napísať e-mail na adresu [email protected].
Tvoja identita zostane anonymná. Uvedieme len tvoje krstné meno a vek, no ak máš obavy z potenciálneho odhalenia, môžeme sa dohodnúť aj na úplnej anonymite. Nikde neuvedieme tvoje celé meno ani žiadne údaje, ktoré by ťa mohli prezradiť.
Odpoveď napíše odborník, ktorý na expertnej úrovni rozumie psychike, zdraviu či vzťahom.
Tvoj príbeh môže pomôcť aj iným. V anonymnej podobe ho uverejníme v našej pravidelnej poradni, aby si z odpovede mohli odniesť niečo aj ostatní, ktorí prežívajú niečo podobné.
Každý, koho otázku vyberieme a uverejníme ju s odpoveďou experta, dostane mesačné predplatné zadarmo.
Nevieme zaručiť, že zodpovieme na úplne všetky položené otázky, no urobíme všetko pre to, aby žiadna relevantná neostala bez odpovede.
Safe Space je priestor, kde tvoje obavy a pochybnosti zostanú v bezpečí.
