Dávid mi ukázal, ako čistí upchaté záchody: Zo smradu ma naplo. Profesionálny krtko si za hodinu účtuje 100 eur (Reportáž)

Keď sa vráti, odsunie záchod a začne rozbíjať dlažbu. Stojím pár metrov opodiaľ. Občas musím vystrčiť hlavu z veľkého okna a nadýchnuť sa čerstvého vzduchu.

Záver „akcie“ trávi Dávid na zemi s celou rukou vsunutou do záchodového potrubia. Z tváre mu steká pot, na ruke pribúdajú škrabance od črepov kachličiek, no on zostáva plne sústredený. Po viac ako dvoch hodinách makania, rozbíjania a premýšľania vyťahuje z potrubia veľkú plastovú fľašu.

„Vidíš? Nikdy neviem, ako dlho sa kde zdržím, pretože každá práca sa môže skomplikovať. Tu máme hotovo,“ hovorí mi zadychčaný, spotený a zašpinený remeselník, ktorého práca podľa jeho slov veľmi baví.

Čas po zákazke využijem na to, aby som sa s Dávidom pobavil bližšie o jeho práci. Dozvedám sa, koľko zarába, koľko investoval do profesionálneho vybavenia a či má v okolí konkurenciu.

Tak ako mnohí z jeho fachu, aj on odišiel po štúdiu za peniazmi a skúsenosťami do Nemecka.

„Chcel som vidieť, ako to tam funguje, naučiť sa robiť, zarobiť si peniaze, ale nezostal som dlho. Ťahalo ma to domov,“ vysvetľuje, prečo sa tesne po 21. narodeninách rozhodol vrátiť na Slovensko.

Dávid stojí opretý o dodávku, na ktorej je veľké logo jeho firmy Krtko Express, keď mu práve zazvoní telefón. Počas zákazky vybavil takýchto telefonátov hneď niekoľko. Telefón mu zvonil dokonca aj vtedy, keď mal celú ruku v potrubí. Štyri z piatich telefonátov zdvihol upotený a zadýchaný, no zároveň s čo najväčším pokojom v hlase a s klasickou frázou: „Krtko Express, prosím?“

Všimol som si, že napriek nižšiemu veku má v práci aj v manažovaní kolegov jasno. Dnes mu robí spoločnosť aj učeň zo školy, ktorú sám v minulosti navštevoval. Prezrádza mi, že ešte nevie, čo od neho čakať, pretože spolu robia len druhý deň.

„Nechcem byť zlý ani neslušný, ale nie je to vôbec dobré. Ja som práve počas školy zistil, že ma to baví a že sa na tom dá aj zarobiť. Dnešní učni nemajú vôbec záujem, chcú si odkrútiť svoje a ísť domov,“ hovorí so sklamaním v hlase a pritom odfukuje dym z elektronickej cigarety.

Na začiatku makal 19 hodín denne

Podľa nápisu na dodávke pracuje nonstop, 24 hodín 7 dní v týždni. Keď sa ho na to spýtam, vysvetlí mi, že po 18:00 má pohotovosť. Ľudia mu môžu zavolať, no ak nejde o nič súrne, väčšinou im poradí, ako problém vyriešiť alebo aspoň vydržať do rána. Niekedy však musí pracovať aj uprostred noci – napríklad, keď ide opravovať kotol.

„Vidíš sám, ako to dnes vyzerá. Ťažko si určujem pracovnú dobu, ale snažím sa to korigovať tak, aby som si aj oddýchol a mohol byť s priateľkou. Keď som založil firmu, robil som aj 18 až 19 hodín denne. Okrem práce totiž riešiš aj papierovačky a všetko musíš kontrolovať. Bolo to už celkom hard,“ spomína.

Práce má podľa vlastných slov vždy aspoň na mesiac a pol dopredu. Do toho mu denne volajú ľudia s urgentnými problémami:

„Aj keď som im slušne napísal, že mám dvojtýždňovú dovolenku, niektorí sa dokonca hnevali, ako si to môžem dovoliť, haha,“ hovorí s úškrnom.

Autá kupuje v Nemecku, vozí v nich nástroje za desiatky tisíc eur

Kanalizácie, záchody, potrubia a kotolne sú na Dávidovom dennom pracovnom programe. Na túto širokú škálu zákaziek potrebuje dostatok nástrojov a výbavy, ktorá tvorí väčšinu zadnej „skriňovej“ časti dodávky.

„Čo ti poviem, vozím tu približne 40-tisíc eur. Len táto nádrž na vodu stojí 18-tisíc eur. Vybíjacia tryska, ktorou sa viem dostať do potrubia, stojí 700 eur, je to drahé remeslo,“ hovorí a pritom si obzerá, čo všetko vlastne v dodávke vozí.

Dávid mi podá do ruky niečo, čo pripomína plastový prsteň. Za tento malý kúsok plastu vraj zaplatil 100 eur. Podľa jeho slov je taký drahý preto, že ho nie je možné vytlačiť na 3D tlačiarni. 

Vysoké ceny pracovných nástrojov podľa Dávida súvisia aj s tým, že ich často vyrábajú v USA alebo vo Švajčiarsku. Z tohto dôvodu je potom náročnejšie pre robotníkov nájsť miesta, kde ich s nimi zaškolia.

Dávid je na svoju dodávku s výbavou pyšný. Zvonku je farebne polepená, no nesedí mi, prečo má firma Krtko Express v logu bobra: „To som ti chcel povedať ako srandu. Hral som sa dlho s umelou inteligenciou. Keď som uvidel tento návrh, presvedčil ma. Páčilo sa mi, že má pekné farby – je tam aj potrubie, voda. Proste paráda. Dal som to polepiť a až potom sa ma spýtali, čo má bobor spoločné s krtkom... No nič. Nepoznáš náhodou firmu, ktorá robí polepy na autá?“ smeje sa Dávid.

Dodávku kúpil z Nemecka, údajne neexistuje lepšia voľba na kúpu väčšieho pracovného auta ako import z Nemecka. „Zaplatil som za ňu ani nie 6-tisíc eur aj s prihlásením. Po pár dňoch na Slovensku mi za ňu núkali skoro 9-tisíc,“ spomína Dávid.

Hodina práce stojí 100 eur

Keď sa Dávida pýtam, ako ľudia reagujú na jeho cenník, len sa pousmeje. „V Prešove a v Košiciach som, čo sa týka vodoinštalatérskych prác, varený-pečený. Oplatí sa im ma zavolať, zaplatiť hodinovku, cestu a aj tak som lacnejší než tamojšie firmy,“ opisuje konkurenčné prostredie.

Hovorí, že v Bardejove a okolí nemá príliš veľa priamej konkurencie, no tento faktor určite nezneužíva. „Ja si po 18:00 účtujem príplatok 50 %, počas sviatku a víkendu je to 100 %. Ak mi volajú a nie je to súrne a počká to, poradím, ako vydržať do rána, aby nemuseli platiť zbytočne príplatok,“ opisuje Dávid.

Ľudia cenu nezjednávajú, no sám má niekedy dilemu, keď opravuje potrubie či kotol dôchodcom, ktorí často žijú osamote. Priznáva, že v takých situáciách nemá problém spustiť zo súcitu z ceny.

Obvinili ho z krádeže, zo záchoda vyberal už aj zimnú vetrovku

Napriek tomu, že sa Dávid denne zaoberá splaškami a výkalmi, najnáročnejšie je preňho pracovať s ľuďmi. Nevadí mu smrad ani nič spojené so špinavou časťou jeho remesla.

„Kolega sa mi tu raz pogrcal. Mne však naozaj nerobí problém ani smrad, ani pohľad na to, čo z potrubia vyberiem. A našiel som tam už naozaj všeličo,“ hovorí.

Z potrubia už vytiahol trenky, nohavice, zimnú vetrovku, ale tiež fľašu s alkoholom. „Jeden pán pred manželkou skrýval svoju chuť na alkohol. V dome mal záchod, kam chodil len on, takže si vždy odložil fľašu do potrubia a vedel, kde ju má. Raz tam išla jeho žena, spláchla a fľaša upchala potrubie v celom dome. Keď mi dával peniaze, hromžil, že za 40 rokov na ten záchod nešla a akurát teraz sa muselo niečo stať,“ spomína na jednu z najúsmevnejších príhod.

Nie je to však vždy len o príjemných či úsmevných momentoch: 

„Robil som zákazku v byte, nikto nebol doma. Pár hodín po odchode mi volali, že som zlodej, že som im ukradol hodinky. Bol som z toho hotový, vyhrážali sa políciou, nevedel som, čo robiť. O chvíľu však zavolali a veľmi sa ospravedlňovali. Muž len preložil hodinky z klasického miesta na iné. Nakoniec som dostal aj bolestné. Dodnes sme kamoši,“ spomína a dodáva, že od tohto incidentu upozorňuje ľudí, aby si buď osobné veci zamkli, alebo boli pri ňom počas práce.

Moja dopoludňajšia akcia je na konci. Dávid má zbalené veci v dodávke, učeň mu ešte dáva posledné náradie do kufra. Chystajú sa na obed. Pozve aj mňa, no ja jeho pozvanie s úctou odmietam.

S Dávidom som strávil takmer 3 hodiny. Videl som, ako to vyzerá na jeho obyčajnej zákazke. Musí riešiť neočakávané komplikácie, telefonáty, často pracuje v špinavom prostredí, no aj pri lúčení dodáva, že by svoju prácu nemenil a je rád, že môže robiť to, čo ho baví a čo ho živí.